Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o existencii nápisu na kríži pri opise Ježišovho ukrižovania. Tento evanjeliový detail odráža rozšírenú, aj keď nie nevyhnutne a dôsledne zachovávanú rímsku prax zverejňovania viny odsúdených zločincov. Použitie nápisu pri ukrižovaní bolo spôsobom ako informovať verejnosť o vine popraveného zločinca, čo mohlo spĺňať aj zastrašujúcu funkciu.
Nápis bol typicky vyhotovený červenou alebo čiernou farbou na drevenej tabuľke a jeho samotná frazeológia bola pomerne voľná, občas so sarkastickým podtónom. Marek (15:26) a Lukáš (23:38) používajú termín epigraphē (nápis), Matúš (27:37) hovorí o aitia (dôvod ukrižovania), a Ján (19:19) vyberá termín titlos (oznámenie, nápis, titul).
Okrem odlišnej terminológie pre samotný nápis vykazujú medzi sebou evanjelisti rozdiely v konkrétnom situovaní nápisu. Marek vôbec neuvádza, kde sa nápis nachádzal (15:26), iba ho vo svojej správe spomína. Lukáš píše, že nápis bol „nad ním,“ t. j. nad Ježišom (23:38). Podľa Matúša bol dôvod odsúdenia položený „nad jeho hlavou“ (27:37). Nakoniec Ján špecifikuje, že Pilát umiestnil nápis „na kríž“ (19:19). Evanjelisti ďalej uvádzajú, že nápis bol čitateľný tými, ktorí boli svedkami ukrižovania.
Pri umeleckom stvárnení ukrižovania (maľby, sochy, kríže) sa nápis štandardne vyobrazuje ako upevnený (klincom) na vrchnú časť kríža nad Ježišovu hlavu, čo v podstate súhlasí s evanjeliovým opisom.
Medzi evanjelistami badať rozdiely aj v samotnom znení nápisu.
Ježiš pred Pilátom
Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.
Pilát sa ho spýtal: "So mnou sa nechceš rozprávať?! Ježiš odpovedal: "Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.
Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: "Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára.
Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia.
Ale oni kričali: "Preč s ním! Preč s ním! Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.
Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.
Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: "Nepíš: ‚Židovský kráľ,‘ ale: ‚On povedal: Som židovský kráľ‘." Pilát odpovedal: "Čo som napísal, to som napísal."
Pilát Ježiša pravdepodobne vníma ako uzurpátora politickej moci v zmysle crimen maiestatis-zločinu proti cisárskemu majestátu a posmešne ho nápisom označuje za kráľa Židov. Jeho gesto je však v perspektíve evanjelistu proklamáciou Ježišovho kráľovského statusu. Tento je už skôr témou rozhovoru medzi Ježišom a Pilátom (18:33-38).
Na otázku Piláta, či je židovský kráľ (18:33), odpovedá Ježiš v podstate afirmatívne, pričom špecifikuje, že jeho kráľovské postavenie neznamená politickú moc (v konkurencii voči Rímu), ale jeho kráľovstvo je z iného sveta (18:36). Ježiš je kráľ v zmysle príchodu na svet kvôli svedectvu pravde.
Vyhotovením nápisu Pilát paradoxne odhaľuje a potvrdzuje pravdu o Ježišovom kráľovskom postavení, ktoré kulminuje jeho vyzdvihnutím na kríž. Vyhotovenie titulu sa stretáva zo silnou opozíciou zo strany židov, ktorí majú prístup k nápisu (19:20). Ich odmietanie nápisu je vysloveným nesúhlasom s Ježišovým kráľovským postavením (nad nimi), čo sa pretavuje do nátlaku na Piláta zmeniť znenie nápisu do formy Ježišovho osobného názoru o sebe.
Pilát však neustupuje a rezolútne stojí za znením nápisu slovami „Čo som napísal, to som napísal.“ Tieto slová sú vyjadrením jeho prokurátorskej authority a trvácnosti nápisu. Písomné potvrdenie Ježišovho kráľovského postavenia zostane nezmenené a bude navždy platné ako prorocká, paradoxná výpoveď pohanského Piláta. Gestom vyhotovenia nápisu, ktorý ohlasuje Ježišovu kráľovskú hodnosť, sa Pilát vlastne stáva „svätopiscom.“ Tak ako o Ježišovi písal Mojžiš a proroci.
Nápis sa podľa Jána objavuje v trilinguálnej forme. Hebrejčina bola jazykom hebrejských Písem, latinčina jazykom Piláta rímskeho prokurátora a gréčtina jazykom, v ktorom sa posolstvo o Ježišovi ohlasovalo a zapisovalo.
Ukrižovanie a smrť
Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári.
Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný.
Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní.
Ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili.
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou.
Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali.
A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili.
Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.
Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti.
Jánova formulácia nápisu, „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov,“ má slávnostnejší charakter ako verzie u synoptikov a reflektuje ju skratka INRI (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) známa z našich krížov.