Najsvätejšia Trojica: Význam Lásky a Spoločenstva

Slávnosť Najsvätejšej Trojice je pre kňazov a katechétov občas náročná téma. Zdá sa, že hovoriť o nej vyžaduje komplikovaný odborný jazyk, čo mnohých odrádza. Ak však nehovoríme o Najsvätejšej Trojici, čo zostáva z kresťanského hlásania viery? Zostáva len diskusia o Ježišovi, zameraná na ľudské aspekty, ktorá ho minimalizuje a necháva ho zmiznúť medzi filozofmi a hrdinami minulosti. Nehlásať Najsvätejšiu Trojicu je pravý hriech zanedbania, vyplývajúci z nebezpečného intelektualistického postoja.

Nazdávame sa, že Najsvätejšia Trojica je „ťažká koncepcia“. Ale Najsvätejšia Trojica nie je nijaká koncepcia. Iste, je to tajomstvo. Ale či vari nemáme hlásať tajomstvá viery? Vtelenie, Eucharistia, vzkriesenie, spása - či sú toto „jasné a zreteľné“ idey? Či to nie sú tajomstvá, v najhlbšom zmysle slova? Sú to skutočnosti, ktoré by ľudský duch nebol schopný spoznať, keby ich Boh nezjavil. Sú to pravdy, ktoré naše chápanie nekonečne presahujú.

Viera v najsvätejšiu Trojicu je originalitou kresťanskej náuky. Nepochopenie náuky o Trojici sa objavuje najmä v nekresťanských spoločenstvách. Výroky v Koráne robia z troch osôb Trojice troch bohov, na základe čoho moslimovia neuznávajú kresťanské trojičné učenie. Odmietanie trojjedinosti Boha úzko súvisí s odmietnutím božstva Ježiša Krista, ako napríklad vidíme v učení Svedkov Jehovových. Kresťania vyznávajú, že Božiu podstatu plne zdieľajú Otec, Syn a Duch Svätý, pričom nie je nijako narušená viera v jedného jediného Boha.

Svätá Trojica je základný a kľúčový koncept kresťanskej viery, ktorý opisuje jediného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Otec je považovaný za prvotného a zdroj všetkého stvorenia. V Starom zákone je často označovaný ako stvoriteľ a vládca sveta. Syn je Slovo Božie, ktoré sa stalo telesným v osobe Ježiša Krista. Duch Svätý je tretia osoba Sväté Trojice, ktorá je prítomná vo svete a v živote veriacich.

Trojica je tajomstvom: Koncept Sväté Trojice je v kresťanstve označovaný ako božské tajomstvo, ktoré nie je úplne pochopiteľné ľudským rozumom.

Jednota a trojjedinosť: Jednota Sväté Trojice znamená, že Otec, Syn a Duch Svätý sú spojení v jednej Božskej podstate.

Zjavenie Najsvätejšej Trojice

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nám zjavuje, že život Boha nie je osamelosť - je to láska! A my nepochopíme, čo je láska, ak ju nevidíme v Najsvätejšej Trojici. Božská láska je taká veľká, že neuberá vlastnú identitu týmto trom Osobám, ale ani neničí dokonalú jednotu jediného Boha. Tri Osoby, ktoré nestoja jednoducho vedľa seba, ale každá je tu pre tých druhých. Boh je spoločenstvo.

Sväté písmo dosvedčuje, že Boh sa v dejinách postupne dával spoznávať ako Otec, Syn a Duch Svätý. Vzťah Otca, Syna a Ducha Svätého vrcholným spôsobom približujú novozákonné texty. V evanjeliových opisoch osoby a pôsobenia Ježiša z Nazareta Boh zjavuje svoju vnútornú podstatu Trojice zvlášť pri jeho vtelení, krste, premenení na vrchu, smrti na kríži a zmŕtvychvstaní.

Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova

V Evanjeliu (Mt 28,16-20) nám Kristus zjavuje Najsvätejšiu Trojicu veľmi jasnými slovami. Vysiela učeníkov krstiť „v mene Otca a Syna a Ducha Svätého“. No nielen, aby ľudí učili, že Boh je trojjediný. Vyučovanie je dôležitá úloha a beda, ak by chýbalo! Ale nie všetko sa redukuje na toto, lebo byť kresťanom nie je iba svetonázorová, doktrinálna záležitosť. „Krstiť“ má v gréčtine význam „vnoriť, ponoriť“. No povedať, že sme sa vnorili do Boha znamená aj to, že Boh sa vnoril do nás.

V druhom čítaní (Rim 8,14-17) to sv. Pavol vyjadruje slovami, že sme prijali ducha synovstva, ktorý nám dovoľuje obracať sa na Otca Ježišovým hlasom a nazývať ho „Abba“, čo znamená „Ocko“. Preto sme v Najsvätejšej Trojici a Trojica je v nás tak, ako je Boh Otec v Synovi a Syn v Otcovi a obaja sú v Duchu Svätom.

Ďalšie novozákonné spisy zdôrazňujú, že Ježišovo vykupiteľské poslanie nás zapojilo do spoločenstva s Otcom, ktorého v Duchu Svätom aj my voláme „Abba - Otče“, lebo v Kristovi nás prijal za svojich synov a dcéry. Autor Prvého Petrovho listu svojich adresátov označuje ako vyvolených, „ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista.“ (1 Pt 1,2) Tieto texty vylučujú nesprávne chápanie spoločenstva Otca a Syna len ako morálnu alebo metaforickú jednotu. Rovnako ani Duch Svätý nie je nejakou neosobnou silou alebo len formou Božieho pôsobenia. Ide o trojicu osôb, ktoré spolu vytvárajú jednu živú Božiu prítomnosť.

Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova

V pravoslávnej cirkvi a ďalších kresťanských tradíciách je ikonografia Sväté Trojice veľmi významná. Najznámejšia ikona, ktorá zobrazuje Svätú Trojicu, je Ikona Sväté Trojice od Andrei Rubljova, ktorý ju namaľoval v 15. Andrej Rubľov zobrazuje Svätú Trojicu ako tri postavy, ktoré sú symbolické pre rôzne osoby Trojice. Tieto postavy sú zobrazené ako hostia, ktorí sedí za spoločným stolom, čo odkazuje na biblickú scénu o návšteve troch anjelov u Abraháma (1. Mojžišova 18).

Ikona Najsvätejšej Trojice má pre pravoslávnych kresťanov zvláštny význam, pretože cez ikonu môžu mať veľmi silné duchovné spojenie s Pánom. Úprimné modlitby môžu pomôcť veriacemu nájsť správnu cestu, prekonať rôzne životné skúšky a nájsť pomoc pri riešení aj tých najťažších situácií.

Ikona patrí k obrazom Najsvätejšej Trojice v podobe troch anjelov pri stole (porov. Gn 18, 1 - 15). Prvá a najzrejmejšia vec, ktorá preniká z tejto uctievanej ikony je, že Boh je spoločenstvo lásky (1 Jn 4, 8 - 16), je láskou, ktorá skracuje vzdialenosti (Lk 15, 4 - 10), a to aj tie najväčšie (Ž 139, 7 - 10; Jn 3, 16), láskou, ktorá sa v pokore stáva hosťom (Mk 2, 15 - 17; Flp 2, 6 - 8).

Symbolika Anjelov:

• Na pravej strane je anjel, ktorý zobrazuje Otca v zlatom rúchu. Zlato predstavuje svetlo, ktoré nezapadá, vernosť Boha. Boh je svätý práve preto, lebo je absolútne verný, lebo jeho vzťah sa nikdy neprerušuje. Cez svätosť Boha presvitá modrá farba, ktorú on nesie na hrudi. Predstavuje to, čo má Boh v srdci: ľudstvo. Za Otcom je vidieť dom, dom Otca, kde nás očakáva.
• Syn (stredný anjel) je k nemu naklonený a chce nás priviesť do toho domu, kde je mnoho miest. Práve tam nám Syn ide pripraviť miesto. V tomto dome končí vyhnanstvo Adama, ktorého Syn opäť priviedol k Otcovi. Ikona z Mamre predstavuje pravé ovocie stromu života: pod stromom nachádzame Pána. Je odetý v červenom kráľovskom rúchu, na ktorom má prehodený vrchný plášť modrej farby na znak Jeho vtelenia.
• Anjel vľavo v zelenom odeve je Boží Duch, ktorý sa počas stvorenia vznášal nad vodami, ktorý všetko oživuje a obnovuje, a ktorý zvnútra hýbe všetko stvorenie smerom k Stvoriteľovi. Svätý Duch má plášť ružový, čo je farba výnimočného poslania a radosti. Je to vnútorný hosť, ktorý vlieva do ľudského srdca lásku Otca a uschopňuje človeka, aby bol obrazom Boha Lásky. Za anjelom Svätého Ducha je zobrazená skala. Vrch je miestom, kde sa zjavuje Boh. Svätý Duch je ten, ktorý komunikuje Boha, ktorý Boha sprítomňuje, ktorý na neho ukazuje.

Stôl, okolo ktorého sedia, a ktorý je súčasne aj trónom, je eucharistickým stolom, čiže obetným oltárom, ku ktorému Boh človeka pozýva.

Perichoresis: Boží tanec lásky

Bol to predovšetkým svätý Ján Damascénsky (650-754), ktorý vo východných spoločenstvách vtedy ešte zjednoteného kresťanstva rozvíjal v náuke o Trojici učenie o vzájomnom prenikaní troch božských osôb, tzv. perichoresis. Pôvodný význam slova perichoresis doslova znamená „chodiť dookola.“ V gréčtine označoval svadobný tanec aspoň troch osôb, ktoré sa pohybujú v kruhu, pričom sa telom natáčajú striedavo dovnútra a vonku podľa rytmu hudby. Pri zrýchľovaní tempa hudby sa tri osoby stávajú súčasťou jedného tanečného celku. Pre Jána Damascénskeho a ostatných cirkevných otcov Východu to bol obraz, ktorý použili pri svojej náuke o Trojici. Tri božské osoby majú jednu nekonečnú a nedeliteľnú podstatu, vzájomne sa prenikajú bez toho, aby boli rozdelené. Z toho vyplýva ich rovnosť a spoluvečnosť. Ide o vzájomný vzťah dávania a prijímania, ktorý nazývame láska. Perichoresis je Boží tanec lásky. Žiaľ, neraz kvôli nášmu egoizmu a hriešnosti narúšame rytmus Božej lásky. Ježiš Kristus svojím vtelením, ohlasovaním, smrťou a zmŕtvychvstaním nás znova učí kroky tohto Božieho tanca. Mohli by sme povedať, že nás zapája, aby sme sa stali súčasťou božskej perichoresis, tzn. radostnej oslavy z návratu márnotratných synov a dcér do domu trojjediného Boha.

V definícii Trojičnej dogmy, pochádzajúcej z koncilu vo Florencii (1442), ktorá rozvíja princíp vzájomného prebývania Osôb Najsvätejšej Trojice, toto vnútorné prebývanie sa označuje gréckym slovom perichoresis. A práve toto grécke slovo: perichoresis (peri = okolo, v blízkosti; khoreia = chorálny, spoločný tanec ) znamená: tancovať, alebo tanec. Tieto tri Osoby v jednom Bohu obrazne povedané tancujú „vo vzájomnom objatí“, Traja v jednom, Otec a Syn v Duchu Svätom, tešiac sa jeden z druhého, tešiac sa z plnosti svojho Života.

Praktické dôsledky viery v Najsvätejšiu Trojicu

• Po prvé: Trojica nám pomáha lepšie pochopiť základnú podstatu nášho bytia. Kto sme? Sme tvory, ktoré majú zúfalú, ale naozaj zúfalú potrebu byť vo vzťahu a najšťastnejšími sme vtedy, keď tieto vzťahy máme.
• Po druhé: Trojica nám poukazuje na nadradenosť lásky. Ak Boh je vo vzťahu a podstatou vzťahu je láska, láska je potom vec najväčšia.
• Po tretie: Trojica nám poukazuje na to, ako máme ako ľudia vyzerať, a čo robiť, ak tak nevyzeráme. Sme stvorení na Boží obraz. Ak ten obraz v nás nevidieť, znova ho nastoľuje krst.
• Po štvrté: Trojica je bázou pre našu nádej.
• Po piate: Trojica je vysvetlením nášho neustáleho nepokoja a ustavičného pocitu nenaplnenosti. Trojica nám ukazuje, že ak nemáš pri sebe toho, koho miluješ, tvoje srdce je nepokojné. Oddelenosť netoleruješ a svojho milovaného chceš mať stále pri sebe. Ak nie, hľadáš si náhrady.

Nech tajomstvo Najsvätejšej Trojice žije v našich vzťahoch.

tags: #najsvatejsia #trojica #laska