Svätý Otec v Prešove celebruje Božskú liturgiu Jána Zlatoústeho, ktorá je najviac používanou liturgiou v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, pri príležitosti sviatku Povýšenia svätého Kríža, ktorý pripadá práve na 14. september. Katolíci ním vyjadrujú úctu sv. Krížu.
Ako informoval hovorca Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie Michal Pavlišinovič, liturgia sv. Jána Zlatoústeho má svoj pôvod v Antiochii. Svätý Ján Zlatoústy ju zrevidoval v 4. storočí a postupne bola v Konštantínopole upravená do dnešnej podoby.
„Slávime ju každý deň v roku okrem dní, ktoré majú trúchliaci charakter, akými sú dni Veľkého pôstu. Vtedy túto radostnú liturgiu neslávime. Desaťkrát do roka tiež namiesto nej slávime liturgiu sv. Bazila Veľkého,“ uviedol Pavlišinovič.
Počas sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom, ktorý sa slávi 14. septembra, mesto rozozvučia chrámové zvony.
Priebeh liturgie
Slávnostný sprievod sa pohne o 10.30 hod. Na jeho čele sa nesie kríž, za ním pôjdu diakoni s kadidelnicami, kňazi, preláti pápežského sprievodu, košickí a bratislavskí vladykovia. Po nich nasleduje asistencia, ktorá drží v rukách trikirion a dikirion - svietniky, ktorými archijerej požehnáva na štyri svetové strany, zvolávajúc Božie požehnanie. Za nimi prichádza v sprievode prešovský arcibiskup metropolita Ján a Svätý Otec František spolu so svojimi ceremoniármi.
Po príchode k oltáru si ho Svätý Otec uctí bozkom a odíde na svoje miesto - hornoje sidališče - kráľovský trón, z ktorého bude požehnávať prítomný ľud.
Ďalšou časťou svätej liturgie je liturgia katechumenov, počas ktorej sú prednášané viaceré krátke prosby v ekténiach. Sú to striedavé modlitby diakona a ľudu, počas ktorých Svätý Otec pristupuje k tetrapódu, miestu pred hlavným oltárom, kde je k úcte vyložený svätý kríž, ako je zvykom gréckokatolíkov pri sviatku Povýšenia čestného kríža. Následne sa prednášajú čítania z Nového zákona a homília so Svätým Otcom.
Do ďalšej časti slávenia, ktorou je liturgia veriacich, sa vstupuje cherubínskou piesňou. Nasleduje prenesenie darov zo žertveníka na oltár, kde je umiestený antimenzion, plátno s vyobrazením snímania Ježiša Krista z kríža a jeho ukladanie do hrobu, so všitými relikviami prešovských mučeníkov.
„V látke sú zašité čiastočky, ostatky Petra Pavla Gojdiča. Bude položená pod vrchnou plachtou a na týchto ostatkoch sa bude sláviť svätá liturgia.
Počas príchodu Svätého Otca Františka do Prešova sa v utorok rozozvučia všetky zvony v gréckokatolíckych a rímskokatolíckych chrámoch v meste Prešov. Zvonenie sa podľa Pavlišinovičových slov začne o 9.50 a potrvá 10 minút.
„V našich srdciach je obrovská radosť z toho, že Svätý Otec František navštívi naše mesto a bude s nami sláviť Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. Túto radosť chceme zvestovať všetkým ľuďom.
Klokočov a odpustové slávnosti
Klokočov, malebná obec v Michalovskom okrese, je známa ako významné mariánske pútnické miesto. Každoročne sem prichádza množstvo veriacich, aby si uctili kópiu klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky.
História a význam Klokočova
Klokočov patrí medzi najvýznamnejšie mariánske pútnické miesta východného Slovenska a predovšetkým Zemplína. V politickom, sociálnom a náboženskom chaose 17. storočia sa práve v Klokočove objavuje prvýkrát fenomén slziacich ikon presvätej Bohorodičky. Interiér miestneho chrámu zasväteného sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky ukrýva jednu z najuctievanejších ikon Božej Matky, ktorej originál slzil v roku 1670. Počas kuruckých vojen v roku 1670 sa mala jej tvár zatemniť a začať slziť nad útrapami tunajšieho ľudu. Strata originálu klokočovskej ikony nespôsobili zánik úcty ku klokočovskej Bohorodičke ani zničenie pamiatky na svedectvo jej materinského súcitu s trpiacim ľudom. Gréckokatolícky chrám v Klokočove z roku 1835 stojí na mieste, kde bola pôvodná drevená cerkev. Tá bola v minulosti vypálená.
Odpustové slávnosti v Klokočove
Každoročne sa tu konajú odpustové slávnosti, ktoré prilákajú tisícky pútnikov. Počas odpustového víkendu tu zvyknú evidovať aj 30.000 ľudí. Slávnosť začína v sobotu popoludní. Celoeparchiálna odpustová slávnosť vyvrcholí archijerejskou svätou liturgiou v nedeľu. Samotnej víkendovej slávnosti predchádza duchovná obnova. Hlavný program odpustovej slávnosti začína v sobotu modlitbou deviatej hodinky, malou večierňou a malým svätením vody. Nasleduje modlitba veľkej večierne s lítijou. Slávnostnej nedeľnej svätej liturgii predchádza modlitba Akatistu ku Klokočovskej ikone, modlitba utierne a prvá hodinka. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedá vladyka, bratislavský eparchiálny biskup a apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie. Vladyka sa všetkým pútnikom prihovorí aj v homílii. Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia. Naša farnosť Klokočov je najvýznamnejším gréckokatolíckym pútnickým miestom na Zemplíne a zároveň najväčším v Košickej eparchii.
V roku 1670 počas kuruckých vojen, sa miestni ukryli pred rabovaním do dreveného chrámu a keď sa vojaci priblížili, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť.
Vo štvrtok 25. marca 2021, bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za Patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín.
So žiadosťou o vyhlásenie presvätej Bohorodičky z Klokočova za Patrónku Zemplína a so žiadosťou o vyhlásenie jej sviatku sa obrátila na spomenutú Kongregáciu ešte pred rokom Rada hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Urobila tak podporená žiadosťami primátorov a mestských zastupiteľstiev miest horného a dolného Zemplína ako aj podpornými listami Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu a vladyku Juraja Stránskeho, pravoslávneho arcibiskupa michalovsko-košického pri príležitosti osláv jubilea 350. výročia zázračného slzenia ikony presvätej Bohorodičky v Klokočove.
Ďalšie udalosti a sviatosti
V stredu 27. decembra na sviatok svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana udelil vladyka Peter Rusnák v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove nižšie svätenia - postriženije a poddiakonát seminaristom štvrtého a piateho ročníka. Obrad svätenia sa začal trojitým požehnaním vladyku Petra, ktorý sa modlil a vkladal ruky na hlavy svätencov. Súčasťou obradu bolo odovzdávanie sviečok, symbolizujúcich svetlo, ktoré nesú do sveta.
Po modlitbách nasledoval akt samotného postrihnutia, kedy svätiteľ odstrihol časť vlasov každému svätencovi, pričom sa modlil: „Postrihájetsja ráb Božíj (meno), vlásy hlavy svojejá vo imja Otca i Syna i Svjataho Ducha. Potom vladyka kládol na svätencov malý felón a žehnal im vkladaním rúk na hlavy. Nasledovalo slávnostné odovzdanie liturgickej knihy - apoštolára, do rúk svätencov, z ktorého bolo proklamované Sväté písmo. Následne sa priniesla rukoumývateľnica s vodou a lentión. Každý svätenec pobozkal rukoumývateľnicu a ruku biskupa, ktorý im prevesil lentión cez plece.
V homílii vladyka, okrem iného, vyrozprával príbeh o charitatívnej služobníčke, ktorej bolo povedané pri pochybnostiach o svojej službe aby si odpovedala na jednoduchú otázku: „Sú tu oni kvôli tebe alebo ty kvôli nim?“ Tieto slová zarezonovali v srdciach nových služobníkov Cirkvi, keďže sa tým nesie celé kňazstvo. Na konci liturgie sa poďakovali novoustanovení svätenci vladykovi za vovedenie do služby poddiakona a čteca.
V pravoslávnom katedrálnom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého v Košiciach sa v nedeľu konala slávnostná kanonizácia svjaščenomučeníka Stanislava (Nasadila), ktorého týmto Pravoslávna cirkev zapísala medzi svojich svätých. Novomučeník kňaz Stanislav (Nasadil) sa narodil v Lošticiach na Morave. Študoval pravoslávnu teológiu v Sremských Karlovciach a Bitolji v Juhoslávii. Ako pravoslávny kňaz slúžil v Ličkej Jesenici v dnešnom Chorvátsku.
V roku 1941, počas Druhej svetovej vojny, sa spolu s tisíckami pravoslávnych Srbov, ale aj Rómov, Židov a chorvátskych antifašistov, stal obeťou ustašovského fašistického režimu, nakoľko aj napriek zastrašovaniu odmietol opustiť svojich veriacich a vrátiť sa do protektorátu Čechy a Morava alebo odísť do Srbska. So svojim nadriadeným, hornokarlovačským episkopom Savom Trlajičom, bol zajatý a mučený zo strany ustašovského vojnového zločinca Josipa Tomljenoviča a neskôr bol zavraždený v koncentračnom tábore v Gospiči.
Na pozvanie miestneho archijereja, Jeho Vysokopreosvietenosti Juraja, archiepiskopa michalovsko - košického, sa už v predvečer slávnosti, zišlo v košickom katedrálnom chráme niekoľko archijerejov, ako aj väčší počet duchovných a veriacich. Veľkú večerňu s litiou slúžil miestny duchovný správca prot. Vladimír Spišák s ďalšími domácimi aj zahraničnými duchovnými.
Pred samotným začiatkom svätej liturgie bol prečítaný dekrét Apoštolskej penitenciárie v Ríme, ktorým sa vyhlasuje jubilejný rok farnosti Koromĺa a udeľuje sa návštevníkom jubilujúcemu chrámu možnosť získania plnomocných odpustkov. Vo svojej homílii sa vladyka Cyril zameral na dôležitosť koreňov pre jednotlivca ako i pre farské spoločenstvo. V závere sv. Po liturgii nasledovalo uvedenie a požehnanie knihy pod názvom Dejiny farnosti Koromľa. Autorom knihy je PhDr. Vavrinec Žeňuch, doktorand histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Dr. Žeňuch je autorom viacerých historických publikácií, pričom jedna z nich je aj publikácia o obci Husák, z ktorej pochádza. Myšlienka napísať menšiu brožúr o farnosti Koromľa vznikla na podnet miestneho farára otca Ľuboslava Tótha. Pri zhromažďovaní historických faktov Dr. Žeňuch zistil, že chrám sv. Archanjela Michala v Koromli má 250 rokov. Archijerejská svätá liturgia a prezentácia knihy boli odvysielané v priamom prenose TV Zemplín (Logos). Počas jubilejného roka (6. septembra 2021 - 8. novembra 2022) farnosť Koromľa slávi 250. výročie posvätenia chrámu sv. Archanjela Michala a 585. výročie svojej prvej písomnej zmienky.
tags: #archijerejska #svata #liturgia