Farnosť Bošáca je významnou súčasťou duchovného života v Bošáckej doline. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, súčasnosť a dôležité sakrálne objekty, ktoré k nej patria.
História Farnosti
Haluzická starobylá farnosť je písomne doložená na súpise farností Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v pápežských registroch od roku 1332. Po jej dočasnom zániku v XVI storočí bol kostol vrátený katolíkom a od roku 1690 bola aj haluzická farnosť úradne obnovená.
Bošáca sa spomína v roku 1380 ako „Hospes de Bosach", roku 1398 ako „Poss. Bosach", roku 1477 ako „Villa Besacz", roku 1506 ako „Poss. Bessecz".
V Bošáci bol v roku 1733 vybudovaný katolícky kostol, ktorý sa v roku 1778 stal farským kostolom, keď fara z Haluzíc prešla do Bošáce.
Už predtým bol v Bošáci údajne drevený kláštor s kaplnkou, ktorý bol v roku 1691 zbúraný. Podľa prastarej ľudovej tradície, ktorú spomína aj J.L.Holuby, tento od 11. do 16. storočia patril vraj benediktínom z Panonskej hory (Panonhalma - Maďarsko), ktorých neskôr vystriedali bosí augustiniáni a pavlíni, od čoho sa odvodzuje aj názov obce. Údajne aj tuná nejaký čas prebýval pustovník Svorad, ktorý neskôr žil na Skalke pri Trenčíne. Či to bol jeden z Nitrianskach diecéznych patrónov, nie je zatiaľ dokázané. Isté je len to, že v 17. storočí bol medzi Bošácou a Zemianskym Podhradím známy chotárny názov „Svoradovec".
Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci bol vybudovaný v rokoch 1729-1733 v neskorobarokovom slohu ako jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou. Vonkajšie murivo je členené lizénami (zvislý plochý výstupok, napodobňujúci stĺp na čelnej strane budovy bez hlavice a pätky). Veža kostola má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou (malá nadstavba - vežička na kupole s osvetľovacími otvormi). V lodi kostola sú vsadené piliere, ktoré vytvárajú kaplnkovité priestory. Strop kostola má valenú, lunetovú klenbu, podobne aj priestor pod vežou. Po bokoch sú vybudované pavlače (chórová ochodza). Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je oratórium.
Hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený s farebnými plastikami. Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy sv. Augustína a a sv. Mikuláša, na vrchole pod korunkou Boh-Otec. Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy sv. Gregora, Viliama, Alžbety, matky sv. Jána Krstiteľa a Anny. Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu Druhého Vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy.
Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Pán Ježiš. Krstiteľnica má v pozadí jemne zdobenú dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. anjelom strážcom (z kostola na Skalke). Bočné oltáre: zľava oltár Božského srdca Ježišovho so sochami sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho a druhý - oltár sv. Jozefa, so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca Loyolského, pôvodne z kostola na Skalke. Prvé bočné oltáre - sv. Martina a Panny Márie Šaštínskej - Sedembolestnej.
Maľba stropu v lodi kostola je iluzórna - barokizujúca, z roku 1906, dielo majstra Jozefa Hanulu. Pozostáva zo štyroch hlavných výjavov: Najsvätejšia Trojica; skupina svätcov - sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, Augustín, Cyril a Metod; sv. Štefan uhorský kráľ, Gizela, jeho manželka a bavorská princezná, syn Imrich, ktorý zahynul ako mladý 24 ročný, nitrianske knieža a neskorší uhorský kráľ Ladislav I., Alžbeta, Margita; Panna Mária s Božským dieťaťom; anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy napr. Venite ad me omnes, et ego reficiam vos („Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním" Mt 11, 28 ).
Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Kostol bol postavený vďaka štedrosti Mikuláša Príleského, nitrianskeho kanonika ( + 6.5.1730 ). Kostol je však farským až od 12. decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval aj do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. 23. augusta 1789 bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom.
Posledné generálne opravy: 1983 - nová elektrifikácia kostola (elektrické kachle), potom rozsiahla rekonštrukcia celého kostola. 2003 - zhotovenie schodiska do farského kostola, r. 2004 oprava a výmaľba fasády farského kostola. Kostol je nateraz v dobrom stave po všetkých stránkach. Kostol nie je kultúrnou pamiatkou, no sú v ňom vzácne, kultúrne hnuteľné pamiatky.
Filiálne Kostoly a Kaplnky
Farnosť Bošáca spravuje aj niekoľko filiálnych kostolov a kaplniek:
- Filiálny kostol v Novej Bošáci: Zasvätený vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi, bol dobudovaný a konsekrovaný 14. septembra 1971. Sú v ňom cenné diela od nár. umelca Vincenta Hložníka.
- Filiálny kostol v Trenčianskych Bohuslaviciach: Zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, bol budovaný od roku 1762-1763. V kostole sa nachádza vzácny, pôvodný organ zhotovený v roku 1763 slávnym viedenským organárom Johannom Henckem.
- Filiálna kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vo Štvrtku: Požehnaná v roku 1993.
- Kaplnka sv. Anny v Bošáci: Postavená v roku 1850.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Postavená v roku 1940.
Kostol Všetkých svätých v Haluziciach
Najstaršou stavebnou pamiatkou v Bošáckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji štyridsať metrov hlbokej eróznej strže. Architektonické prvky prezrádzajú románsky sloh, trináste storočie. V šestnástom storočí bol kostol zväčšený predĺžením lode kostola. Vtedy bola pristavená aj sakristia a spevnený múr okolo kostola. Je to kostol jednoloďový s polkruhovitou konchou svätyne, vybudovaný z lomového kameňa v románskom slohu. V západnej časti lode bol pôvodný portál. Na predĺženej, zadnej časti lode sú zachované dve okná, jedno s kamennou, gotickou kružbou.
Historické pramene uvádzajú, že v roku 1299 uhorské kráľovské vojsko dobilo od Matúša Čáka Trenčianskeho medzi iným aj Haluzický hrad, pod čím treba rozumieť spomenutý opevnený kostol. Podľa I. Houdeka používali haluzický kostol v polovici 15. storočia aj bratríci, čo mu v podaní ľudu vyslúžilo epiteton „husitský“. Boli to českobratskí exulanti, ktorí po bitke na Bielej hore osídlili aj časť kopaníc bošáckej doliny, o čom svedčia aj názvy niektorých rodín: Kusendovci, Kulíkovci a iní …
Podľa Jozefa Ľudovíta Hollubyho najskôr v rokoch 1545 - 1671 a potom v rokoch 1706- 1709 používali Haluzický kostol evanjelici. Kostol je kultúrna pamiatka.
Zrúcaniny románskeho kostola. Kostol postavili okolo roku 1240. V 16. storočí predĺžili loď, pristavili sakristiu a okolo vybudovali pevnostný múr so strieľňami. Od roku 1810 je kostol opustený, dnes v ruinách. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovitou konchovou apsidou bez víťazného oblúka, vybudovaný z lomového, riadkovo uloženého kamenného muriva. V západnej časti románskej lode sa nachádza pôvodný portál a otvory po trámoch drevenej empory. V predĺženej časti lode sa nachádzajú dve okná, jedno s gotickou kružbou. Neskoro gotická socha Madony z konca 15.
Haluzický kostol je celý murovaný, sanktuárium je prekryté kamennou klenbou, loď je prekrytá drevenou povalou. Zasvätený je Všetkým svätým. Požehnaný. Po Thökölyovskej vzbure (r. 1683) bol od odpadlíkov vytrhnutý a podľa katolíckeho rítu opäť posvätený. Je v ňom jediný oltár, privilegovaný, na ňom tabernákulum (jednoduchá stolárska práca), nad ním v prostriedku socha Bohorodičky s Jezuliatkom v náručí, po boku na doske maľované obrazy Panny Márie a sv. Jozefa, pestúna, nad nimi je obraz trpiaceho Pána. Oltárna menza je z kameňa, zariadenie na nej: plachty ozdobené, štyri svietniky, Božia muka, tabuľky s tichými modlitbami, portaticus (misál, omšová kniha?), ktorý konsekroval biskup gróf Ladislav Erdödy. Krstný prameň je v medenej nádobe, sväté oleje v trojdielnej buxe, uschované na dôstojnom mieste, pod dobrým závorom. Lampa uprostred svätyne síce stále visí, no zriedkakedy horí, niet oleja.
Sakristia na strane evanjelia je murovaná, prekrytá, ale tesná. Je v nej skriňa pre zariadenie s dobrým zámkom a gravírovaná buxa na hostie. Vchod do kostola - vpredu je zámok, zboku sú na závoru. Pre spevákov je chór nad vchodom, so štvorregistrovým organom. Pre veriacich je drevená galéria, pozdĺž celej lode. Kazateľnica na strane epištoly je nízko, chatrná, neforemná. Nad svätyňou je vežička, pokrytá šindľom. Zvonica je oddelená od kostola, stojí pri vchode na cintorín. Sú v nej dva zvony, oba vo váhe štyroch centov, jeden má zvuk jasný, druhý tupý, pretože je prasknutý. Cintorín je celý ohradený múrom, nachádza sa na ňom drevená kostnica. Osobitné miesto pre nepokrstené nemluvňatá je vonku za cintorínom.
Budova Fary
Pôvodná budova fary bola dokončená v roku 1776. Je to prízemný objekt z kameňa a pálenej tehly (kombinácia), pôdorys v tvare písmena L. V roku 1800 bola pridaná vnútorná časť budovy, v ktorej sa nachádza WC, kúpeľňa, spálňa pre farára, pivnica, kotolňa. Uprostred fary je chodba, po stranách miestnosti, možnosť bývania pre farára ako aj kaplána, kuchyňa, kancelária vybavená na požadovanej úrovni. Byt pre farára je skoro prázdny - chýbajúce vnútorné zriadenie.
V roku 2005 bol nanovo zhotovený krov, strecha je pokrytá plechovou krytinou, imitácia škridle. V roku 2008 boli vymenené staré okná za nové. Fara by potrebovala urobiť izoláciu základov od povrchovej a dažďovej vody, aspoň zo severnej, svahovej strany, opraviť vonkajšiu fasádu, vymaľovať. Je nateraz obývateľná. Nie je evidovaná v zozname kultúrnych pamiatok.
Duchovná Správa Farnosti
Farnosť Bošáca má bohatú históriu duchovnej správy. Tu je zoznam správcov farnosti:
- 1332 - 1337: MAREK
- 1481 - 1483: PETERUS
- Okolo roku 1688: Ján HAMAJ (Hanaj?)
- 1690 - apr. 1692: František KRUPANSKÝ
- 1692 - 1694: Pavol TRAKOVICKÝ
- 1694 - 1699: Andrej VIŠŇOVIČ
- 1699 - 1701: Andrej RAPHAELIS
- 1701 - 1706: Andrej JASZLOCZY
- 1709 - 1719: Andrej ŠKOVRANOVIČ
- 1719 - 1721: Michal ČERVIENKA
- 1721 - 1731: Ján KOŠTEK
- 1731 - 1739: Ján FILO (aj Philo)
- 1739 - 1740: Ján ROZBORIL (administrátor)
- 1740 - 1758: Ján HALAČ
- 1758 - 1770: Imrich ZAMBAL
- 1770 - 1798: Štefan TERLANDY
- 1798 - 1821: Ladislav ALAGOVIČ
- 1821 - 1822: Jozef VANČO (administrátor)
- 1822 - 1843: Štefan ČIVIKOVSKÝ
- 1844 - 1859: Ján MICHÁLEK
- 1859 - 1861: Jozef POKORNÝ (administrátor)
- 1862 - 1888: Pavol RABÉK
- 1888 - 1900: Ján CIHO (aj administrátor Pavol HRČKA)
- 1900 - 1908: Július LUDVIGH
- 1908 - 1956: Augustín FEITSCHER
- 1956 - 1971: Msgr. Andrej PATKA
- 1971 - 1983: Anton MARTINIK
- 1983 - 1991: Ľubomír STANČEK
- 1991 - 1992: Peter STRANIANEK
- 1992 - 1994: Dominik GURÍN
- 1994 - 1998: Anton KOŽÁK
- 1998 - 2003: Andrej GUNIŠ
- 2003 - 2008: Ján ŠIMKO
- 2008 - súčasnosť: Peter Kuljaček
Pomocní asistenti farnosti (kapláni):
- 2002 - 2003: Patrik Sojčák
- 2003 - 2004: Peter Kaštan
- 2004 - 2005: Marián Záhumenský
- 2005 - 2006: Peter Maruna
- 2006 - 2007: Martin Fukas
- 2007 - 2008: Milan Kozák
- 2008 - 2009: Róbert Vacula
- 2009 - 2011: Jozef Schwarz
- 2011 - súčasnosť: Peter Švec
Bohoslužby
Aktuálne oznamy a úmysly svätých omší vo farnosti Bošáca:
- Bošáca: Pondelok až štvrtok o 19.00, piatok o 18.00, štvrtok aj ráno o 7.00, sobota 17.30, nedeľa o 8.00
- Nová Bošáca: Piatok 15.40, nedeľa 10.50
- Trenčianske Bohuslavice: Streda o 18.00, nedeľa 7.30 a 9.30
- Štvrtok: Utorok o 18.00, nedeľa o 9.00
Svätá omša pre deti a mladých v piatok v Bošáci o 18.00.
Aktuality a Oznamy
Členovia ružencového bratstva v Novej Bošáci pozývajú všetkých členov živého ruženca, ako aj jeho priaznivcov, na Duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční v nedeľu 29. júna 2014 v kostole v Novej Bošáci pod záštitou Dominikánskeho mariánskeho centra v Košiciach. Program sa začne sv. omšou o 10.50, potom bude nasledovať obedná prestávka a o 13.00h bude prednáška, ďalší program a organizačné otázky týkajúce sa modlitby posvätného ruženca. Zámerom spomenutej duchovnej obnovy je poznať históriu a smerovanie ružencových bratstiev, oživenie viery a prežitie vzájomného spoločenstva členov i priaznivcov modlitby posvätného Ruženca.
Pri ofere na katolícke médiá sa vo všetkých kostoloch vyzbieralo spolu 500,- €.