Farnosť Božieho milosrdenstva v Trnave je mladá farnosť s bohatou históriou a silným posolstvom. Jej vznik je spojený s posolstvom o Božom milosrdenstve, ktoré Pán Boh odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva.
Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Sanktuária v Krakove-Lagievnikách povedal veľmi významné slová: „Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo - tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.” Pán Boh dokonale pozná situáciu dnešného človeka, a preto mu ponúka dar posolstva o Božom Milosrdenstve, ktoré odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Jedného dňa jej povedal: „V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom” (Den.
V poznávaní tajomstva Božieho milosrdenstva veľkú úlohu zohráva osobná skúsenosť, všímanie si prejavov milosrdnej Božej lásky vo svojom živote a vo svete, ktorý nás obklopuje. Sestra Faustína pri rozjímaní o tomto tajomstve našej viery, na základe Svätého písma a knihy svojho života dospela k záveru, že v živote človeka niet chvíle, v ktorej by sme boli pozbavení Božieho milosrdenstva; sme ponorení v Božom milosrdenstve, dýchame ním tak, ako dýchame vzduch. Aby sme mohli priblížiť svetu tajomstvo Božieho milosrdenstva nestačí len intelektuálne poznať túto pravdu viery, ale treba ňou žiť každý deň. Preto Pán Ježiš učil Sestru Faustínu a veľakrát ju povzbudzoval k tomu, aby o nej premýšľala, ale predovšetkým aby napodobňovala jeho milosrdenstvo. „Dcéra moja,” hovoril, „zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku, aby si ty, ktorá hlásaš svetu moje milosrdenstvo, sama ním bola zapálená” (Den. 1688). Čím hlbšie poznáme a osobne zakúšame tajomstvo Božieho milosrdenstva, tým účinnejšie ho dokážeme odovzdávať iným. Pán Ježiš potvrdzuje veľkú dôležitosť tejto úlohy prisľúbeniami, lebo k tejto úlohe - tak ako k Obrazu Božieho Milosrdenstva, Sviatku Milosrdenstva, Korunke alebo Hodine Milosrdenstva - pripojil prisľúbenie, ktoré sa týka všetkých ľudí. „Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom” (Den.
O Božom milosrdenstve svedčíme svojím životom v duchu dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Človek, ktorý dôveruje Bohu (plní jeho vôľu) a koná skutky milosrdenstva, je živým obrazom Božieho Milosrdenstva, lebo každý, kto pozerá na takéto svedectvo vie, že Boh je dobrý, že sa mu oplatí dôverovať a napodobňovať ho v milosrdnej láske voči ľuďom. Nestačí však svedčiť o ňom len svojím životom, potrebné je hlásať Božie milosrdenstvo aj slovom. V osobných kontaktoch s ľuďmi treba využívať každú príležitosť, hovoriť o Božej dobrote a povzbudzovať ich k dôvere voči nemu. Najčastejšie máme príležitosť hlásať Božie milosrdenstvo v každodennom živote, v osobných kontaktoch s druhým človekom, keď si tak ako Sestra Faustína v rozhovoroch s blížnymi a interpretácii faktov a udalostí všímame Božiu dobrotu. Prijatý kríž nás vedie k väčšiemu dobru.
Sestra Faustína nám vo svojich zápiskoch síce nezanechala systematicky vysvetlenú doktrínu vnútorného života, predsa však prináša do života Cirkvi novú školu duchovnosti, založenú na hlbokom prežívaní tajomstva Božieho milosrdenstva, z ktorého vyplýva postoj dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Takto chápané hlavné črty duchovnosti nám ukazujú základný postoj človeka vo vertikálnom (láska k Bohu) aj horizontálnom rozmere (láska k blížnemu).
Dôvera a milosrdenstvo
Dve kľúčové črty spirituality Božieho milosrdenstva:
- Dôvera - určuje náš postoj voči Bohu. Zahrňuje nielen čnosť nádeje, ale aj čnosť živej viery, pokory, vytrvalosti a ľútosti za spáchané hriechy. Je to jednoducho postoj dieťaťa, ktoré v každej situácii bezhranične dôveruje milosrdnej láske a všemohúcnosti Nebeského Otca. Dôvera tvorí podstatu úcty k Božiemu Milosrdenstvu, a to do tej miery, že bez nej táto úcta neexistuje, lebo prvým a základným prejavom úcty k Božiemu Milosrdenstvu je práve úkon dôvery. Už samotný postoj dôvery (bez praktizovania iných foriem úcty) zaisťuje dôverujúcemu milosti z Božieho milosrdenstva. „Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti“ (Den. 687). Dôvera je nielen samotnou podstatou, dušou tejto úcty, ale aj podmienkou pre získanie milostí. „Milosti z môjho milosrdenstva možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím väčšmi duša dôveruje, tým viac dostane. lebo do takých duší prelievam všetky poklady svojich milostí. Teším sa, že žiadajú veľa, lebo mojou túžbou je dávať veľa, a to veľmi veľa" (Den. 1578). „Duša, ktorá dôveruje v moje milosrdenstvo je najšťastnejšia, lebo ja sám sa o ňu starám" (Den. 1273).Dôvera v ponímaní Sestry Faustíny neznamená ani pobožné pocity, ani intelektuálnu akceptáciu právd viery, ale celoživotný postoj človeka voči Pánu Bohu, ktorý sa vyjadruje v plnení Božej vôle obsiahnutej v prikázaniach, povinnostiach stavu a taktiež v rozoznaných vnuknutiach Ducha Svätého.
- Milosrdenstvo - určuje náš postoj vo vzťahu ku každému človeku. Pán Ježiš povedal Sestre Faustíne: „Žiadam... skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať, ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojím blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť" (Den. 742). Postoj činnej lásky k blížnemu je zároveň podmienkou získania milostí. „Ak duša nekoná milosrdenstvo akýmkoľvek spôsobom, nedosiahne moje milosrdenstvo v súdny deň. Ó, keby si duše vedeli zhromažďovať večné poklady, neboli by súdené, môj súd by predišli milosrdenstvom" (Den.
Medzi základné prvky úcty k Božiemu milosrdenstvu patria:
- Obraz Božieho milosrdenstva
- Sviatok Božieho milosrdenstva
- Korunka Božieho milosrdenstva
- Hodina Božieho milosrdenstva
Obraz Božieho milosrdenstva
Jeho vznik je spojený s videním, ktoré mala Sestra Faustína v Plocku 22. februára 1931, počas ktorého Kristus vyslovil želanie, aby namaľovala obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti. Obraz znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má na rukách a na nohách stopy po ukrižovaní. Z prebodnutého, na obraze neviditeľného Srdca, vychádzajú dva lúče: červený a svetlý. Keď sa Sestra Faustína opýtala Pána Ježiša opýtala na význam obrazu, Pán Ježiš jej to vysvetlil takto: „Svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší... Tieto dva lúče vyšli z hlbky môjho milosrdenstva vtedy, ked' moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené" (Den. 299). „Dávam ľudom nádobu," - povedal Pán Ježiš Sestre Faustíne - „s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti" (Den. 327). „Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša" (Den. 570).
O postoji dôvery hovoria slová pod obrazom: Ježišu, dôverujem v Ti. „Obraz má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna“ (Den. 742). Uctievanie tohto obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe, spojenej so skutkami milosrdenstva. K takto chápanému uctievaniu obrazu dáva Pán Ježiš nasledujúce prisľúbenia: milosť spásy, veľké pokroky v kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti, aj všetky iné milosti a časné dobrá, o ktoré ho budú milosrdní ľudia s dôverou prosiť. „Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu" (Den.
Obraz Božieho milosrdenstva
Sviatok Božieho milosrdenstva
„Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom Milosrdenstva" (Den. 49). Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci, čo poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia, a týmto sviatkom. Liturgia tohoto dňa sa sústreďuje predovšetkým na oslavu Boha v tajomstve jeho milosrdenstva.
„Túžim, aby Sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát" (Den. 699). Sviatok Milosrdenstva má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov. Lebo Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia. Najväčšie z nich spojil so svätým prijímaním, prijatým v tento deň - je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov”, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa iba v tento deň obrátili, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je zhodná s Božou vôľou. „Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta” (Den. 1517) „a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania" (Den. 420).
Korunka Božieho milosrdenstva
Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš Sestre Faustíne vo Vilniuse v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. V tejto modlitbe obetujeme Bohu Otcu telo a krv, dušu i božstvo Ježiša Krista, spájame sa s jeho obetou na kríži za vykúpenie sveta. Keď obetujeme Bohu jeho najmilšieho Syna, odvolávame sa na najmocnejší argument, pre ktorý môžeme byť vyslyšaní. Prosíme o milosrdenstvo s nami i celým svetom. Slovo nami označuje toho, kto sa modlí korunku, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť. Výraz: celý svet - to sú všetci ľudia žijúci na zemi, aj duše trpiace v očistci. „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť” (Den. 1541) a dodal: „Ak to... bude v zhode s mojou vôľou" (Den. 1731). Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu si ju vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Kňazi," - povedal Ježiš, - „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva" (Den. 687).
Hodina Božieho milosrdenstva
„Vždy keď budeš počuť, ako hodiny odbíjajú tretiu, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho; vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tej chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu" (Den. 1572). „Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet" (Den. 1320). Pán Ježiš túži, aby sa každý deň uctievala hodina jeho smrti na kríži (3. hodina popoludní), „v ktorej," - ako povedal, - „sa dostalo milosti celému svetu..." (Den. 1572). Kristus chce, aby sme v Hodine Milosrdenstva rozjímali o jeho bolestnom umučení, zvelebovali a oslavovali Božie milosrdenstvo, lebo v tejto hodine sa najvýraznejšie prejavila Božia láska k ľud'om. Pre zásluhy Kristovho umučenia máme prosiť o potrebné milosti pre seba, pre celý svet, a zvlášť pre hriešnikov.
„Dcéra moja," - poúčal Pán Ježiš Sestru Faustínu, - „snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. tak aspoň na chvíľu vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš prísť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu" (Den. 1572). „V tejto hodine," - prisľúbil Pán Ježiš, - „vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých" (Den. 1572). „V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie..." (Den. 1320). Modlitba v Hodine Milosrdenstva je úzko spojená s treťou hodinou popoludní.
Apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva
Z charizmy a mystických skúseností svätej Sestry Faustíny sa v Cirkvi zrodilo Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva. Tvoria ho kontemplatívne aj činné rehole, ako aj milióny ľudí na celom svete, ktorí realizujú jej poslanie. Pán Ježiš pred svojou „sekretárkou“ postupne ukazoval plán tohto diela. Prvýkrát jej o tom spomenul vo Vilniuse, v máji 1935: „Pripravíš svet na môj druhý príchod.“ Potom jej zveril konkrétne úlohu: hlásať a vyprosovať milosrdenstvo pre svet, prostredníctvom nových foriem úcty k Božiemu Milosrdenstvu, a objasnil jej spiritualitu toho diela.
„Môj duch bude regulou vášho života. Váš život má byť podľa môjho vzoru, od jasličiek až po smrť na kríži. Prenikni do mojich tajomstiev a poznáš priepasť môjho milosrdenstva voči stvoreniam a moju nepreniknuteľnú dobrotu - a tú dáš poznať svetu. Skrze modlitbu budeš prostredníkom medzi nebom a zemou” (Den. Sestra Faustína spočiatku usudzovala, že Pánu Ježišovi ide o založenie kontemplatívnej rehole, v ktorej by so spolusestrami vyprosovala milosrdenstvo pre svet. Dokonca napísala aj súhrn reguly pre takúto rehoľu. Onedlho jej však Ježiš vysvetlil, že nejde o nejakú kontemplatívnu rehoľu alebo kongregáciu, ale o veľké dielo, ktoré budú tvoriť ľudia s rôznym povolaním.
V marci 1936 Sestra Faustína odišla z Vilniusa a už v apríli písala kňazovi Sopočkovi: „Jasne vidím, že to bude nielen ženská a mužská kongregácia, ale vidím, že to bude veľké združenie laikov, do ktorého môžu všetci patriť a skutkami - preukazovaním milosrdenstva jedny druhým - pripomínať Božie milosrdenstvo.” v Denníčku opísala Sestra Faustína aj štruktúru hnutia, že ho budú tvoriť tzv. „tri odtiene”. Prvý tvoria klauzúrne kláštory: „Duše oddelené od sveta budú horieť ako obeta pred Božím trónom a vyprosovať milosrdenstvo pre celý svet... Svojou modlitbou budú pripravovať svet na druhý Ježišov príchod” (Den. 1155). Druhý odtieň tvoria činné kongregácie, a do tretieho môžu patriť všetci ľudia: „Člen tohto odtieňa by mal vykonať prinajmenšom jeden skutok milosrdenstva denne, ale môže ich byť veľa, lebo každému je ľahké ho vykonať, aj najbiednejšiemu. Lebo milosrdenstvo možno konať trojakým spôsobom: milosrdným slovom - odpustenie a potešovanie, po druhé - kde sa nedá slovom, tak modlitbou - aj to je milosrdenstvo, po tretie - skutkami milosrdenstva“ (Den.
To dielo, ktoré dnes nazývame Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva, vzniklo z iniciatívy Pána Ježiša. Jeho úlohou je pripraviť svet na druhý Kristov príchod na zem obrodením náboženského života v duchu dôvery a milosrdenstva, hlásaním tajomstva Božieho milosrdenstva a vyprosovaním ho pre celý svet.
História farnosti Božieho milosrdenstva v Trnave
Prvotná myšlienka na stavbu kostola pochádza z roku 1996 Prvotná myšlienka vybudovať na tomto modernom sídlisku kostol a faru s pastoračným centrom siaha až do roku 1996, kedy sa začalo s hľadaním pozemku a miesta, kde by sa mohli dočasne sláviť sväté omše. Neskôr, krátko po novom územnom členení rímskokatolíckych diecéz na Slovensku, bola vtedajším trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom erigovaná (zriadená) na sídlisku Trnava - Prednádražie nová farnosť Božieho milosrdenstva. V historických písomných prameňoch svieti pri tejto udalosti dátum 29. júna 2008.
Farnosť sa neustále rozrastá príchodom mladých rodín V čase založenia farnosti malo sídlisko vyše trinásťtisíc obyvateľov. V súčasnosti sa farnosť neustále rozrastá aj príchodom mladých rodín pochádzajúcich z rôznych kútov Slovenska, ktorí sem prichádzajú za prácou. Je tu viacero základných i stredných škôl, vysoká škola i cirkevná materská škola. Pastoračné centrum požehnal Mons. Ján Orosch V prvej etape v rokoch 2010 - 2012 sa podarilo zrealizovať prvú časť tohto diela. Išlo o farský úrad s pastoračným centrom, ktoré požehnal vtedajší apoštolský administrátor „sede vacante“ a súčasný trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. V súčasnej dobe pokračuje výstavba kostola podľa finančných možností.
Realizácia stavby si vyžaduje mnoho spolupracovníkov, dobrodincov a tých, ktorí sú ochotní pomôcť finančne. Trnavská arcidiecéza prispela na stavbu kostola sumou vo výške 400 000 € Stavba je financovaná z milodarov veriacich a z veľkej časti za finančnej pomoci Trnavskej arcidiecézy, ktorá prispela sumou 400 000 €. Práve vďaka tomuto príspevku sa mohlo začať s realizáciou hrubej stavby kostola. Farnosť Trnava - Prednádražie naďalej prosí všetkých, ktorí majú možnosť, o pomoc pri tomto posvätnom diele, aby sa z tohto miesta šírilo posolstvo sv. sestry Faustíny o Božom milosrdenstve.
Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave
8.5.2025 (SITA.sk) - Nový Kostol Božieho milosrdenstva vo štvrtok v Trnave posvätil za účasti stoviek veriacich trnavský arcibiskup Ján Orosch. Kostol stojí na najväčšom trnavskom sídlisku Prednádražie a je súčasťou už skôr postaveného pastoračného centra s farou. Farár Farnosti Božieho milosrdenstva Patrik Katrinec pripomenul, že kladné stanovisko k požiadavkám veriacich na výstavbu kostola v tejto časti mesta dal vtedajší arcibiskup Ján Sokol ešte 19.
V ďalších rokoch Farnosť Božieho milosrdenstva postavila pastoračné centrum, pri ktorom mal stáť aj kostol, ale na ten peniaze už nezostali. Ďalšie práce farnosť financovala predovšetkým z príspevkov veriacich, prispelo aj mesto Trnava a Trnavský samosprávny kraj. Pamätná tabuľa pri vstupe do kostola pripomína, že výstavbu požehnal 15. Farár Patrik Katrinec pripustil, že stavba kostola s kruhovým pôdorysom trvala dlho. Na slávnosti nechýbal ani emeritný trnavský arcibiskup, dnes 91 ročný Ján Sokol, ktorý bol pri výstavbe desiatok kostolov. Trnavský župan Jozef Viskupič pripomenul, že nový kostol v Trnave pribudol po viac ako ôsmich desaťročiach. Sídlisko Prednádražie v Trnave začali stavať koncom šesťdesiatych rokoch minulého storočia, v časoch socializmu sa na ňom s kostolom nerátalo.
Základné finančné krytie na pastoračné centrum už cirkev má. S kostolom sa v prvej fáze výstavby nepočíta.Základné finančné krytie na pastoračné centrum už cirkev má. TRNAVA. Pastoračné centrum Božieho milosrdenstva, ktoré má vyrásť na sídlisku Prednádražie v Trnave, by mali začať stavať ešte v tomto roku. "Ak pôjde všetko hladko, hotové by malo byť do dvoch rokov," povedal pre agentúru SITA trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Jeho predchodca Ján Sokol zamýšľal v lokalite postaviť trinásty trnavský kostol, nové vedenie arcidiecézy však od projektu za takmer dva milióny eur odstúpilo najmä z ekonomických dôvodov. „Je otázne, či popri tých všetkých trnavských kostoloch, ktoré by bolo treba opraviť, potrebujeme postaviť ešte ďalší. V súčasnosti je naším zámerom vybudovať pastoračné centrum, kde sa budú stretávať ľudia a bude tu možnosť aj nejakej tej kaplnky a duchovných úkonov. Samozrejme, ak do budúcna vznikne potreba alebo túžba, tak iste by sme k tomu radi postavili aj pekný kostol, ale nie obrovskú stavbu, ktorá je drahá na udržiavanie,“ povedal arcibiskup.
Farnosť Trnava - Prednádražie bola ustanovená v roku 2009 oddelením sídlisk Prednádražie I. a II. od farnosti sv. Mikuláša. Hlavnými dôvodmi na jej vznik boli vzdialenosť od centra spolu s veľkosťou mestskej časti Prednádražie, kde žije približne 12-tisíc obyvateľov. Pozemok na stavbu kostola získala cirkev od mesta ešte v roku 2000 na 199 rokov. Bývalé vedenie arcidiecézy presadzovalo rovnaký kostol ako sa nachádza v Jacovciach, rodnej obci Jána Sokola. Nové vedenie sa vrátilo k projektu, ktorý v roku 1996 vypracovali architekti Jozef a Pavol Ďurkovci a Ľuboš Vagala.
V nedeľu 24. júna 2018 sme navštívili farnosť Božieho Milosrdenstva v Trnave, na sídlisku Prednádražie. Prišli sme na pozvanie farníkov a so súhlasom miestneho pána farára Mariána Díreša. Je to mladá farnosť s pastoračnými priestormi, kde sa slúžia sv. omše, na ktorých sme sa v túto nedeľu zúčastnili a porozprávali všetkým v krátkosti o ZZM, o ponuke prijímať Pannu Máriu do svojej domácnosti a vyprosovať si potrebné milosti pre všetky situácie našich rodín; o možnosti pripojiť prosby k Panne Márii aj za pokračovanie a dokončenie výstavby farského kostola, po ktorom veriaci tak veľmi túžia. V popoludňajších hodinách farníci prijali pozvanie na stretnutie s nami v pastoračnom centre, kde bola naša prezentácia spojená s katechézou a svedectvami na povzbudenie k dôvere a láske k Panne Márii. Stretli sme sa s veľkou túžbou rodín prijímať Pannu Máriu do rodín. V nedeľu 29. júla 2018 P. Jozef Garaj CM pri sv. omši, slávnostne požehnal a odovzdal prvým rodinám kaplnky Panny Márie. Nech Pán žehná misiu Panny Márie po Slovensku, po našich rodinách!
Aktivity farnosti
Farnosť Božieho milosrdenstva v Trnave ponúka širokú škálu duchovných aktivít:
- Sväté omše
- Večer milosrdenstva
- Príprava na prvé sväté prijímanie
- Celodenná poklona
- Modlitby ruženca
- Stretnutia spoločenstiev
tags: #farnost #bozieho #milosrdenstva #trnava