Kostol svätého Michala Archanjela je názov, ktorý zdieľa viacero významných sakrálnych stavieb na Slovensku. Tieto kostoly sú nielen miestami pre bohoslužby, ale aj dôležitými historickými a kultúrnymi pamiatkami. V tomto článku sa pozrieme na históriu Kostola sv. Michala Archanjela v Budči, ktorá siaha až do 13. storočia.
Prvá zmienka o obci Budča je v záznamoch z roku 1225 ako Bucha, obec cudzincov. Už v roku 1239 stál v obci gotický kostol.
Rané obdobie a gotický pôvod
Kráľovná Beatrica - Blažena, vdova po uhorskom kráľovi Ondrejovi II. dala stavať kostol v roku 1239 v gotickom slohu. Z neho sa zachovala len svätyňa (časť pred oltárom), ku ktorej bola neskoršie pristavená kostolná loď. Obec je doložená 1254. Pôvodne jej obyvateľov tvorili slobodníci, ale už od 14. storočia patrila Dobronivskému panstvu. Kráľ Žigmund daroval dedinu v roku 1424 spolu aj s dobronivským panstvom kráľovnej Barbore.
Obdobie reformácie a tureckých vpádov
Od roku 1530 do roku 1709 patril budčianskym evanjelikom. Do kostola v Budči chodili aj evanjelickí veriaci z Turovej. Obec bola na sklonku 16. a počas 17. storočia plienená Turkami a trpela aj počas stavovských povstaní.
Turci vypálili Budču a okolité dediny po prvý raz v roku 1591. Po druhý raz v roku 1599, vtedy odvliekli do zajatia aj niekoľkých obyvateľov. V roku 1626 ľahla Budča popolom. Podpaľačmi boli opäť Turci. 1648 odvliekli z obce do zajatia viacerých občanov a občianky. Turci udreli na dedinu aj koncom septembra 1649. Vtedy odvliekli do zajatia z Budča, Kováčovej a Hájnik až 336 ľudí.
Turecké vpády, vypaľovania a neustále povstania uhorských veľmožov (Gabriel Bethlén, Imrich Thököli, Rákoczy) prinútili našich predkov utiahnuť sa do hôr, kde si založili tzv. starú Budču, inak novú osadu. Bola na severozápadnej časti budčianskeho chotára. Táto časť sa medzi ľudom volala Kopanice. Z nej sa sťahovali postupne od roku 1710 do roku 1819. V tomto roku sa ukončil návrat do pôvodnej, teda terajšej dediny. Stopy ich vtedajšieho osídlenia sú badateľné aj dnes.
Obnova farnosti a novodobá história
1663 je počiatočným rokom rekatolizácie a budčianski katolíci boli cirkevne zaradení do farnosti v Tŕní. Rímsko-katolícka farnosť sa v Budči obnovila až v roku 1807. Zotrvali v nej 111 rokov.
V XVIII. storočí prímenie Zólyom Búcs-Zvolenská Budča. Po roku 1918 sa volá Buča a od roku 1928 Budča. Kostol renovovali v roku 1926. Postavili v ňom neogotický hlavný oltár s obrazom sv. Michala Archanjela. V roku 1900 postihla obec aj kostol živelná pohroma. Občania boli na jarmoku vo Zvolene. Drevené domy, pokryté slamou, rýchlo pohltil oheň. Počas niekoľkých hodín zhorela celá obec, okrem troch domov na vŕšku Franborok pod Košiarom.
Budčianski evanjelici v roku 1802 si opätovne zriadili svoju školu. Svoj vlastný stánok - vežu si postavili budčianski evanjelici v roku 1939. V roku 1995 vežu obnovili, pretože bola poškodená počas bojov v marci 1945.
Administratívne a spoločenské zmeny
V obci bol notársky úrad. Do notariátu patrili obce: Budča, Turová, Budička, Kašova Lehôtka, Železná Breznica, Hronská Breznica, Kozelník a Kováčová. V obci bol poštový úrad. Pôvodne bol umiestnený v dome vedľa kaštieľa. Obec mala železničnú zastávku, ktorú občas nazývali „megálov“. Jediný obchod bol v murovanej budove, nachádzajúcej sa na mieste terajšieho hostinca a bývalej predajne Jednota.
1919 starostovi patril aj chov obecných býkov a kanca, ktoré boli umiestnené v dome číslo 150 (dom za pamätníkom), pôrodná baba, obecný doručovateľ, nočný strážnik, atď.
1930 založené potravné družstvo a neskôr aj úverové družstvo, členovia dostávali dividendy - podiely zo zisku. 1933 prestavba štátnej cesty Stráž - Hronská Breznica (po Šiance). 1934 čiastočná regulácia potoka Turová až v roku 1937 sa dostal do obce telefón 1940 sa elektrifikovala obec 1944 do SNP nastúpili vojaci, aj nevojaci, ktorí sa stali partizánmi. Budčania podporovali povstalcov, pomáhali pri výkopoch. 14. mája 1947 začali búrať konzum - obchod, krčmu, pivnicu. Už 19. decembra 1947 sa slávnostne otvoril nový obchod, pohostinstvo a úradovne Úverového družstva.
Povojnový vývoj a modernizácia obce
1950 JRD bolo založené 1964/65 otvorenie školy 1966 ŠM 1967 zasiahla obec a priľahlé okolie povodeň. 1968 Budčania dostali vodu z Pohronského vodovodu. 1968 sa na Košiari usadili sovietski vojaci. Zotrvali v Budči 21 rokov. 1970 sa začala výstavba veľkokrmní ošípaných na pozemkoch, ktoré boli pôvodne vykúpené na výstavbu papierenského kombinátu. Zástavba v ošipárni pojala až 20 000 ks. 1970 začala výstavba tridsiatich domov v lokalite Močiare aj s inžinierskymi sieťami. 1972 bola daná do užívania 6-bytová jednotka na Školskej ulicii 1977 budova miestneho národného výboru. 1978 sa začal stavať nový obchod Jednoty na ulici Ľ. Štúra a bol daný do užívania aj druhý učebňový pavilón základnej školy. 1980 slávnostne otvorili nové moderné zdravotné stredisko. Dodnes je v ňom ordinácia praktického lekára, ženského lekára a zubného lekára a aj lekáreň.
CERKEV SV. MICHALA ARCHANJELA – NOVÁ SEDLICA | ZABUDNUTÉ POKLADY
Ďalšie kostoly svätého Michala Archanjela na Slovensku
Okrem Kostola sv. Michala Archanjela v Budči existuje na Slovensku mnoho ďalších kostolov zasvätených svätému Michalovi Archanjelovi. Tieto kostoly sú často dôležitými centrami duchovného života v ich obciach a mestách. Tu je niekoľko príkladov:
- Malé Kosihy, k.: sv. Michala Archanjela (13. st.)
- Košická Nová Ves: k.: sv. Michala Archanjela
- Čechynce: k.: sv. Michala Archanjela
- Ďubákovo: k.: sv. Michala Archanjela
- Nová Bošáca: k.: sv. Michala Archanjela
- Nové Sady: k.: sv.
Obec Budča dnes
Budča je moderné sídlo a je najväčším sídlom mikroregiónu Adela. Rozsiahla nová výstavba nesie znaky mestskej architektúry - obecný úrad, materská škola, základná škola, zdravotné stredisko, nová IBV. Budča plní v osídlení mikroregiónu Adela funkciu centra lokálneho významu.
Kultúrne pamiatky
Medzi sakrálne a zároveň stavebné dominanty obce Budča patrí rímsko-katolícky kostol zo 14. storočia. Kráľovná Beatrica - Blažena, vdova po uhorskom kráľovi Ondrejovi II. dala stavať kostol už v roku 1239 v gotickom slohu. Z neho sa zachovala len svätyňa (časť pred oltárom), ku ktorej bola neskoršie pristavená kostolná loď. Od roku 1530 do roku 1709 patril budčianskym evanjelikom. Kostol renovovali v roku 1926. Postavili v ňom neogotický hlavný oltár s obrazom sv. Michala Archanjela.
Rok 1663 bol počiatočným rokom rekatolizácie a pôvodne evanjelický kostol bol prebudovaný pre katolíckych veriacich. Z tohto dôvodu si budčianski evanjelici v roku 1939 postavili svoj vlastný stánok - evanjelickú zvonicu. V roku 1995 vežu obnovili, pretože bola poškodená počas bojov v marci 1945. Pamätník SNP bol postavený na na počesť padlých vojakov i civilov, ktorí v roku 1944 nastúpili do bojov SNP a stali sa partizánmi.
Reštaurovanie hlavného oltára v Hornej Mičinej (2016-2024)
V rokoch 2016 až 2024 prebiehali reštaurátorské práce na hlavnom barokovom Oltári sv. Michala Archanjela z rímskokatolíckeho Kostola sv. Michala Archanjela v obci Horná Mičiná. Kostol je ranogotický a bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol interiér barokizovaný, v kostole bol umiestnený nový barokový mobiliár. S touto barokizáciou súvisí aj umiestnenie nového hlavného oltára.
Približne v strede oltárnej architektúry, medzi oltárnym obrazom Navštívenia Panny Márie sv. Alžbety, známym aj ako Stretnutie Panny Márie so sv. Alžbetou, a oltárnym obrazom Sv. Trojica v nadstavci, je osadený erb rodiny Benických, ktorí v minulosti vlastnili okrem iného aj Hornú Mičinú. Podľa osadenia erbu na oltári bola rodina (alebo jej člen) donátorom (darcom) nového barokového oltára.
Oltár bol zhotovený v roku 1700 neznámou sochárskou a rezbárskou dielňou zo stredoslovenského okruhu (v dnešnom geografickom členení) a neznámym maliarom, pravdepodobne taktiež z tohto územia. Výška oltára je 6,94 m, šírka 4,66 m a hĺbka 1,41 m.
Priebeh reštaurovania
Už pred realizáciou reštaurátorského výskumu bolo zrejmé, že drevná hmota bola napadnutá aktívnym drevokazným hmyzom, ktorý narušil jej štruktúru a pevnosť. Toto narušenie bolo možné vidieť na jednotlivých častiach vo forme malých výletových otvorov a výtrusov. Dlho pred reštaurovaním, aj pri jeho demontáži, z tohto dôvodu lokálne došlo k poškodeniu oslabených častí (odpadnutie, odlomenie častí výzdoby). Na dobu reštaurovania boli drevená oltárna architektúra, svätostánok, oltárne sochy a obrazy demontované a dočasne premiestnené do Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava. Vo svätyni kostola zostal murovaný kamenný obetný stôl.
Reštaurovanie bolo vykonané kolektívom reštaurátorov pod vedením zodpovednej reštaurátorky Zuzany Chovanovej. Prvou fázou reštaurovania bola realizácia nedeštruktívneho a deštruktívneho reštaurátorského výskumu. Vizuálnym obhliadkovým výskumom, UV luminiscenciou, chemicko-technologickým výskumom odobratých vzoriek a sondážnym výskumom bolo zistené, že primárna baroková polychrómia oltárnej architektúry a sôch bola v minulosti sekundárne celoplošne a lokálne premaľovaná a rekonštruovaná. Na zadnej strane predely bol zachovaný nápis o renovácii v roku 1874 a na zadnej strane sochy sv. Michala Archanjela bol zachovaný nápis „Štefek 1940“. Na oboch oltárnych obrazoch, ktoré sú tabuľovými maľbami (ich podložka je drevená) boli zistené primárne barokové vrstvy, ktoré boli neskôr taktiež viacnásobne sekundárne lokálne retušované a premaľované. Na oltárnych obrazoch neboli zistené žiadne nápisy a signovania.
Na základe výsledkov reštaurátorského výskumu, ktorým bolo potvrdené plošné zachovanie primárnej farebnej vrstvy, navrhla zodpovedná reštaurátorka reštaurovať primárnu farebnú vrstvu.
Metodológia a zaujímavosti reštaurovania
Reštaurovanie vychádzalo zo základného metodologického postupu reštaurovania - zásady zachovania originálu a reverzibilnosti sekundárnych zásahov (aplikovaných materiálov a technológie) a realizovalo sa konzervačnými a rekonštrukčnými spôsobmi, zameranými na obnovu výtvarných a umelecko-remeselných hodnôt národnej kultúrnej pamiatky.
Pri samotnom reštaurovaní boli zistené zaujímavé skutočnosti. Okolo tordovaných stĺpov sa ovíja stonka vinnej révy, z ktorej vyrastajú listy a plody. Pri plošnom odstraňovaní sekundárnych náterov bolo zistené, že na tieto stonky okolo stĺpov boli použité skutočné zdrevnatené stonky z vinnej révy - neboli vyrobené z iného dreva. Neskôr boli počas sekundárnych úprav niektoré časti nahradené. Pôvodné historické zdrevnatené stonky viniča boli pri reštaurovaní zachované. Dvierka na svätostánku mali otáčavý alebo karuselový systém - to znamená, že plocha dvierok je konvexná a systém otvárania je posuvný po oblom obvode pôdorysu svätostánku. Tento systém bol pri reštaurovaní zachovaný.
V priebehu reštaurovania sa konali kontrolné dni, ktorých sa okrem metodika Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zúčastňoval aj farár Dušan Mesík a ním pozvaní členovia farnosti. Farníci tak mali možnosť sledovať priebeh jednotlivých reštaurátorských prác s odborným výkladom reštaurátorov.