Čermany patria medzi staršie sídliská človeka v Poperkoví. Je zrejmé, že dnešné osídlenie Čermian môže siahať do dôb, kedy sa písala staroveká história nášho územia. Možno pripustiť, že plnilo funkciu vojenskej a obchodnej stanice situovanej na rímskej ceste v germánskom zázemí. Čermany sú sídliskom doloženým archeologicky už z 8. storočia a písomne už z 13. storočia.
Najstaršie zmienky a názov obce
Dosiaľ najstaršia písomná zmienka o nich pochádza už v roku 1257, kde sa spomínajú ako „CHERMEN“. Postupne mali názvy ako Chermel, Churmen, Chyrmyl, neskôr Chermeny. Na Mikovínyho mape Nitrianskej stolice z roku 1742 figurujú pod menom Cermen. V 20. storočí sa ustálil ich slovenský názov Čermany. V obci usídlení nemeckí obyvatelia svoju obec nazývali Tschermend. Význam názvu obce je neznámy. Pokusy odvodzovať ho od červenkastej pôdy, ktorá sa vraj nachádza v okolí, sa zdajú veľmi nepravdepodobné.
Vlastníctvo a rozdelenie obce
Čermany sa spomínajú spravidla ako vlastníctvo šľachticov - poddanská obec. Čermany boli tvorené viacerými obecnými časťami, ktoré si dodnes zachovali svoje pôvodné názvy. Boli to najskôr samostatné usadlosti - Rybníčky, Hlavina, Majír a Chrenovec. Časti obce patrili barónom a grófom, ale aj iným príslušníkom nižšej šľachty a zemanom. V 13. storočí však jednotná obec nie je ešte spomínaná, v análoch sa uvádzajú Horné Čermany a hradské Dolné Čermany. Čermany boli prevažne v rukách príslušníkov strednej šľachty. Patrili rodine Výčapiovcov, koncom 13 storočia časť Ludanickovcom, v 14. storočí Diviackovcom, Újfalussyovcom, Esterházyovcom, Príleskovcom a iným. Obec sa v nasledujúcich storočiach extenzívne rozširovala.
Obyvateľstvo
V roku 1857 až 1861 sa prisťahovalo do nej väčšie množstvo nemeckého obyvateľstva z Hanoverska a Oldenburska. Zaoberali sa výrobou drevákov, klčovaním lesov a poľnohospodárstvom. Sporadicky sa objavili aj príslušníci maďarskej národnosti. Ako dorozumievací prostriedok sa používa topoľčianske nárečie. Historické údaje o obci prezrádzajú, že v roku 1715 mala obec vinice a domácnosti, pretože v roku 1600 - 1601 boli usadlosti celkom vyhorené. Postupom času sa domácnosti rozširovali. V roku 1869 mala dedina 515 obyvateľov. Najviac obyvateľov bolo zaznamenaných v roku 1938 a to 708 a taktiež v roku 1940 tiež 708. V roku 1991 mala obec 402 obyvateľov. V súčasnosti má 376 obyvateľov s trvalým pobytom, ktoré je prevažne rímsko-katolícke.
Vývoj počtu obyvateľov
Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci Čermany v priebehu rokov:
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1869 | 515 |
| 1938 | 708 |
| 1940 | 708 |
| 1991 | 402 |
| Súčasnosť | 376 |
Cirkevné dejiny a pamiatky
Najstaršou časťou bola Dedina. Tu je postavený kostol, fara, boli tu školy. Čermianska farnosť, t.j. fara s farským kostolom podliehala Nitrianskemu archidiakonátu, ustanovenému ako cirkevnosprávna územná jednotka už v 11. storočí, ktorý bol začlenený do Ostrihomskej arcidiecézy. O tom, že obec v minulosti prekvitala, svedčí existencia liehovaru, veterného mlyna, viacerých kováčskych, kolárskych a stolárskych dielní, pomerne veľkej pekárne, škôl a knižnice. Dominantou obce je kostol Narodenia Panny Márie. Bol pôvodne renesančný, v roku 1760 barokovo prestavaný a renovovaný v roku 1813. V súčasnosti v ňom prevažujú klasicistické prvky architektúry. Leží na južnej časti obce na malom vŕšku, vyvýšenom od západu. Kostol je situovaný tak, že je ho možné vidieť zo všetkých strán chotára obce. Okolo kostola je zachovaný renesančný múr s kľúčovými strieľňami. V okolí kostola sa rozkladal aj pôvodný cintorín. V podzemných priestoroch chrámu sú vybudované krypty miestneho panstva. Ďalšou sakrálnou stavbou je neogotická kaplnka na cintoríne z roku 1892. Je zasvätená Zmŕtvychvstaniu Krista. V podzemných priestoroch kaplnky sa nachádzajú tri sarkofágy, ktoré sú posledným odpočinkom vdp. Kuralského a jeho príbuzných. Sakrálnu architektúru obce reprezentujú aj iné nehnuteľnosti, najmä menšie plastiky. Osobitnú pozornosť si zasluhuje neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia. Nápis na podstavci nie je už dnes čitateľný. Neďaleko nej sa nachádza neskoroklasicistický stĺp prícestnej plastiky sv. Trojice postavený v roku 1868 Štefanom Laluchom s manželkou. V centre obce dominuje socha Božského srdca s plastikou Krista, ktorá bola postavená 3. júna 1932. Na pomníku sú zvečnené mená všetkých padlých vojakov v prvej svetovej vojne. Súčasťou obce sú aj ďalšie cirkevné stavby - poľné prícestné kríže, stavby, ktoré boli motivované vďakou, oslavou, prosbou.
Kostol bol po vyhorení prestavaný a obnovený v r. 1764, konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Fuchsom v r. 1795, je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Ďalej sa v obci nachádza kaplnka Zmŕtvychvstalého na cintoríne z r. 1892, Trojičný stĺp vedľa amfiteátra, socha sv. Jána Nepomuckého pred farou a v strede obce socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ako pamiatka padlým v 1. svetovej vojne.
Ústredie ľudovej umeleckej výroby si tento rok pripomína 80 rokov od svojho založenia
Z cirkevných dejín obce:
Kostol je obohnaný takmer dvojmetrovým múrom. Pôvodne bol románskou stavbou. Po veľkom požiari v roku 1560 bol renesančne a v roku 1760 barokovo prestavaný. Zmenilo sa aj jeho patrocínium. Dnešnú podobu nadobudol v roku 1796. Kostol bol renovovaný aj po ďalších obrovských požiaroch v rokoch 1813 a 1881. Od začiatku 20. storočia má vnútorný priestor spevnený kovovými tyčami. V súčasnosti v ňom prevažujú klasicistické prvky. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria. Stropy sú zaklenuté pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi, dosadajúcimi na vtiahnuté piliere s pilastrami. Kostol má hladké fasády a pred južným vchodom predstavanú predsienku so štítom, vo výklenku ktorého je umiestnená plastika. Jeho veža je vstavaná do tela stavby, ku ktorej je pristavená sakristia. Je situovaná na strednú os priečelia. Veža je štvorhranná, ukončená chromovanou guľou s krížom a jej ihlanová strecha je pokrytá plechom. V podzemných priestoroch chrámu sú krypty, kde sa pochovávali miestni zemepáni(jedným z posledných pochovaných šľachticov bol barón Heinrich von Splényi v roku 1866). Krypty neboli preskúmané a napriek pokusu v 70. rokoch 20. storočia, počas rekonštrukcie základov sakristie, ostali neprístupné verejnosti. Dominantou kostola je klasický hlavný oltár z dreva zo začiatku 19. storočia. Oltárny obraz znázorňujúci patrocínium kostola Narodenie Panny Márie, pochádza asi z roku 1796 od maliara Ignáca Pauera z Nitry. Obrazy sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho z 18. storočia odložili do farského depozitu. V roku 1967 pribudli nad chórusom obrazy sv. Dominika Sávio a sv. Márie Goretti, patrónov mládeže. Klasicistická kazateľnica s polkruhovým parapetom a reliéfnou výzdobou pochádza z čias prestavby kostola. Krstiteľnica z 18. storočia je zdobená drevorezbou ružíc. Strieborný pozlátený kalich je zo 17. storočia. Na šesť listovej nohe a kupe je zdobený reliéfnou dokoráciou anjelov. Zvony v kostolnej veži sa nazývali starý zvon, Veľký zvon, Stredný zvon a Cingáčik. Tieto zvony nahradili po veľkom požiari kostola v roku 1881 pôvodné stredoveké zvony uliate v polovici 15. storočia majstrom Pavlom z Topoľčian. Súčasné zvony posvätil v roku 1925 dekan z Urminiec Ján Šéley.
Ďalšou sakrálnou stavbou v obci je neogotická kaplnka Zmŕtvychvstalého Spasiteľa na cintoríne postavená v roku 1892 architektom Jozefom Buchtom. Stavbu dal postaviť miestny správca farnosti Martin Kuralský a jeho príbuzná Mária Žabokrecká na pamiatku predčasnej smrti svojho syna lekára Elemíra Káldora. Dnes má kaplnka jednoduchý interiér. Rokom 1982 je datovaná vľavo umiestnená kamenná svätenica. Lavice z tmavého dreva sú asi storočné. Z konca 19. storočia pochádzajú štyri mosadzné svietniky a masívny, pôvodne petrolejový luster. Prirodzené osvetlenie zabezpečujú štyri veľké, farebným sklom zasklené okná a okrúhle okná. V interiéri kaplnky sú asi storočné drevené plastiky sv. Jozefa, sv. Márie a Ježiša Krista situované do neogotického oltára. Autorom oltára je rezbár Papayec. Vo veži je jeden zvon, ktorý je menší ako štyri kostolné zvony. Všetci traja donátori sú pochovaní v podzemných priestoroch kaplnky s valenou klenbou. V centre obce stojí pomník Božského srdca s plastikou Krista, venovaný obetiam prvej svetovej vojny. Pomník, postavený v roku 1932 za tzv.