V národnej štruktúre obyvateľstva výrazne dominovali Slováci, v roku 1991 tvorili 99,2%. K Českej národnosti sa prihlásili 3 obyvatelia (0,4%), k ukrajinskej a rusínskej tiež 3 obyvatelia (0,4%), k rómskej sa neprihlásil žiadny obyvateľ.
V štruktúre podľa náboženského vierovyznania dominujú v Čiernej nad Topľou evanjelici, v roku 1991 tvorili 74,4%. Druhým vierovyznaním je rímskokatolícke, s podielom 14,5%, ďalej gréckokatolícke 2,6% a pravoslávne 0,12%.
Evanjelikom slúži veľký kostol, dokončený v roku 1977. Cirkev získala v reštitúcii späť aj priestory starej evanjelickej školy, ktoré teraz využíva pri práci cirkevného zboru. Rímskokatolíkom slúži Kostol Narodenia Panny Márie, bol postavený koncom 18. storočia a je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Menšie skupiny tvoria gréckokatolíci, patria pod pôsobnosť farského úradu v Hlinnom a pravoslávni, spadajú pod správu prešovskej farnosti. V Čiernej nad Topľou žijú aj príslušníci Cirkvi bratskej a Svedkovia Jehovovi.
Mimoriadne nežičlivý až nepriateľský bol postoj socialistického štátu voči cirkvám. Najtvrdší postih zaznamenala po februári 1948 gréckokatolícka cirkev, ktorá tzv. prešovským soborom v apríli 1950 bola zakázaná. Štátom ponúknutú pravoslávnu cirkev neprijali a radšej sa stali členmi rímskokatolíckej cirkvi. I v živote evanjelikov a. v. sa odohrali zmeny. Týkali sa ich začlenenia do novovytvoreného cirkevného zboru vo Vyšnom Žipove. Roku 1958 skončilo ich pôsobenie v cirkevnom zbore v Hanušovciach. Evanjelický a. v. cirkevný zbor vo Vyšnom Žipove bol zriadený roku 1957. Po roku 1989 sa mohol slobodne rozvíjať aj náboženský život obce.
Dominantou obce je kultúrna pamiatka - 300 ročný gréckokatolícky chrám zasvätený sv.
Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána
KOSTOL GR. KAT. SV. Barokový, s 2. pol. 18. stor., začiatkom 19. stor. upravovaný, opravovaný v r. 1971. Jednoloďový priestor s polkruhovo zakončenou svätyňou, na záp. strane predstavaná veža. V svätyni valená klenba s lunetami, v lodi a vo veži hrebienkové krížové klenby. V západnej časti pribudovaný nový železný chór na dvoch pilieroch. Fasády hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža zakončená oplechovanou baňou. Strecha pokrytá plechom. R. 1971 realizovaná nová výmaľba, figurálne i ornamentálne motívy. Ikonostas z r.
Chrám tu stojí na hornom konci obce od r. 1700. Začiatkom 19. storočia upravený. V r. 1971 pri oprave kostola bola zrealizovaná aj nová výmaľba. Pri najnovšej rekonštrukcii v r. 2000 bola položená nová dlažba, vymenili sa lavice, oltár, žertvenika, schody na chór a priečelia chóru a obnova maľby. Ojekt stavby je barokovo vidieckeho typu - jednoloďový priestor s polkruhovo uzavretým presbyteriom. V lodi a vo veži sú hrebienkové krížové klenby. V svätyni je zaujímavá valená klenba s lunetami. Pomerne nízka veža je zakončená oplechovanou baňou. Strecha je pokrytá plechom. Vnútorne zariadenie pochádza z konca 19. storočia, respektíve zo začiatku 20. storočia. Rezbár Anton Heifer z Bardejova vyhotovil v r. 1930. ikonostas.
Farský Kostol sv. Ignáca z Loyoly
Podľa ústneho podania aj obecnej kroniky sa uvádza, že prvý kostol bol postavený na Latonke (Latoňke, Latunke) okolo roku 1630. Väčšia časť územia zvaného Latonka sa nachádza na poľskom území, časť v chotári Skalité a časť je na Vyšnom konci Čierneho, na samom konci čierňanského chotára /Fonšov zárubok/. Do roku 1796 (vznik Farnosti Čierne) chodili Čierňania do kostola v Skalitom. V tom istom roku rozobrali starý drevený kostol v Skalitom a spolu s veriacimi zo Svrčinovca ho znova postavili v Čiernom. Museli na ňom vykonať veľké opravy, lebo už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že „je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných“. Aj vnútorné zariadenie bolo prinesené z pôvodného kostola v Skalitom. Hlavný aj bočný oltár takisto preniesli do Čierneho. Na bočnom oltári stála socha Zvestovania Panny Márie a na hlavnom oltári socha svätého Ignáca z Loyoly.
V roku 1888 bol postavený dnešný farský kostol v Čiernom za 16 000 zlatých, ktoré poskytla náboženská základina (Fundus religionis) - patrón kostola. Pri výstavbe pomáhali veriaci z celej farnosti. K dielu priložili nielen svoje mozoľnaté ruky, ale aj srdce, vidiac tak, že čoskoro bude stáť nový Boží chrám. Ba poskytli aj svoje povozy na dovoz potrebného materiálu. Pri všetkej námahe, ktorú veriaci s radosťou vynakladali, nastala pre nich aj smutná udalosť, keď sa v nočných hodinách zrútila veža kostola. Ľudia sa tým nedali odradiť, znova sa pustili do práce a veža, ktorú postavili, pevne stojí dodnes. Novopostavený kostol slávnostne posvätil nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. Interiér kostola vymaľoval v roku 1906 slovenský akademický maliar Jozef Hanula. Dnes sú vo veži kostola umiestnené 4 zvony.
Najväčší z nich nesie pomenovanie Sv. Juraj. Je na ňom napísané: „Sv. Juraj - z obetavosti našich amerických farníkov som zhotovený za p. farára Juraja Gajdošíka. Živých zvolávam. Mŕtvych pochovávam. Bohorodičku uctievam. Búrky rozháňam.“ Trochu menší než predchádzajúci je zvon, ktorý kedysi ako jediný nechala kostolu vojenská vrchnosť. Je na ňom napísané: „Refusa per Vilhelmum Fischer Tyrnaviae. Fusa sum utraque e munificentia excellentissimi domini Augustini Roskovanyi episcopi Nitriensi sub Georgio Lencso parocho 1888.“ Ďalšie dva zvony sú malé, uliate v roku 1920, na ktorých je napísané: 1. „R. P . 1920. Svätý Ignác oroduj za nás.“ 2. „R. P . 1920.“
Má jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou a medziklenbovými pásmi zbiehajúcimi sa do pilierov. Okrem hlavného oltára má kostol dva bočné oltáre. Jeden je zasvätený sv. Jozefovi a druhý Panne Márii. Na hlavnom oltári sú okrem sv. Ignáca sochy sv. apoštolov Petra a Pavla. Na bočnom oltári sv. Jozefa sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Na druhom bočnom oltári sú sochy sv. Antona a sv. Alojza. Z predsiene kostola je vstup do malej kaplnky - „jaskyne“ - Lurdskej Panny Márie. Pred hlavným vchodom do kostola je kríž, postavený na pamiatku posviacky kostola 4. Nech nám dobrotivý Boh na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a nášho patróna sv. Ignáca z Loyoly dá dar pevnej viery, aby nikdy nezarástol chodník a cesta do nášho chrámu, v ktorom človek nachádza odpoveď a zmysel svojho života.
Kostol sv. Petra a Pavla na Vyšnom konci
Starosta obce Ing. Pavol Gomola vo volebnom programe v roku 2002 zrealizoval stavbu kostola na Vyšnom konci. Viac ako desať rokov sa konali bohoslužby v základnej škole na Vyšnom konci. Pre dôstojnejší priebeh bohoslužieb bolo nutné hľadať iné riešenie. Veriaci na Vyšnom konci obce sa rozhodli pre stavbu nového kostola, preto duchovní otcovia a zástupcovia občanov na obecnom zastupiteľstve 28. Obec darovala farskému úradu pozemok pod stavbu kostola a na začatie stavebných prác schválila finančnú podporu. Bola vypracovaná štúdia tvaru a osadenia kostola. Stavba bola naprojektovaná tak, že už svojím vonkajším vzhľadom vypovedá o svojej náplni. Dominantou je vysoká čelná štítová stena dohora sa zužujúca. Pozostáva z dvoch symetrických častí. Symbolizujú dva základné piliere cirkvi - svätého Petra a svätého Pavla, ktorým je kostol zasvätený. Interiér kostola dynamickým tvarom naznačuje zdvih duše smerom nahor k Bohu a spätne od Boha zhora na všetkých ľudí nadol.
Celá stavba kostola bola realizovaná so súhlasom Biskupského úradu v Nitre. Stanovisko Biskupského úradu v Nitre k stavbe kostola sv. Petra a Pavla na Vyšnom konci bolo nasledovné: Predložená architektonická štúdia bola vypracovaná na veľmi dobrej odbornej a technickej úrovni. Kostol projektovali: Ing. Arch. Ľubomír Zaymus, Ing. Zaymusová, Ing. Arch. Pšeničková. Investorom stavby bol farský úrad v Čiernom, stavbu realizovala firma Pajmi s.r.o. V jarných mesiacoch v roku 2006 sa začalo s výstavbou. Na stavbe pracovalo veľa ľudí. Robilo sa denne desať aj viac hodín. Tí, čo nemohli prísť pracovať na stavbu kostola, pomohli finančne alebo sa za stavbu modlili. Posviacka základného kameňa kostola na Vyšnom konci sa konala dňa 22.04.2006, ktorú vykonal vo farnosti p. biskup Viliam Judák.Stavbu viedla a na priebeh dozerala firma Milana Jurgu a všetci občania, ktorí prispievali svojimi brigádnickými prácami. Počas celej výstavby nevznikol na stavbe finančný dlh. Slávnostné posvätenie chrámu sa uskutočnilo na deň sv. Mikuláša, 6. decembra 2008. Slávnostná svätá omša bola celebrovaná jeho excelenciou biskupom Mons.