Farnosť Čimhová má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celej hornej Oravy. V tomto článku sa pozrieme na dôležité míľniky a udalosti, ktoré formovali túto farnosť, vrátane zmienok o kostole sv. Imricha a jeho organe.
Podľa písomných prameňov vznikla obec Čimhová vďaka zemianskemu rodu Platthyovcov, ktorí v roku 1438 dostali od uhorského kráľa Alberta donáciu na neosídlenú časť zeme severne od Trstenej až k poľskej hranici. Osídľovanie tejto oblasti zavŕšili synovia Petra Plathyho, čím sa zavŕšil kolonizačný ruch, ktorý začal už v 13. storočí.
Názov obce "Chemechowá" (pôvodný názov z roku 1438) pochádza od dreviny čremcha. V priebehu času sa názov obce menil, napríklad Chymahowe (1547), Chemohowa (1558), Cshimhowa (1786), pričom maďarský názov bol Csimhova.
Kostol sv. Imricha v Čimhovej
Prehľad dejín farnosti Trstená v letopočtoch do konca 17. storočia
- 1265: Najstaršia písomná zmienka o meste Tvrdošín.
- 1332: V Tvrdošíne je doložená existencia samostatnej farnosti s miestnym farárom Petrom.
- 1371: Chotár Trstenej mal dvanásť lánov a mesto malo dvanásť dvorcov.
- 1397: V Trstenej je po prvýkrát doložená existencia samostatnej farnosti.
- 1480: Benediktínsky konvent v Kláštore pod Znievom potvrdil listinu notára Švankomíra z roku 1371 a listinu Žigmunda Luxemburského z roku 1424.
- 1526: Uhorské vojská boli porazené v bitke pri Moháči.
- 1559: Vizitačný protokol zaznamenáva, že farský kostol v Trstenej je zasvätený Blahoslavenej Panne Márii.
- Koniec 16. storočia: V týchto rokoch boli vydané viaceré listiny v prospech mestečka Trstená.
- 1608: Podľa urbárskeho a daňového súpisu malo mesto Trstená usadlosti s rôznymi pomenovaniami.
- 1609: Uhorský kráľ Matej II.
- 1610: V Žiline sa uskutočnil cirkevný snem evanjelických kňazov.
- 1611: V mestečku Trstená je doložená existencia evanjelického cirkevného zboru.
- 1623: Mesto Trstená odviedla ako cirkevný desiatok 26 zlatých.
- 1627: Vizitácia evanjelického cirkevného zboru v Trstenej zaznamenáva, že vo farskom kostole sa nachádzalo päť zástav.
- 1633: Evanjelická vizitácia Trstenej bližšie špecifikuje oltárne vybavenie miestneho farského kostola.
- 1636: Uhorský kráľ Ferdinand III. konfirmoval listinu svojho predchodcu uhorského kráľa Mateja II.
- 1636: Záznam z evanjelického latinského vizitačného protokolu zaznamenáva nezhodu medzi miestnym evanjelickým kňazom v Trstenej a šoltýsmi z Ústia.
- 1638: Ondrej Trstenský, provízor Oravského hradu, požiadal uhorského panovníka o povýšenie do šľachtického stavu.
- 1642: Vizitácia evanjelického zboru v Trstenej zaznamenáva, že miestny pastor nebol zdravotne disponovaný pre nadmernú horúčosť letného počasia.
- 1659: V tomto roku bol spísaný testament kňaza Jána Sčechoviča, ktorý bol v polovici 17. storočia farárom hornooravských katolíkov a zároveň bol aj ich dekanom.
- 1665: Gróf Štefan Tököli, župan Oravskej župy a majiteľ mesta Kežmarok, riešil spornú záležitosť vtedajšieho richtára Trstenej Juraja Trstenského.
- 1681: Konvent v Kláštore pod Znievom vydal svedeckú listinu pre Trstenú o strate mestských privilégií.
- 1686 - 1687: V Trstenej niekoľko mesiacov bolo ubytované cisárske vojsko.
- 1688: Gróf Juraj Erdödy potvrdil listinou, že dedičný richtár v Trstenej Juraj Trstenský stratil právo na polovicu úradu dedičného richtára.
V prvých desaťročiach, ba i storočiach bola Čimhová veľmi biedna osada. Hlavnou príčinou bolo to, že majitelia Platthyovci tu nebývali a tak ju nemohli ani chrániť a zveľaďovať. Preto sa vzmáhala a rozrastala len veľmi pomaly.
Život prvých obyvateľov Čimhovej bol veľmi ťažký. Cez leto pásli stáda v lesoch a s približujúcou sa zimou schádzali do údolí k potokom, kde mali stajne a zimné prístrešia. Postupne okolo príbytkov začali klčovať čoraz viac stromov a obrábať pôdu. Takto postupne sa založila obec, ktorá sa čoraz viac rozrastala. Tak ako vo všetkých novozaložených osadách, aj ľudia v Čimhovej si museli chrániť svoj majetok a často aj svoj vlastný život, nielen pred dravou zverou, ktorej bolo v okolitých lesoch mnoho, ale aj pred novými kolonizátormi a zakladateľmi ďalších osád.
Rozrastaniu obce a obyvateľstva neprialo ani 17. storočie. Habsburským útlakom a protireformáciou vyvolaný odboj Tokeliho a Rákociho mal pre Oravu, to znamená aj pre Čimhovú, ťažké následky. Takmer smrteľnú ranu ľudu dalo vtrhnutie jedného oddielu vojska poľského kráľa Sobieskeho v roku 1683. Pri týchto pustošeniach utrpela Čimhová mnoho škody, preto sa obyvateľstvo rozutekalo alebo zahynulo v bojoch a od hladu.
Až v 18. storočí začala obnova pohraničných dedín, a Čimhová ako aj ostatne hornooravské dediny sa spamätávajú z rán 17. storočia. Roku 1770 bol zostavený tereziánsky urbár a prví súpis osadníkov. V r. 1774 bol postavený murovaný kostol a konečne v r. 1786 bola v Čimhovej zriadená samostatná fara a dedinská škola.
V 19. storočí sa mohlo predpokladať, že aj Čimhová sa začína vzmáhať. Priaznivé prognózy netrvali dlho a už v r.1873 Čimhovú, aj iné obce postihla ďalšia rana - cholera a následné vysťahovalectvo na Dolnú zem.
Čimhová patrila k Uhorsku do r.1918, teda do konca prvej svetovej vojny, ktorá ju tak ako ostatne dediny veľmi bolestivo zasiahla. Po jej skončení patrila do ČSR. Do jej každodenného života veľmi ťažko zasiahla aj druhá svetová vojna. Oslobodená bola sovietskymi vojskami. Po vojne dochádza k jej obnove. Tak ako v minulosti, aj v dnes je Čimhová, pomerne malou, ale samostatnou obcou hornej Oravy.
Kostol sv. Imricha a jeho organ
Farnosť: sv. Imricha
Kostol: sv. Imricha
Organ v kostole sv. Imricha v Čimhovej prešiel viacerými úpravami a zmenami v priebehu rokov:
- 1814: Postavený organárom Pažickým M.
- 1909: Organ postavila budapeštianska filiálka firmy Gebrüder Rieger do historickej skrine.
- 1927: Organ prerobil Jozef Hardonyi z B. Bystrice.
- 1945: Organ opravil Július Guna z Prešova po tom, čo bol poškodený počas vojny.
- 1951: Prebehla elektrifikácia mechov firmou Organár z Prešova.
Dispozícia organu:
- Počet manuálov: 1
- Počet registrov: 9
- Traktúra: pneumatická
- Vzdušnice: výpustkové
Dispozícia
- 1. Manuál C-e3
- Principál 8´
- Bourdon 8´ (Nefunguje od r. 2007)
- Salicionál 8´
- Oktáva 4´
- Flauta 4´ (Flöte)
- Kvinta 2 2/3´
- Roh Nočný 2´ (Nachthorn)
- Larigot 1 1/3´
- Pedál C-d1
- Subbas 16´
Pevné kombinácie, spojky
- Mezzoforte (Principál 8´, Bourdon 8´, Salicionál 8´, Flauta 4´)
- Forte (Tutti, Oktavkopul)
- Pedalkopul (1. Man- Pedál)
- Oktavkopul (oktáva pri každom tóne, okrem pedálu)
- Tremolo
Dnes je organ vcelku hrateľný, až na občasne pískajúcu Kvintu a Salicionál, nehrajúci Bourdon, chýbajúce píšťaly v Larigote a nehrajúce h v Subbase. Ventilátor je hlučný. Organ už veľmi dlho nebol ladený, ale v blízkej budúcnosti sa zvažuje oprava.
Poloha Oravy v rámci Slovenska
Vlastný kostol si liesečania začali stavať roku 1811 svojpomocne, len ako kaplnku. Keďže po napoleonských vojnách panovala veľká bieda, obec nebola schopná zaplatiť služby architektovi (16 000 florénov), preto projekt na jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou vyhotovil majster Jozef Ulrich. Liesek sa stal farnosťou až roku 1905. Prvým farárom bol Andrej Bážik, horlivý kňaz, literát a národovec.
V rokoch 1985-1986 bola postavená nová farská budova. Keďže roku 1996 bol počet farníkov už takmer 2400, bolo treba kostol zväčšiť, alebo postaviť nový. Farníci boli za prístavbu. Podľa projektu Ing. arch. Mariána Goča a manželky Anny r. Gandelovej sa 1. mája 1996 začalo s prístavbou. V auguste toho istého roku už bol zhotovený krov. Nasledujúceho roku 24. septembra sa slávila svätá omša už v novom priestore. Posviacka kostola bola 27. decembra 1998, keď už boli v interiéri aj lavice.