V kontexte kultúrnych a náboženských tradícií sa často stretávame so zvykmi, ktoré pretrvávajú stáročia a majú hlboké korene v histórii. Jedným z takýchto zvykov je aj pálenie Moreny, staroslovanský rituál spojený s koncom zimy a príchodom jari. Ako sa na tento zvyk pozerá kresťanstvo a aký je jeho význam v kontexte moderného sveta?
Pálenie Moreny
História a význam Moreny
Morena je slovanská bohyňa smrti, zimy a neúrody. Aby sa ľudia zbavili temného vplyvu Moreny, vyrábajú jej podobizeň zo slamy, ktorú obliekajú do kroja alebo svadobných šiat so stuhami. Deň pred fašiangovým pondelkom, za spevu a hudby, ide sprievod na čele s Morenou k najbližšiemu potoku alebo rieke, kde je podobizeň bohyne vyhodená do vody. Traduje sa, že pohľad na Morenu, ktorá už je vo vode, môže spôsobiť chorobu, nešťastie a zlú úrodu tomu, kto sa na ňu pozerá. Podľa mnohých prameňov sa Morena vynáša druhú nedeľu pred Veľkou nocou, slovensky zvanú Smrtnú nedeľu.V Jure, poslednú marcovú sobotu ožili jurské ulice sprievodom mladých ľudí. Vydali sa z Podhradia a šli po Prostrednej, Felcánovej, Sasinkovej, Dukelskej a Staničnej. Vpredu niesli Morenu, handrovú bábku v životnej veľkosti. Morena koncom zimy šarapatila, prinášala kašeľ, prechladnutia, chrípky, zápaly a horúčky. Všetci už nedočkavo čakali na príchod jari. Mladí sa prebrali z dlhého zimného spánku a Morenou dali na známosť, že jar je tu.
Bielikova Zem spieva
Nebude veľa takých, ktorí si pamätajú na Bielikovu Zem spieva. Bol to prekrásny folklórny film o Slovensku, o slovenskej dedine, jej architektúre, krojoch, sviatkoch a s nimi spojených zvykoch. Tam tiež pálili a topili Morenu. Boli to mládenci a devy v krojoch, aké už nájdete len v múzeách a arzenáloch Sľuku a iných folklórnych súborov, a onedlho ani tam nie, lebo tento duchovný majetok podlieha skaze. Bielik nám ukázal vtedy, keď sme to ešte hocikde mohli vidieť na vlastné oči, niečo, čo by sa malo zachovať.V súčasnosti sa pálenie Moreny často vníma ako folklórny prejav a pripomienka starých tradícií. Niektoré pozitívne a neškodné pohanské kultúrne prejavy boli integrované do nových kresťanských slávení, iné boli vykoreňované a odstraňované (najmä magické obrady a pod.).
Kresťanský pohľad na pálenie Moreny
Kresťanský pohľad na pálenie Moreny je zložitý a závisí od interpretácie tohto zvyku. Na jednej strane, kresťanstvo odmieta uctievanie pohanských bohov a praktiky spojené s mágiou a poverami. Na druhej strane, Cirkev rešpektuje kultúrne tradície a snaží sa ich interpretovať v kresťanskom duchu.Konštitúcia Gaudium et Spes sa doširoka venuje práve problematike vzťahu viery a kultúry a sebavedome konštatuje (č. 88): „Cirkev je poslaná k všetkým národom každého veku a každej krajiny, a preto sa neviaže výlučným a nerozlučným spôsobom na nijakú rasu, na nijaký národ, na nijaký osobitný životný štýl, na nijaké dávne ani nové obyčaje. Kristova dobrá zvesť neprestajne obnovuje život a kultúru padlého človeka. Bojuje proti omylom a zlám, ktoré pochádzajú z ustavične hroziacich zvodov hriechu, a odstraňuje ich. Neprestajne očisťuje a povznáša mravy národov. Nebeskými bohatstvami akoby znútra zúrodňuje, upevňuje, zdokonaľuje a v Kristovi obnovuje hodnoty ducha a vlohy každého národa a každého veku."
Pálenie Moreny možno vnímať ako symbolický prechod od zimy k jari, od smrti k životu. V tomto zmysle sa tento zvyk zhoduje s kresťanským posolstvom o vzkriesení a novom živote, ktorý priniesol Ježiš Kristus. Pálenie Moreny tak môže byť príležitosťou na zamyslenie sa nad kresťanskými hodnotami a na oslavu víťazstva života nad smrťou.
Halloween a Sviatok všetkých svätých
V kontexte kresťanského pohľadu na kultúrne tradície je zaujímavé porovnať pálenie Moreny s inými zvykmi, ako napríklad Halloween. Halloween je slovo, ktoré pochádza zo stredovekej Británie a Írska. Slovom "hallows" označovali "svätých". A All Hallows Even alebo Hallowe’en znamená v slovenskom preklade "predvečer sviatku všetkých svätých". Preto je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok. Halloween je len staroanglickou verziou nášho Sviatku všetkých svätých.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne, a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731 - 741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí najprv v Írsku, potom v Anglicku.
Rovnako ako pri pálení Moreny, aj pri Halloweene je dôležité rozlišovať medzi pôvodným kresťanským významom a neskoršími sekulárnymi prejavmi. Dôležité je, aby sme objavovali vo viere, čo vlastne slávime - ideál svätosti, konkrétnych svätých, ktorí sú svedkami viery v dejinách, krásu neba ako večnej blaženosti a konečného cieľa života, so svätosťou spojenú potrebu očisťovania, lebo len „čistí srdcom uvidia Boha“ (katolícka pravda o očistci), užitočnosť a potreba modlitby za zomrelých, spoločenstvo svätých, ktoré je silnejšie ako smrť, atď.
Vynášanie Moreny 2025
Veľkonočné sviatky v rôznych krajinách
Nie nadarmo sa vraví iný kraj, iný mrav. To platí aj na sviatky Veľkej noci, ktoré slávia v každej krajine rôzne, aj keď základné kresťanské hodnoty zostávajú nezmenené.- Spojené štáty americké: Vyfarbovanie vajíčok - kraslíc a „Easter Egg Roll“ na trávniku pred Bielym domom.
- Kanada: Najväčšie veľkonočné vajce na svete v mestečku Vergeville v Alberte.
- Bermudy: Na Veľký piatok jedia koláče z tresiek a púšťajú vlastné lietajúce šarkany.
- Filipíny: Ukrižovanie Ježiša, prax sa nepodporuje v rámci katolíckeho náboženstva a kostolov.
- India: Sviatok Holi, ktorý by sa dal prirovnať k sviatkom Veľkej noci.
- Anglicko: Ľudový tanec „Morris dancing“ a symbolické umývanie nôh.
- Írsko: Obdobie pôstu a modlitieb, tradičné jedlo je pórová polievka a pečené jahňacie mäso.
- Nórsko: Tradícia „Paaskekrim“ čiže Veľkonočný zločin, čítanie detektívok alebo thrillerov.
- Fínsko: Celoštátny karneval.
- Nemecko: Zelený štvrtok čiže Gründonnerstag je rovnako ako u nás pracovný deň, počas Bielej soboty sa konajú na námestiach veľkonočné trhy.
- Francúzsko: Gurmánsky sviatok, plný dobrého jedla a čokolády.
- Taliansko: Náboženské procesie, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a predstavujú aj oslavu zmŕtvychvstania.
- Španielsko: Semana Santa, čiže Svätý týždeň, procesie kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami.
- Grécko: Hádzanie hrncov z okien na ostrove Korfu.
- Rusko: Ruskí pravoslávni sa naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti.
- Rakúsko: Obdarovanie sa vajíčkami, ktoré ukryje zajac.
- Poľsko: Poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „smingus - dyngus“.
- Česko: Pomlázka, kedy muži musia „pošibať“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby.
- Slovensko: Maľovanie vajíčok - kraslíc, ktoré dostane úspešný šibač.
Veľkonočné zvyky vo svete
Tabuľka dátumov vynášania Moreny
Podľa mnohých prameňov sa Morena vynáša druhú nedeľu pred Veľkou nocou, slovensky zvanú Smrtnú nedeľu.
| Deň | Dátum | Rok |
|---|---|---|
| Nedeľa | 17. marca | 2024 |
| Nedeľa | 6. apríla | 2025 |
| Nedeľa | 22. marca | 2026 |
| Nedeľa | 14. marca | 2027 |
| Nedeľa | 2. apríla | 2028 |
| Nedeľa | 18. marca | 2029 |
tags: #je #palenie #moreny #krestansky #pohlad