Farnosť Diviaky nad Nitricou: Historický Prehľad

Farnosť Diviaky nad Nitricou sa môže pochváliť bohatou a dlhou históriou, ktorá siaha až do obdobia stredoveku. Kostol Všetkých svätých, ktorý je dominantou obce, patrí medzi najstaršie zachované stavebné objekty na hornej Nitre.

Vznik a Vývoj Farnosti

Farnosť vznikla pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia. Kostol postavili ako reprezentatívnu neskororománsku stavbu niekedy v prvej polovici 13. storočia. Kostol Všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou je jedinou neskororománskou stavbou na hornej Nitre, zachovanou v pôvodnej stavebnej dispozícii, čo zvyšuje jeho význam pre umeleckohistorické bádanie.

Medzi najstaršie zachované stavebné objekty na hornej Nitre prináleží Kostol všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou, ktorý na návrší v obci dali postaviť príslušníci šľachtického rodu Diviackovcov pravdepodobne už v 12. storočí. Svoje pôvodné sídlo na Vyšehrade, kde mali aj kostol, po jeho upadnutí ešte pred rokom 1210 opustili. Na cirkevnú správu svojho ďalšieho sídelného majetku si vybudovali nový rodový kostol. Stalo sa tak medzi rokmi 1251 - 1257, pred odkázaním vyšehradského kostola Turčianskemu konventu.

O význame kostola svedčí skutočnosť, že Diviaky nad Nitricou, v tom čase Kostolné Diviaky, mali aj tržné právo, keďže trhy sa konávali na voľných priestranstvách v blízkosti význačnejších kostolov, kde sa mohlo schádzať väčšie množstvo ľudí. Kostol už zakrátko nestačil celej doline, tak ešte v 12. storočí bol postavený ďalší v Kostolnej Vsi. Zavčasu utvorená fara vo vtedajších Kostolných Diviakoch prináležala medzi sedem hornonitrianskych farských obvodov, tvoriacich Bojnický vicearcidiakonát, patriaci do Nitrianskeho arcidiakonátu. Zo staršej Nitrickodiviackej farnosti sa neskôr vyčlenila farnosť v Kostolnej Vsi.

Jednoloďový kostol je na východnej strane uzavretý širokou polkruhovou apsidou. Na opačnom konci je za dvojvežovým priečelím panská empora, na ktorej poschodie viedol z priestoru veží dnes už zamurovaný portálik. Autentické obvodové múry z kamenných kvádrikov bez vonkajšej omietky v neskorších obdobiach doplnili "inovatívne" stavebné komponenty bez výrazného narušenia celku. Pôvodné románske slohové prvky pretrvali najmä vo vežiach, kde sa uchovali originálne klenby, okná i oblúčikový vlys. Na južnej strane lode je odkrytý kamenný ústupkový portál.

Kostol je veľmi podobný chrámu v Krušovciach, kde taktiež ide o väčšiu reprezentatívnu jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a dvojvežovým priečelím. Z obdobia gotiky sa zachovali dvoje drevené, železom okované dvere z 15. Z rovnakého obdobia je aj kamenné pastofórium.

Pri reštaurátorskom výskume presbytéria kostola, na ktorom sa podieľal diviacky rodák akademický sochár Dušan Hagara, sa z románskej doby objavili otvory, zamurovaná sedília aj fragmenty nástenných malieb. Sondy ukázali niekoľko druhov zobrazení - štylizovanú červenú drapériu závesu, lineárne kresby postáv svätcov a čierno-sivo-červených ornamentov s konsekračnými krížmi v okolí pastofória. Príbuznú farebnosť mali aj odkryté menej rozsiahle fragmenty lineárnej rastlinnej ornamentiky z obdobia gotiky. Z nástenných malieb je zmieňovaná aj slabo viditeľná Panna Mária v povalovom priestore.

V gotickom slohu bolo upravované presbytérium, ktoré vtedy získalo pastofórium a v kostole sa zachovali tiež gotické portály a okná. Obdobie neskorej renesancie zanechalo v roku 1638 v interiéri len kamennú krstiteľnicu.

Výraznejšie zásahy, keď sa pred priečelie s vežami pristavala predsieň, objekt sa z vonku spevnil opornými piliermi, pristavila sa bočná miestnosť a zbarokizoval sa celý interiér vrátane nového preklenutia krížovými hrebienkovými klenbami, sú v barokovom slohu. V 70. a 80. rokoch 18. storočia bol kostol barokovo prestavaný. Loď a apsidu zaklenuli novou krížovou hrebienkovou klenbou so štukovou výzdobou. K severnej strane apsidy pripojili sakristiu, k západnému priečeliu a severnej stene lode pristavali nové predsiene. Sedem plastík, dotvárajúcich interiér kostola, pochádza z barokového kostola v lokalite Besnákova Ves. Z roku 1733 je najstarší zo štyroch zvonov. Súčasťou kostola sú náhrobné pomníky z rokov 1571 a 1674, krypta a hrobka rodiny Diviackovcov. Drobné úpravy sa realizovali aj v 19. storočí a interiérové zariadenie pochádza z 20. V roku 1911 dostal kostol úplne nové vnútorné zariadenie.

Budova kostola si vyžaduje neustále opravy. V súčasnosti sa po ukončení výmeny šindľov na strechách tieto dávajú i na oporné piliere.

Významné Osobnosti a Farári

Farnosť Diviaky nad Nitricou mala v priebehu stáročí mnoho významných farárov, ktorí zanechali svoju stopu v jej histórii. Medzi nich patria:

• Mgr. JOZEF - Vieme o ňom, že medzi rokmi 1332 a 1337 bol farárom v Givec, čiže v Diviakoch, čo bola predtým Diviacka Nová Ves.
• LAURENTIUS - Laurinec, uvedený ako farár diviacky v rokoch 1559 - 1560.
• SKAČANI Ján -Szkacsanzi Joannes - Israel, pochádza zo Skačian.
• FARADI Jakub - Faragi Iacobus.
• PERESLÉNI Imrich - Pereszlenyi Emericus, z nitrianskej župy.
• POKA Štefan, Alojz - Poka Stephanus, 5. apríla stal farárom v Klátovej Novej Vsi, odkiaľ prešiel v roku 1688 do Veľkých Jacoviec.
• HRADIŠŤAJ Juraj - Radisfai Georgius.
• ŠTRELOVIČ Ján (*1664 - †1709 )
• DIVÉNI František - Divényi Franciscus, sa 3. októbra 1697 stal farárom v Diviackej Novej Vsi, kde pôsobil až do 9. mája 1700.
• SAMKO Ján (*1671 - †po 1731)
• ŠTETINA Juraj (*1659 - †po 1703)
• DANKOVIČ Ján (*? - †9.3.1737)
• RAJECKÝ Ján (*? - †2.6.1738)
• PLAŠEK František (*? - †4.5.1749)
• GYÖRY Ján (*? - †14.9.1773)
• SEČÉNI Andrej - Szecsény Andreas, vznešený Bojničan.
• ŠEDY Jozef (*10.2.1750 - †21.9.1829)
• BORČICKÝ Vojtech (*14.4.1750 - †10.12.1834)
• CHABIĆOVSKY Andrej (*8.1.1747 - †22.8.1822)
• GROSS Anton (*? - †15.11.1810)
• ZIPPE Ignác (*1786 - †?)
• ĎURČO Jozef (*15.2.1779 - †29.11.1861)
• UČNAJ Štefan (*15.1.1882 - †15.12.1897)
• HEILL Karol Boromejský (*22.9.1824 - †17.8.1890)
• FRANNER Ján (*1834 - †24.8.1908)
• KATTONA Juraj (*26.4.1831 - †14.3.1897)
• JESENSKÝ Alojz (*17.11.1849 - †13.1.1921)
• BUDINSKÝ Cyprián (*25.9.1831 - †9.8.1893)

Medzi najvýznamnejších patril Jozef Šedy, ktorý sa narodil 10. februára 1750 v Skalici a zomrel 21. septembra 1829 v Nitre. Bol farárom v Diviakoch nad Nitricou a neskôr pôsobil v Bošanoch. Zastával významné funkcie v Nitrianskej diecéze a bol podporovateľom slovenského národného života.

Cirkevný Život Dnes

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, s novými fasádami. Bohoslužby sa konajú v pondelok o 7.30 hod., stredu a piatok o 17.00 hod. a v nedeľu o 7.30 a 10.30 hod.

Obec Diviaky nad Nitricou leží cca 12 km severozápadne od mesta Nováky na hlavnej ceste smerom na Nitrianske Rudno. Kostol je dobre viditeľný vďaka vyvýšenej polohe a vežiam. Stojí v opevnenom areáli v strede obce.

Pri vydaní knihy o histórii Farnosti Diviaky nad Nitricou a Diviackej Novej Vsi od vdp. Pavla Mazúcha a vdp. Kazimíra Divékyho s kolektívom, Mons. Ján Chryzostóm kardinál Korec napísal:"S radosťou a obdivom sledujem, ako sa takmer po celom našom Slovensku prebudil záujem o historické korene nášho národného, kultúrneho, náboženského a cirkevného života."

Kardinál Korec zdôraznil, že tento záujem o historické korene je prejavom krásneho slovenského a veriaceho vedomia a podnetom pre mládež, aby si pestovala hlbšiu hrdosť na starobylosť národa a na pôsobenie Cirkvi na Slovensku.

Kostol Všetkých svätých je dobre vystavaný. Patrí vznešeným pánom Diviackym. Kostol je dobre vybavený omšovými rúchami (ornátmi). Má jeden pozlátený kalich zo striebra s paténou a striebornú monštranciu.

Prehľad Farárov Farnosti Diviaky nad Nitricou

tags: #farnost #diviaky #nad #nitricou