Článok sa zameriava na históriu farnosti Dlhé Diely a na život a prácu kňazov, ktorí v nej pôsobili. Osobitná pozornosť je venovaná Augustínovi Drškovi, kňazovi s ľudským prístupom, ktorého odkaz stále žije v srdciach veriacich.
Bratislava Dlhé Diely
Farnosť Vrakuňa a jej história
Farnosť Vrakuňa, zasvätená Menu Panny Márie, má bohatú históriu, ktorá sa prelína s osudmi jej veriacich a kňazov, ktorí v nej pôsobili. Na Tretiu adventnú nedeľu (15. decembra) sa slávila svätá omša pri príležitosti 10 rokov od úmrtia jej prvého farára Augustína Dršku.
Vo vrakunskom kostole som nikdy nebol, a aj keď okolo jazdím na bicykli, nikdy som si ho z cyklistického chodníka nevšimol. Možno preto, že je dosť nenápadný v bežnej zástavbe rodinných domov. V tú nedeľu sa kostol vyprázdnil po predchádzajúcej bohoslužbe a ďalší veriaci začali prichádzať. Spočiatku pomenej, ale neskôr sa zaplnil do posledného miesta. Atmosféra nebola vôbec formálna, ako je to často pri podobných výročiach. Naopak, niečo z charakteru a prístupu Augustína Dršku k farníkom sa nieslo celou liturgiou.
Kaplnka Mena Panny Márie
Kaplnka Mena Panny Márie bola postavená v roku 1879. V roku 1991, po zriadení samostatnej farnosti vo Vrakuni, sa stala farským kostolom. Keďže kapacitne zďaleka nestačil potrebám, bolo rozhodnuté začať s prístavbou novej časti - hlavnej lode s pôdorysom tvaru slzy. Architektonický návrh prístavby a rekonštrukcie vypracoval ateliér BKU - Bogár Králik Urban, ateliér architektúry a designu v spolupráci s Martinom Kvasnicom.
Základný kameň a stavenisko prístavby kostola boli posvätené 28. februára 1993. Nový kostol bol daný do užívania 1. januára 1994. Slávnostnú vysviacku vykonal arcibiskup Ján Sokol 9. septembra 1995.
Okrem farského kostola sa vo Vrakuni nachádza aj kaplnka sv. Petra a Pavla z roku 1880 na Hradskej ulici.
Augustín Drška - kňaz s ľudským prístupom
Už ním napísaný vlastný životopis, ktorý som si prečítal v publikácii Odkaz žije v srdci, hovorí o ňom mnohé. Citujem: „Od malička som si želal žiť medzi ľuďmi a pre ľudí. Preto som si zvolil povolanie katolíckeho kňaza a som spokojný so svojím životom a účinkovaním.
Narodil sa 15. februára 1939 v Kútoch. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave biskupom Ambrózom Lazíkom 23. júna 1963. Ako kaplán pôsobil v Štúrove, Tvrdošovciach, Trnave, v Bratislave vo farnosti svätej Alžbety, v Topoľčanoch. Ako administrátor pôsobil v Ludaniciach, Malackách, farárom bol v Bratislave-Vrakuni, v Kováľove, Bratislave-Dlhých dieloch a Čároch. V poslednom období svojho života bol výpomocným duchovným v Bratislave vo farnosti Kráľovnej rodiny. Zomrel 29. Citované vety napísal Augustín Drška v júli roku 2000.
Jeho cesta ku kňazstvu ale nebola jednoduchá. Pochádzal z Kútov, a keď v roku 1956 zmaturoval na gymnáziu v Malackách, prihlásil sa do seminára. Z krátkeho životopisu je jasné, akú obeť museli priniesť jeho rodičia, aby mohol ísť študovať za kňaza.
Ako dnešný Svätý Otec František povzbudzuje kňazov, aby žili s Božím ľudom, tak Augustín Drška o sebe hovoril, že sa narodil, aby bol medzi ľuďmi a žil pre ľudí. Po kňazskej vysviacke v roku 1963 začal kaplánčiť v Štúrove, potom absolvoval základnú vojenskú službu a po návrate nastúpil do farnosti Tvrdošovce.
„Žiaci chodiaci na vyučovanie náboženstva si ho obľúbili pre jeho priateľskú povahu, a tak na vyučovaní náboženstva dosahoval dobré výsledky,“ pokračovala charakteristika jeho osoby a činnosti. Podľa správy z Nových Zámkov prehnane prejavoval zbožnosť. Čo to znamenalo v jeho prípade? Jedno osobné svedectvo nám to môže priblížiť. Na svätej omši vo Vrakuni ho vyrozprával jeho súpútnik Ivan Konečný. Ten sa ho raz pýtal, prečo sa tak dlho pripravuje na sviatosť zmierenia. Odpoveď Augustína Dršku bola: „Jedna spoveď bude posledná.
Veľmi silnú pečať zanechal Augustín Drška vo farnosti Bratislava-Vrakuňa, kde pôsobil osem rokov, od 1991 do 1999. Ako mi porozprával súčasný správca farnosti Bratislava-Vrakuňa Marek Krošlák, „on nenaviazal ľudí na seba, ale ich viedol ku Kristovi. Bolo to výnimočné a možno je to odkaz aj pre nás kňazov“.
Mária Letková z Vrakune vyzdvihla vo svojom svedectve evanjelizačnú činnosť Augustína Dršku. Ovplyvnil život jej rodiny a pokrstil jej 46-ročného manžela. „Pán dekan Drška mal dar pritiahnuť do kostola mnohých mužov a dokázal, že aj môj manžel začal chodiť na sväté omše.
Osobnosť Augustína Dršku oslovila aj Júliusa Satinského, ktorého postreh vyšiel v časopise Domino efekt v roku 1993. „Môj dobrý brat krstil vnuka. Nielenže bol zapálený pre svoju vec, ale mal skvelý dar humoru. ,Moderoval’ hromadný obrad (teraz sú krsty znovu v móde) tak vtipne a s chuťou, že v tom kostolíku na pokraji mesta zavládla doslova rodinná - izbová - atmosféra. Na jarné slnko sme vyšli všetci dravo zapálení. Keby boli medzi nami moslimovia - konvertujú bez mihnutia oka.
Je ťažké si medzi nimi vybrať. V mojom živote som sa nikdy toľko nenasmial ako pri stretnutiach s otcom Augustínom. Jeho fara nemala úradné hodiny. Bola stále otvorená. Augustín nemal veľa osobného času. Obetoval ho totiž ľuďom, dušiam prahnúcim po Bohu“.
Prehľad pôsobenia Augustína Dršku
Nasledujúca tabuľka sumarizuje pôsobenie Augustína Dršku v jednotlivých farnostiach:
| Obdobie | Pôsobisko | Funkcia |
|---|---|---|
| 1963 | Štúrovo | Kaplán |
| Neskôr | Tvrdošovce, Trnava, Bratislava (sv. Alžbety), Topoľčany | Kaplán |
| Neskôr | Ludanice, Malacky | Administrátor |
| Neskôr | Bratislava-Vrakuňa, Kováľov, Bratislava-Dlhé diely, Čáry | Farár |
| Posledné obdobie | Bratislava (Kráľovnej rodiny) | Výpomocný duchovný |
Farnosť Svätej Rodiny (Dlhé Diely)
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Svätej Rodiny na Dlhých Dieloch, spolu s obdobím ich pôsobenia a ďalšími dôležitými informáciami:
| Meno a Priezvisko | Obdobie pôsobenia | Ďalšie informácie |
|---|---|---|
| Mgr. Jozef Karáč | 1.7.1995 - 30.6.2007 | Nar. 1953 v Bratislave, ord. 12.6.1977; kap. 1977 Šaštín-Stráže; adm.-dekan 1985 Unín; far.1.7.1995 Ba-Svätej Rodiny, 1.7.2007 Radošovce; výp. |
| ThLic. Daniel Dian | 1995 - 2005 | Nar. 1953 v Púchove, ord. 6.6.1976 (inkardinovaný v Nitrianskej diecéze); kap. 1976 Pruské, 1976 Nitra-Horné mesto, 1978 Považská Bystrica, 1979 Papradno; 1980 ZVS; kap. 1981 Púchov; adm. 1983 Ostratice; šéfredaktor časopisu Duchovný pastier; výp. 1993 Ba-Sv. |
| Mgr. Attila Bencze | 2000 - 2001 | Nar. 1977 v Nových Zámkoch, ord.9.6.2001 (od 14.2.2008 inkardinovaný v Trnavskej arcidiecéze);diakon 2000 Ba-Svätej Rodiny (DK Zrkadlový háj), 2001 Šaľa; kap. 1.10.2001 Dunajská Streda; adm. 1.7.2003 Tomášikovo; šk.dekan 1.8.2005 dekanát Galanta; adm. |
| Mgr. Peter Čižmár | 1.10.2002 - 1.6.2003 | Nar. 1979 v Partizánskom, ord. 12.6.2004; diakon 2002 Ba-Svätej Rodiny (DK Zrkadlový háj), 6.6.2003 Zlaté Moravce; kap. 12.6.2004 Levice, 1.7.2005 Banská Štiavnica, 10.11.2005 Preseľany, 1.11.2006 Skalica, 1.7.2008 Malacky, 1.7.2012 Ba-Dúbravka, 1.7.2013 Ba-Blumentál, 1.7.2014 Ba-Sedembolestnej Panny Márie; far. |
| Mgr. Štefan Legény | 1.10.2003 - 1.6.2004 | Nar. 1979 v Banskej Štiavnici, ord. 12.6.2004 (od 14.2.2008 inkardinovaný v Banskobystrickej diecéze); diakon 2003 Ba-Svätej Rodiny; kap. 12.6.2004 Trnava-sv. Mikuláš, 1.7.2006 Topoľčany, 1.7.2007 Banská Štiavnica; adm. |
| ThDr. Marián Gavenda | 2005 - 2013 | Nar. 1963 v Trenčíne, ord. 9.4.1994 (do 1995 v Nitrianskej diecéze); kap. 1994 Topoľčany; štúdiá 1994 Rím; kap. 1.7.1995 Ba-Najsv. Trojice, 1.7.1996 Levice; 20.9.1996 prefekt kňazského seminára Ba; správca kostola 15.4.1997 Ba-Milosrdní bratia, šéfredaktor KN; výp. 1.3.2000 kňazský seminár Ba; konzultor 2000; pápežský prelát; výp. 2005 Ba-Svätej Rodiny, 7.8.2008 Ba-Najsv.Trojice; far. |
| ThDr. Alexander Knorr, PhD. | 1.7.2006 - 31.8.2007 | Nar. 1975 v Bratislave, ord. 1.7.2001; výp. 2001 Topoľčany; štúdiá 2001 Rím; výp. 2003 Ba-Sedemb. P. Márie; kap. 1.7.2004 Ba-Vrakuňa (do 31.8.2004); adm. 1.7.2005 Piešťany-CM; výp. 15.9. |
| Jozef Dúc | 1.7.2007 - 30.6.2015 | Nar. 1969 v Bratislave, ord. 14.6.1997; kap. 15.6.1997 Senec, 1.8.1999 Komárno, 1.7.2000 Ba-Vrakuňa, 1.2.2001 Zlaté Moravce; adm. 1.7.2001 Nemčiňany; šk.dekan 1.9.2004 dekanát Zlaté Moravce;šk.inšpektor 10.3.2005; far. 1.7.2007 Ba-Svätej Rodiny; šk.dekan 12.9.2007 pre Ba-Petržalku, od 8.4.2008 dekanát Ba-juh; 2013 člen presbyterskej rady; far. |
| ICLic. Ján Sitár | 1.7.2008 - 30.6.2009 | Nar. 1983 v Bratislave, ord. 14.6.2008; kap. 1.7.2008 Ba-Svätej Rodiny, 1.7.2009 Malacky, 1.7.2011 Ba-Blumentál; 13.3.2012 cirkevný sudca; far. |
| Mgr. Vladimír Uhrin | 1.10.2009 - 11.6.2010 | Nar. Nová Ves nad Žitavou, ord. 12.6.2010 (inkardinovaný v Nitrianskej diecéze); diakon 1.10.2009 Ba-Svätej Rodiny; kaplán 1.7.2010 Nové Zámky, 1.7.2012 Topoľčany, 1.7.2015 Trenčín-Orechové, 2017 Trenčín; adm. |
| Mgr. Lukáš Uváčik | 1.10.2010 - 10.6.2011 | Nar. v Piešťanoch; ord. 11.6.2011; diakon 1.10.2010 Ba-Svätej Rodiny; kaplán 1.7.2011 Skalica; menovaný za sudcu na obdobie jedného roka 13.3.2012; sekretár arcibiskupa 1.7.2012 Ba; far. |
| Mgr. Stanislav Čúzy | 1.10.2011 - 15.6.2012 | Nar. 1980 v Trnave; ord. |
| Ing. Vladimír Mikulec, PhD. | 1.10.2012 - 1.6.2013 | Nar. 1978 v Bratislave; ord. 15.6.2013; diakon 1.10.2012 Ba-Svätej Rodiny, kap. 1.7.2013 Ba-Vrakuňa, 1.7.2014 Ba-Devínska Nová Ves, 1.7.2017 Ba-Blumentál, adm. |
| Mgr. Zdenko Tkáčik | 1.7.2013 - 30.6.2014 | Nar. 1977 v Čadci, ord. 17.6.2007; kap. 17.6.2007 Ba-Dúbravka, 1.7.2010 Ba-Blumentál, 1.7.2013 Ba-Svätej Rodiny; far. |
| Mgr. Peter Solár | 1.7.2014 - 30.8.2015 | Nar. |
| Mgr. Radovan Rajčák | 1.7.2014 - 30.6.2015 | Nar. 1988 v Skalici, ord. 15.6.2013; kap. |
| PhDr. Juraj VITTEK, PhD. | 1.7.2015 - | Nar. 1975 vo Zvolene, ord. 1.7.2000; kap. 1.7.2001 Galanta, 1.9.2002 Šaľa; adm. 1.7.2003 Kostolná pri Dunaji, 15.7.2005 Ba-Podunajské Biskupice; výp. 1.7.2008 Ba-Sv. Alžbety; duchovný správca SKM v Ríme 15.8.2008; far.-moderátor 1.7.2011 Senec, od 2013 člen presbyterskej rady, 1.7.2015 BA - Svätej rodiny, 2010 moderátor projektu založenia Kongregácie Oratória sv. |
| Mgr. Andrej Šottník | 1.7.2015 - 30.9.2019 | Nar. 1969 v Trnave, ord. 24.9.1994; kap. 1994 Senec; adm. 1.7.1997 Nitra-Janíkovce; šk. dekan 18.1.2000 Nitra; far. 15.7.2000 Šaľa; dekan 1.9.2000 tamtiež; far. 1.7.2011 Senec (šk. dekan), 1.7.2015 Ba-Svätej Rodiny (šk. |
| Juraj DROBNÝ | 1.7.2018-30.8.2021 | Nar. v Dubnici nad Váhom, ord. 17.6.1989; výp. 2008 Ba-Kráľovnej rodiny, 15.10.2010 Ba-Lamač, 1.1.2013 Ba-Rača, 1.10.2016 Ba-Najsv. |
| Mgr. Marián LUKÁČ | 1.10.2019 -30.6.2023 | Ord. ord.1. 7. 2023 |
Kostol Svätej Rodiny v Rači
História farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi
História farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi je úzko spätá s dejinami minoritov v Bratislave. Novodobé dejiny bratov minoritov v Bratislave sa začínajú 21. septembra 1994 príchodom pátra Marka Tokarczyka z Poľska. Prvým miestom jeho pôsobenia bol kláštor sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho v Bratislave na Krajinskej ceste, kde býval do augusta 1995. Hneď na začiatku svojho pobytu v Bratislave začal hľadať miesto pre nový minoritský kláštor. 17. júla 1995 sa k nemu pridáva ďalší brat P. Kristián Žmuda.
Od augusta 1995 sa ich kláštorom stáva bývalá materská škôlka v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. V tejto farnosti P. Marek a P. Kristián pôsobili ako kapláni. 29. novembra 1996 bol v Bratislave - Karlovej Vsi kánonicky erigovaný kláštor sv. Michala Archanjela a začalo sa s hľadaním vhodného miesta na stavbu kostola a kláštora v tejto lokalite. Malý kostolík sv. Michala Archanjela a priestory materskej škôlky na Lackovej ulici 4, slúžiace ako kláštor a farský úrad, neboli dostatočné pre pastoráciu a život bratov.
Výstavba nového kostola a kláštora
24. septembra 1999 Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup, slávnostne posvätil pozemok pod nový kostol, kláštor a pastoračné centrum sv. Františka z Assisi. Autorom projektu bol švajčiarsky architekt Justus Dahinden, ktorý v projekte navrhol drevo a bielu farbu, aby zdôraznil františkánsku jednoduchosť chrámu. 7. júna 2000 sa začalo s výstavbou kostola. Nový kostol bol posvätený 9. marca 2002 Mons. Jánom Sokolom a nový kláštor 9. novembra 2003 generálnym asistentom rehole minoritov P. Jerzym Maculewiczom. Kláštor v Bratislave je od júla 2003 aj sídlom slovenskej kustódie Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Na území farnosti existuje aj Základná cirkevná škola sv. Františka z Assisi. Adresa kláštora minoritov je Nám. sv. Františka 1, 841 04 Bratislava - Karlova Ves.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Koncom 18. storočia postavili v Karlovej Vsi neskorobarokovú murovanú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Bol to menší sakrálny objekt s polkruhovou apsidou a vstavanou drevenou vežičkou. Na priečelí boli v nikách plastiky sv. Petra a Pavla. V 40. rokoch 20. storočia bola kaplnka prestavaná a zmodernizovaná. Vznikol jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria a na západnej strane so vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté polkupolou postavenou na rímse a pilastroch so štylizovanými hlavicami. Pôvodná loď a prístavba novej veľkej lode majú železobetónový rovný strop. Veža je zastrešená ihlancom.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Karlovej Vsi
V osi veže je hlavný vstup. V interiéri je na čelnej stene pred apsidou umiestnený keramický reliéf sv. Michala archanjela, ktorý vyhotovil v roku 1980 významný slovenský keramikár Ignác Bizmayer. Vnútorné zariadenie pochádza z čias modernizácie sakrálneho objektu.
Zvony vo veži kostola sv. Michala
Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí. Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.
Obraz sv. Floriána
Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch sú vyryté mená Karlovešťanov, spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Je medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th.Dr. Ferdiša Jurigu v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi . Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je.
Obrazy zastavení Krížovej cesty
Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia.
Kostol Narodenia Panny Márie
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol prvým, ktorý bol po páde socializmu v Bratislave postavený. Vysvätený bol 8. septembra 1995. Dňa 1. januára 1996 sa kostol stal farským kostolom. V časoch prisťahovania obyvateľov na nové sídlisko Dlhé diely začiatkom 90-tych rokov, poskytoval pastoračné služby veriacim v celej Karlovej Vsi len jeden kostol Sv. Michala, ktorý na to už jednoducho nestačil. Preto bola po páde socializmu požiadavka na postavenie nového kostola a zriadenie farnosti.
Jedná sa o modernú stavbu šesťuholníkového pôdorysu s členitou strechou. Nachádza sa uprostred sídliska Dlhé diely v parku s detským ihriskom. Vo vnútri kostola je na zadnej stene umiestnený jednoduchý oltár s bohostánkom. Nad ním sa týči veľký drevený kríž. Po oboch stranách sa nachádzajú obrazy archanjelov Michala a Gabriela, ktorí sú spojení so životom Panny Márie.