Farnosť Dolná Krupá: História a Architektonické Skvosty

Dolná Krupá, obec s bohatou históriou, sa môže pochváliť nielen krásnym kaštieľom, ale aj významnými sakrálnymi pamiatkami. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, archeologické nálezy, stredovekú osadu a dominantu obce - Kostol sv. Ondreja.

Archeologické nálezy

Aj keď archeologických nálezov z lokality Dolná Krupá je poskromne a sú známe iba úzkemu okruhu zainteresovaných odborníkov, dajú sa považovať za veľmi cenné svedectvo osídlenia územia už od paleolitu. Sú zároveň dôkazom, že aj v našom chotári zanechal stopy praveký človek doby ľadovej, ktorý sa tu dokázateľne objavil najneskôr pred približne 20 000 rokmi. Podľa vzácneho nálezu bolo územie obývané i v neskorej dobe kamennej (4500 rokov pred Kristom). Z prelomu letopočtov sa objavili stopy Keltov, po ktorých prišli príslušníci starých germánskych etník. Dokázateľná prítomnosť našich slovanských predkov sa datuje až do rokov formovania prvých štátnych útvarov na našom území - Veľkomoravskej ríše a Uhorského kráľovstva.

Vďaka ochote Mgr. Jozefa Urminského - archeológa zo Západoslovenského múzea v Trnave, sa objavili tri ohnivká najstarších dejín Dolnej Krupej. Hneď prvý z nálezov dosvedčuje, že spomínať mamutov v súvislosti s Dolnou Krupou nie je nezmyslom. V Archeologickom ústave SAV v Nitre sú uložené kamenné nástroje, ktoré archeológ Jozef Hromada v roku 1997 našiel na juhovýchodnej strane vrchu Šarkan a ktoré podľa charakteristických znakov datoval do mladšieho paleolitu, teda do obdobia približne 23 000 -20 000 rokov pred Kr. Čepele, škrabadlá a rydla boli vyrobené z ľahko štiepateľného kameňa (pazúrika), ktorý pre jeho výborné vlastnosti rád používal praveký lovec.

Unikátny nález objavili v lokalite Lúčne na terajších rybníkoch pri výkopových prácach v roku 1963. Pri terénnych úpravách na práve hĺbených rybníkoch vydala zem praveké svedectvo - kamenné kladivko z bridlice staré asi šesť a pol tisícročia. Nálezy o živote človeka tzv. Bolerázskej skupiny sú dôkazom života roľníka - človeka, ktorý už vedel vypaľovať hlinu, dokladom čoho je množstvo keramických črepov. Je len vecou náhody, že neboli zdokumentované aj v našej obci. Dobu kamennú potom vystriedala doba bronzová (1900 - 700 rokov pred Kr.). Priamo v katastrálnom území obce je doložená existencia tzv. Maddrovskej kultúry z doby asi 1500 rokov pred Kr.

Nález z jej najmladšieho úseku -konca laténskej doby (asi 100 rokov pred Kr - 0) je pomerne čerstvý. Pochádza z roku 2000, kedy sa pri výkopových prácach v lokalite Dolina našli črepy laténskej keramiky. Zhodou okolností som sa dostal možno k najstaršej zmienke o archeologickom náleze z Dolnej Krupej. Potešilo ma, že môžem citovať z výskumov renomovaného historika Dr. Ovídia Fausta (1896 - 1972) - bývalého hlavného bratislavského archivára: „V šesťdesiatych rokoch 19. storočia našli v severných končinách laténske kultúrne periódy -nádoby a krásny bronzový meč. Tieto predmety sa dnes nachádzajú v Národnom múzeu v Budapešti.“

Za najcennejšie lokality budeme považovať kopec Šarkan (okolo 20 000 rokov pred Kr. - mladší paleolit), Lúčne - teraz zaplavené rybníkmi (okolo 4500 rokov pred Kr. - mladý neolit) a Dolinu (100 rokov pred Kr. - neskorá doba laténska). Z hľadiska rôznych historických úsekov a podľa rozptýlenia od najvyššieho po najnižšie miesto chotára, mimo dnešnej obce i priamo v nej, usudzujeme, že Dolná Krupá bola osídlená už v predhistorickej dobe a kontinuita osídlenia zrejme nebola do stredoveku zásadným spôsobom prerušená.

Formovanie stredovekej osady

Naša obec patrí k tzv. starým dedinám, ktorých územie naši predkovia osídlili už v staršom stredoveku. Proces usadenia slovanského obyvateľstva, a tým aj osídlenia dnešnej obce, sa udial najneskôr v 9. storočí v čase Veľkomoravskej ríše. Na najvyššom mieste malej kotliny sa vystavili drevené domce a vznikla organizovaná osada obohnaná priekopou chrániacou jej obyvateľov pred divou zverou. Okrem toho si v pohnutejších časoch museli zvykať na nových susedov - maďarských kočovníkov, ktorí sa u nás objavili na prelome 9. a 10. storočia. Opevnenie sa zosilňovalo azda až do podoby typického ranofeudálneho dvorca.

Z obdobia panovania uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (1387 -1437) sa zachovala jediná zmienka o tom, ako v roku 1390 obsadili hrádok Krupá vojská moravských markgrófov Jošta a Prokopa. Význam hrádku postupne upadal a stopy po jeho existencii zavial čas. Zrejme prestal existovať po roku 1465, kedy bol v tejto lokalite postavený nový kamenný kostol, pri stavbe ktorého zužitkovali aj stavebný materiál z rozobratého hrádku.

Písomnosť, o ktorej bude reč, predstavovala vymedzenie majetkov patriacich prvému kláštoru na Slovensku -benedíktínskemu opátstvu sv. Hypolíta na Zobore pri Nitre založenému už koncom 10. storočia. Nespochybniteľné miesto na tzv. Zoborskej listine z roku 1113 prisúdili historici len štyrom dedinám terajšieho Trnavského okresu: osade Bristen - Veľkým Brestovanom (terajším Brestovanom), osade Malga - Malženiciam a Bagan - Bohuniciam (dnes Jaslovské Bohunice). Názvom Crumba (samohláska „u“ bola skráteným zápisom pre výslovnosť slabiky „um“) pomenoval stredoveký pisár dnešnú Dolnú Krupú.

Krupá bola spomedzi uvedených osád najexcentrickejšia, vybočovala najviac na západ a nijaké iné správy v spojitosti so zoborským opátstvom z neskorších čias sa nám nezachovali. Existujú dve donačné listiny z rokov 1111 a 1113, Obe boli zhotovené na príkaz opáta Godofreda, ktorý bol predstaveným zoborského kláštora sv. Hypolita. Boli napísané v latinčine za panovania uhorského kráľa Kolomana (1095 - 1...

Aj zo stredovekej periódy našich dejín nám vykopávky vydali vzácne nálezy z 15, storočia v podobe úlomkov hrncovitých nádob, klenutých pokrievok a dna gotického pohára. Objavené boli v roku 1982 pri stavbe rodinného domu č. 154. Je to prvý hmatateľný a doteraz jediný archeologický doklad o existencii Dolnej Krupej v stredoveku.

O čo skúpejšie sú priame archeologické nálezy, o to cennejšie svedectvo podáva starobylý názov našej obce „Krupá“. V praslovanskom jazyku slovo Krop- (vyslov kromp) znamenalo silná, odolná. Takou musela byť aj lokalita v centre dnešnej obce, ktorá mala charakter malej pevnosti s cieľom zabezpečiť ochranu osadníkom. Pri zrode Uhorska sa pôvodná osada ocitla v pomerne strategickom priestore, ktorý tvoril hraničné pásmo samotného štátu (konfínium), neskôr rozhranie komitátov, stolíc a žúp. Najskôr sa nachádzalo v blízkosti terajšieho kostola, na najvyššie položenom mieste údolia potoka.

Osadníci si postavili kresťanský kostolík a sformovala sa typická stredoveká osada možno so stovkou obyvateľov. Predpokladáme, že v uvedenej podobe sa zrejme nachádzala aj na začiatku 12. storočia, teda v čase, kedy sa spomína v zoborskej listine ako Crumba.

Kostol sv. Ondreja

Farský kostol sv. Andreja predstavuje významnú pamiatku slovenskej sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia. Spoločne s kaštieľom tvoria dodnes architektonické dominanty Dolnej Krupej. Stavba vyrástla v rokoch 1807-1811 na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465. Zaraďuje sa medzi pamiatky klasicistického štýlu a je postavený na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465.

Bol dokončený a slávnostne vysvätený v roku 1811. Z hľadiska umeleckého tvaroslovia sa zaraďuje medzi pamiatky klasicistického štýlu. V tomto období vo veľkej miere prevládali stavby evanjelických chrámov.

Aj na stavbe miestneho kostola sa prejavil značný vplyv grófa Jozefa Brunsvika a jeho umeleckého vkusu. V rokoch 1807 až 1811 tak vyrástol na mieste staršieho predchodcu nový kostol. Architektonické dotvorenie a výzdoba sú veľmi decentné. V interiéri je zachovaná vzácna dekoratívna jednotnosť klasicistických oltárov a štýlovo zhodného stvárnenia ďalšieho zariadenia: lavíc, krstiteľnice, či kazateľnice. Umelecky cenné je zariadenie interiéru - v duchu klasicizmu sú zhotovené všetky oltáre, lavice, krstiteľnica i kazateľnica. Oltárne obrazy pochádzajú z roku 1813, symbolický sarkofág so sochou leva z roku 1837.

Kostol je jednoloďový s vežou a vstupným portálom orientovanými do ulice. Po stranách presbytéria boli pristavané sakristia a oratórium s hrobkou rodiny Brunsvikovcov. Budova má pozdĺžny pôdorys a vnútorný jednoloďový priestor zaklenutý tzv. pruskými klenbami (pomerne plochými oblúkmi). Veža so vstupným portálom je na hlavnej fasáde orientovanej do ulice. Hlavný oltár tvorí vysoký portikus s dvoma stĺpmi, tympanónom a ústredným obrazom Ukrižovaného Krista (pôvodne Sv. Ondreja, ktorému je kostol zasvätený). Po bokoch je doplnený sochami kľačiacich anjelov.

V súčasnosti sa vo farskom kostole nachádzajú tri oltáre: hlavný a dva bočné. Hlavný je oltár Sv. Kríža a bočné sv. Andreja a preblahoslavenej Panny Márie. Všetky sú pôvodné a zhotovili ich do novostavby kostola v rokoch 1811 až 1813. Podľa architektonického tvaroslovia je oltárna stena klasicistická, z hľadiska celkovej koncepcie je oltár edikulový. Edikula pozostáva z postranných stĺpov, horného kladia s vlysom a trojuholníkového štítu vo vrchole. Takýmto spôsobom je vlastne orámovaný oltárny obraz. Jeho autorom je viedenský maliar Francesco Caucig, pôvodom Slovinec - Franc Kavčič (1755 - 1828) a architektonické riešenie oltára navrhol slávny uhorský architekt Michael Pollack (1773-1855).

Bočné oltáre sú takisto pôvodnými prvkami. Prvý (pri pohľade z lode vľavo) je zasvätený sv. Andrejovi -patrónovi kostola, druhý Panne Márii. Oltáre sú osadené oproti sebe pri bočných stenách lode pod prvým klenbovým poľom. Kazateľnica (ambona) je samostatným architektonickým prvkom umiestneným vpravo od hlavného oltára (pri pohľade z lode). Patrí k pôvodnému zariadeniu kostola a dokončená bola pred rokom 1813. Krstiteľnica (baptistérium) spolu s kazateľnicou umiestnením na exponovanom mieste umocňujú dojem pri pohľade z lode do presbytéria. Architektúra krstiteľnice svojím decentným umeleckým stvárnením rovnako predstavuje vzácny príklad klasicistického umenia.

Najcennejšie umelecké dielo v kostole je venované grófovi Jozefovi Brunsvikovi a jeho synovi Augustovi. Ich spoločný pyramidálny náhrobný pomník je jedinečnou pamiatkou sochárstva prvej polovice 19. storočia, na Slovensku ojedinelý. Autorom je sochár Štefan Ferenczy (1792 - 1856) a v kostole bol postavený v roku 1841.

Vonkajšiu kompaktnosť stavby porušujú iba sakristia a oratórium pristavené po stranách presbytéria. Pod oratóriom, pôvodne oddeleným od presbytéria sklom a osobitne vykurovaným, v ktorom sa grófska rodina zúčastňovala bohoslužieb, si dal gróf Brunsvik vystavať podzemnú rodinnú hrobku. Táto krypta je dnes v pomerne zachovalom stave. Jej zvláštnosťou je, že bola masívnou podzemnou chodbou spojená priamo s rodinným sídlom, kde tento tunel vyúsťoval pod budovou oranžérie pri kaštieli.

V rokoch 1822 až 1900 bolo do rodinnej hrobky Brunsvikovcov pochovaných niekoľko členov rodiny:

V súvislosti so šľachtickými hrobkami prišlo aj k poľutovaniahodným udalostiam. Zaznamenali sme dve a zrejme nie je zhoda okolností, že obe sa odohrali v priamej súvislosti so svetovými vojnami. Týmto spôsobom boli narušené aj telesné pozostatky príslušníkov Brunsvikovskej rodiny. Kostol ukrýva aj ďalšie podzemné tajomstvá, ktoré rovnako lákali amatérskych hľadačov pokladov.

Kaštieľ v Dolnej Krupej je najvýznamnejšou pamiatkou obce. Nachádza sa na okraji rozsiahleho anglického parku. Kaštieľ je spojený s rodinou Brunsvikovcov, pre ktorých bol postavený, ale aj s menom grófky Chotekovej, ktorá tu vytvorila známe rozárium.

tags: #farnost #dolna #krupa