Farnosť Dolný Kubín: Sviatosť Zmierenia a Informácie

Sviatosť zmierenia je dôležitou súčasťou duchovného života veriacich. V tomto článku sa pozrieme na to, ako prebieha sviatosť zmierenia a akú úlohu v nej zohrávajú miništranti. Taktiež sa pozrieme na život farára Ľubomíra Pekarčíka, ktorý pôsobí vo farnosti Dolný Kubín.

Úloha Miništrantov

Miništrant je služobník, ktorý pomáha kňazovi počas bohoslužieb. Latinské slovo “ministrare” znamená „slúžiť“, čo znamená činiť druhému to, čo si praje. Spoločenstvo miništrantov sa snaží svojou službou pomáhať pri bohoslužbách. Toto spoločenstvo je určené mladým chlapcom od 3. Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť pre ostatných vzorom predovšetkým pevnou vierou v Pána Ježiša.

Čnosti Miništranta

Jednou z dôležitých čností miništranta má byť čistota. Rozumieme ňou predovšetkým čistotu srdca vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť. Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi.

Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamätajúc na slová sv. Pavla: A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého? V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi vo sviatosti zmierenia. Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a svätou spoveďou obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným.

Miništrant je povinný zachovávať aj telesnú čistotu. Jeho šaty i obuv musia byť vždy čisté, vlasy upravené. Dôležitá je čistota rúk a nechtov. Poslanie miništranta nekončí službou pri oltári; miništrant všade, kam príde, rozdáva to, čo na svätej omši načerpal.

Láska a Viera

Svätý apoštol Pavol povedal: … keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotirečí Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha, plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje.

Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Miništrant má byť vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. No má byť vzorom v správaní sa aj v škole a doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým.

Priebeh Sviatosti Zmierenia

Doma si urob poriadne spytovanie svedomia. Potom povieš, kedy si bol naposledy na spovedi a prečítaš alebo povieš všetky svoje hriechy, na ktoré sa pamätáš (pri ťažkých hriechoch aj ich počet a okolnosti). Kňaz ti povie, ako máš bojovať proti hriechom, povzbudí ťa, dá ti skutok pokánia alebo niečo sa pomodliť (to si treba zapamätať) a vyzve ťa, aby si prejavil dokonalú ľútosť. A ty povieš z hĺbky srdca: „Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil/a. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Milujem ťa a sľubujem, že sa polepším.

Kňaz povie: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy.

Ľubomír Pekarčík: Kňaz a Farár v Dolnom Kubíne

Ľubomír Pekarčík sa narodil v hornooravskom mestečku Trstená, v rodine Karola a Anny rodenej Hrbčovej 27. mája 1960 ako najmladší z piatich súrodencov. Po skončení základnej školy a tunajšieho gymnázia, nastúpil na teologické štúdiá v Bratislave. Kňazské svätenie prijal 16. júna 1985 v Nitre z rúk otca biskupa Dr. Jána Pastora. Po vysviacke dostal dispozíciu na kaplánske miesto v Liptovských Sliačoch a o pár mesiacov do Ružomberku. Začala sa jeho kňazská dráha. Ako kaplán plnil svoje dušpastierske poslanie s veľkým oduševnením. Venoval sa najmä činnosti s deťmi, mládežou a chorými. Po odchode z tejto „kaplánky” sa v roku 1989 stal duchovným správcom farnosti Hruštín s filiálkami Vaňovka a Babín, kde aktívne pracoval 15 rokov. Rozprúdil vo farnosti náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou akou vedel pritiahnuť deti a mládež.

Širšie pole pôsobnosti sa mu naskytlo v meste Dolný Kubín. Od 21. marca 2004 bol z rozhodnutia sídelného spišského biskupa Mons. prof. ThDr. Františka Tondru na slávnostnej sv. omši vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej uvedený do úradu nového dolnokubínskeho farára a dekana. Jeho dušpastierska horlivosť sa prejavuje aj na tomto pôsobisku. Z jeho všestrannej tunajšej práce vzišlo mnoho významných udalostí ako napríklad: ekumenická slávnosť pri príležitosti požehnania Pamätníka slovenského kríža ekumenickej jednoty na Skalke nad Vyšným Kubínom, vybudovanie novej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie umiestnenej na ulici M.R. Štefánika v Dolnom Kubíne, spoluúčasť na otvorení detašovaného pracoviska študijného odboru Sociálna práca a manažment Katolíckej univerzity v D. Kubíne, vybudovanie nového Pastoračného centra pre potreby veriacich vo farnosti, dekanátny Eucharistický kongres, organizácia celoslovenskej ekumenickej pobožnosti, generálna oprava farského kostola sv.

Popri týchto mnohých náročných pastoračných úlohách sa v rokoch 1994 - 1996 venoval aj štúdiu na Pontificia Academia Theologica Cracoviensis (PL), kde získal licenciát z teológie (ThLic.). V roku 1998 úspešne zavŕšil svoje doktorandské štúdium na CMBF UK v Bratislave, kde získal doktorát z teológie (ThDr.) a doktorát z filozofických vied - odbor teológia (PhD.). V roku 2003 získal doktorát z pedagogiky (PaedDr.) na KU v Ružomberku a úspešne habilitoval (Doc.) na Pazmányho univerzite v Budapešti. V roku 2006 vykonal rigoróznu skúšku zo sociálnej práce a v roku 2009 bol menovaný za profesora prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom.

Doktrína Cirkvi je vlastne chrbticou kňaza ako učiteľa, tú ohlasuje, ňou formuje veriacich, aby “vedeli, čomu uverili”. Touto zásadou je preniknutý celý jeho kňazský život. A aby nás táto pravda prenikala a zapaľovala odovzdávať ju - náležitými prostriedkami - ďalej, nemalou horlivosťou sa taktiež venoval a venuje akademickej činnosti. Od roku 1995 pôsobil na Inštitúte sv. Ondreja v Ružomberku ako odborný asistent, v rokoch 1998 - 2000 ako prodekan pre rozvoj a výchovnú prácu na KPF ŽU, v roku 2001 ako prorektor pre rozvoj a výchovnú činnosť na Katolíckej Univerzite v Ružomberku a od roku 2008 ako riaditeľ Inštitútu A. Radlinského v Dolnom Kubíne.

V súčasnosti pôsobí aj ako profesor na katedre katechetiky a systematickej teológie a na katedre sociálnej práce PFKU v Ružomberku, kde prednáša predmety úvod do teológie, katolícku morálku, sociálnu náuku Cirkvi a vedie semináre z katolíckej morálky, bioetiky. S akademickou činnosťou sa spája aj práca vedúceho i oponenta mnohých bakalárskych, diplomových, rigoróznych, dizertačných a habilitačných prác, členstvo v komisiách pre prijímacie skúšky, štátne záverečné skúšky a pre obhajoby prác. Zúčastňuje sa na vedeckých konferenciách a seminároch taktiež ako prednášateľ. Vykonal aj tri odborné stáže v SRN - Passau, Eichstätt, Freiburg. Bol poradcom KBS a spoluautorom projektu vzniku Katolíckej univerzity na Slovensku a vykonával funkciu moderátora KPF ŽU vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi. Za svoju aktivitu bol ocenený Cenou dekana PF KU za vynikajúcu vedeckú a publikačnú činnosť. Taktiež získal významné ocenenie KU striebornou medailou za vedeckú činnosť a výraznú angažovanosť pri rozvoji KU - udelená 12.

tags: #farnost #dolny #kubin #sviatot #zmierenia