História farnosti Haniska pri Košiciach: Od paleolitu po súčasnosť

Haniska pri Košiciach, ležiaca v okrese Košice-okolie, predstavuje harmonické spojenie pokojného vidieckeho prostredia a výhod blízkej mestskej infraštruktúry. Prvá zmienka o Haniske pri Košiciach pochádza už z roku 1267. Archeologické výskumy navyše ukazujú, že územie bolo obývané už v dobe paleolitu. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie tejto obce.

Erb obce Haniska pri Košiciach

Najstaršie dejiny a prvá písomná zmienka

Územie Hanisky bolo osídlené už v paleolite. Našlo sa tu žiarové pohrebisko pilínskej kultúry zo strednej a mladšej bronzovej doby, ako aj sídlisko zo staršej /hallšatattskej/ železnej doby a radové pohrebisko z 13. storočia.

Najstarší písomný doklad týkajúci sa Hanisky je z roku 1267. Z neho sa dozvedáme, že mladší kráľ Štefan V. daroval zem Haniska /Enezca/ ležiacu medzi Košicami a Seňou magistrovi Poušovi a jeho bratovi Dominikovi. V listine stojí aj to, že Haniska bola predtým v držbe istého Izrada, služobníka /jibagiona/ Nového hradu /Abaujváru/, ktorý zomrel bez potomkov. Haniska sa v tejto listine spomína ako villa Enezca, čo svedčí o tom, že to už vtedy bola vyvinutá.

Pri opise hraníc obce sa v listine spomína kamenná modla a posvätný háj, ktoré tu ešte v 2. polovici 13. storočia existovali ako pozostatky pohanstva. Názov Haniska je odvodený od slovanského Janisko, z ktorého vzniklo neskoršie pomenovanie Enezca zo spomínanej donačnej listiny mladšieho kráľa Štefana V.

Stredovek a novovek

Dokumenty, týkajúce sa pápežských desiatkov v r. 1332-1337 dokladajú existenciu haniščanskej farnosti. V tej dobe tu už bol kamenný kostol zasvätený sv. Štefanovi. Od polovice 13. storočia sa v Haniske často menili jej majitelia.

Z portálneho súpisu v r. 1427 vyplýva, že obec mala 37 port, z ktorých 20 patrilo biskupovi, 11 Žigmundovi z Bakty a 6 Blažejovi z Buzlay. Roku 1553 tu už bolo iba 19 port.

Pôvodná obecná kronika Hanisky sa nezachovala. O dôležitejších historických udalostiach týkajúcich sa obce sú písomné záznamy v cirkevnej kronike na rímsko-katolíckej fare. Z nej okrem iného vieme, že Hanisku neobišli ani útrapy protitureckých vojen a stavovských povstaní. Počas neustálych vojen v 17. storočí a v dôsledku moru, ktorý tu zúril začiatkom 18. storočia, sa počet obyvateľov značne znížil. Haniska mala v r. 1720 iba 7 domácností. V prvej polovici 18. storočia ju dosídlil knieža Lobkovic, ktorý v r. 1744 obec predal Meškovcom.

Haniska sa v priebehu stredoveku pomaďarčovala podobne ako ostatné dediny. Silnejšie sa začala poslovenčovať príchodom Slovákov zo severu na prelome 17. a 18. storočia. Zo súpisu cirkví a farárov r. 1746 je známe, že tu už prevažovala slovenská reč, čo je doložené aj v Lexikóne osád z r. 1773.

Cirkevné dejiny a pamiatky

Nový rímsko-katolícky kostol postavili v Haniske r. 1656. Spočiatku ho zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi, od polovice 18. storočia sv. Jánovi Nepomuckému. Kastol bol v 18. storočí prestavaný do takmer dnešnej podoby. Na jeho fasáde sú barokové sochy, pravdepodobne od známeho sochára J.A. Krausa. Vyzdobený je oltárnymi obrazmi od I. Klimkoviča z r. 1838 a od A. Stadlera z r. 1866.

V polovici 17. storočia tu postavili aj barokový kaštieľ, ktorý bol počas 2. svetovej vojny a tesne po nej veľmi poškodený. Na jeho mieste dnes stojí nová základná škola. Zo 17. storočia do roku 1988 bola zachovaná aj baroková stavba fary.

Od konca 18. storočia do revolúcie v r. 1848-1849 sa Haniska vyvíjala ako poddanské zemepanské mestečko. Mala jarmočné a trhové právo. Roku 1828 tu v 229 domoch žilo 937 obyvateľov, ktorí sa tak ako v stredoveku zaoberali najmä poľnohospodárstvom.

Z r. 1705 sa zachovala listina, ktorou je doložená existencia školy v obci. V listine žiadajú Františka Rákociho II. o vrátenie školy katolíkom. Súčasťou už spomínanej cirkevnej kroniky obce sú aj zápisnice z tzv. Kanonických vizitácií. V jednej z nich sa uvádza, že drevený organistov dom slúžil aj ako škola. Učiteľom v tej škole bol organista Jozef Hankovič. Roku 1863 jestvovala v obci jednotriedna cirkevná škola. Vyučovacou rečou bola slovenčina i maďarčina.

Z podnetu haniščanskej grófky Zichiovej tu v kláštore sestier rádu sv. Kríža založili dievčenskú rímsko-katolícku základnú ľudovú školu a detskú opatrovňu. Pred prvou svetovou vojnou aj Hanisku postihla silná maďarizácia. V školách vyučovali po maďarsky až do vzniku 1. Slovenskej republiky rádové sestry sv. Kríža.

Základná škola v Haniske ostala cirkevnou aj po 1. svetovej vojne. Od školského roku 1919/20 sa vyučovacou rečou stala slovenčina. V škole sa okrem vyučovania pripravovali rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia aj pre dospelých obyvateľov obce. Organizovali sa vlastivedné výlety a nacvičovali divadelné hry.

Prvá svetová vojna dopadla na obyvateľov obce so všetkými negatívnymi dôsledkami. Muži odišli na front, o rodiny sa starali ženy. Z cirkevnej kroniky sa dozvedáme o tom že 30. mája 1917 armáda zrekvirovala 3 kostolné zvony a ostal iba jeden.

Po vzniku republiky obec mala naďalej poľnohospodársky ráz. Boli tu aj vyhne, stupy a mlyn, kde sa zamestnala časť obyvateľov. Ich počet sa od r. 1921 do r. 1940 zvýšil z 977 na 1 212.

Obdobie 2. svetovej vojny a povojnový vývoj

Pokojný vývoj obce narušili novembrové udalosti r. 1938. Vtedy Hanisku pripojili k Maďarsku. Znova sa začalo s násilnou maďarizáciou. V škole sa vyučovalo iba po maďarsky. Pri prechode frontu vypukol v Haniske týfus. Bolo zničené zariadenie bývalej chlapčenskej základnej školy a veľmi poškodený už spomínaný barokový kaštieľ.

Sovietska armáda vstúpila do Hanisky ráno 18. januára. Tak toto je zachytené v kronike o histórii obce.

Haniska v prvých rokoch po II. svetovej vojne stagnovala, dokonca výstavbou VSŽ bola obec odsúdená na dožitie a bola uvalená stavebná uzávera. Mladí ľudia odchádzali do mesta, čo sa odzrkadlilo aj na počte obyvateľov. Pri sčítaní ľudu v roku 1970 obec mala 1 520 obyvateľov, kým pri poslednom sčítaní v roku 1990 už len 1 362 obyvateľov.

Skutočnou výstavbou verejných a prospešných stavieb v obci začala v 70-tych rokoch a to výstavbou 6 bytových jednotiek, kultúrneho domu, základnej školy, reštaurácie, v roku 1976 výstavba vodovodu, následne potom bola obec plynofikovaná a vykonala sa výstavba ciest. Pri týchto prácach občania odpracovali stovky hodín práce zdarma a tieto stavby slúžia verejnému prospechu obce.

Súčasnosť

Obec Haniska leží v severovýchodnej časti Košickej kotliny v údolí rieky Torysy v nadmorskej výške 233 m. Dnes, Haniska pri Košiciach predstavuje miesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa neustále rozvíja a prispôsobuje moderným výzvam.

Život v obci ožíva rôznymi kultúrnymi a spoločenskými podujatiami, ktoré podporujú komunitné vzťahy a povzbudzujú ľudí k aktívnemu zapájaniu sa do miestnych aktivít. Kultúrne a spoločenské podujatia v Haniske pri Košiciach prinášajú energiu do života obce a upevňujú komunitného ducha jej obyvateľov. Medzi najvýznamnejšie akcie patria Dni obce, ktoré sú určené všetkým generáciám - od najmenších až po starších.

Haniska pri Košiciach má skvelé napojenie na mesto Košice, a to vďaka dobre vybudovanej dopravnej sieti. Verejnú dopravu tu zabezpečujú viaceré autobusové linky, ktoré spájajú obec nielen s centrom, ale aj s ďalšími oblasťami regiónu. Efektívna dopravná infraštruktúra zjednodušuje prístup k službám a pracovným možnostiam v okolí, čo robí Hanisku atraktívnou lokalitou na bývanie.

Samospráva obce Haniska pri Košiciach zohráva kľúčovú úlohu v zlepšovaní každodenného života miestnych ľudí. Nemenej zásadným aspektom udržateľného rozvoja je projekt správy odpadu.

Haniska pri Košiciach sa pýši svojimi sakrálnymi pamiatkami, ktoré odrážajú jej bohatú históriu a duchovný odkaz. Najvýraznejším znakom obce je rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Hoci prešiel viacerými úpravami, stále si uchováva pôvab svojich historických detailov. Zaujímavým miestom v obci je tiež Socha Krista Spasiteľa, ktorá predstavuje symbol kresťanskej viery tunajších obyvateľov a zároveň púta pozornosť svojím umeleckým stvárnením. Krížová cesta, neoddeliteľná súčasť náboženského života Hanisky, poskytuje návštevníkom priestor na pokojné zamyslenie a hlboké meditácie.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého v Haniske pri Košiciach má mimoriadny význam pre duchovný život miestnej komunity. Táto svätyňa, zasvätená patrónovi spovedníkov a ochrancovi pred povodňami, je centrom pravidelných bohoslužieb, adorácií i rôznych duchovných akcií. Farnosť sa aktívne zapája do organizácie špeciálnych udalostí a osláv, ktoré oživujú cirkevné sviatky a udržujú regionálne tradície. Počas roka sa uskutočňuje množstvo omší a počas pôstu sú doplnené krížovou cestou. Kostol sv. Jána Nepomuckého je však aj neoddeliteľnou súčasťou historického dedičstva obce Haniska pri Košiciach. Jeho jedinečná architektúra spolu s duchovnou atmosférou láka návštevníkov nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších miest.

Prehľad historických udalostí v Haniske pri Košiciach:

tags: #farnost #haniska #pri #kosiciach