Prikázanie milovať svojho blížneho ako seba samého je jedným zo základných pilierov kresťanskej etiky. Tento článok sa zaoberá hlbším biblickým významom tohto prikázania, jeho kontextom v Starom a Novom zákone, a ako ho správne chápať v dnešnej dobe.
James Tissot - The Tribute Money
Kontext v Starom zákone
Mnoho ľudí, neoboznámených s Bibliou, sa domnieva, že prikázanie „miluj svojho blížneho ako seba samého“ sa objavuje až v novozákonnej dobe. Z toho usudzujú, že predtým platilo len „oko za oko, zub za zub“ (2 Moj 21,23-25). Avšak Ježišova veta „miluj blížneho svojho ako seba samého“ je vlastne citátom z 3 Moj 19,18. Boh viedol ľudí k hlbokej a nezištnej láske už veľmi dávno, od samotného počiatku.
V Levitikus 19:18 sa píše: „Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin“. V texte sa píše len „miluj svojho blížneho“, nie „nenáviď svojho nepriateľa“.
Ježiš a prikázanie lásky
Pán Ježiš sám pripomenul dôležitosť tohto „Božieho prikázania“.*1 Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam… Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). 2196 Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12,29-31) . Svätý Pavol apoštol to pripomína: (2822) „Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: 'Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!' Druhé je toto: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!' Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet" (Mk 12, 29-31).
V Lukášovi 10:26 sa zákonník spýtal, čo musí urobiť, aby zdedil večný život. Ale podľa Lukáša táto otázka nie je úprimná. Má postranný motív. Zákonník nehľadá večný život, chce otestovať Pána Ježiša. Potom Pán s úmyslom odhaliť neúprimnosť tohto muža vracia otázku späť: „Čo je napísané v zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedá: „Milovať budeš Boha celou svojou bytosťou a svojho blížneho ako seba samého.“ A Pán Ježiš jednoducho súhlasí.
Ježišove slová o láske k nepriateľom sú krásnym a ťažkým príkazom, ktorý máme nasledovať.
Kto je môj blížny?
Pán Ježiš nechcel mať nič dočinenia s takýmto druhom otázok. Namiesto toho, aby ju priamo zodpovedal - čo bolo v skutočnosti nemožné - hovorí Pán podobenstvo, podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Ak by bol zákonník porozumel zámeru Božieho príkazu, bol by videl, aká bezpredmetná je jeho otázka o jeho blížnom. Boží zámer je povolať k bytiu milujúceho súcitného milosrdného muža, ktorého srdce ho neodvolateľne volá do akcie, keď je v blízkosti utrpenie. Muža, ktorý preruší svoj harmonogram, riskuje nejaké zahanbenie, spotrebuje svoj olej a víno a podelí sa so svojimi peniazmi kvôli blížnemu.
Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: 'Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!' Druhé je toto: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!' Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet" (Mk 12, 29-31).Ja sa však pýtam: "Kto je môj blížny? Je ním každý človek na zemi, aj keď to môže byť viacnásobný vrah?". Ako je to teda s tým - "mojím blížnym?- A koho teda mám milovať?
Myslím si, že duchovne uvedomelý človek vníma určité prepojenie medzi ľuďmi. Povedzme niečo ako kvapľová jaskyňa, jednotlivé kvaple sú akoby ľudia a navzájom sú prepojenie buď zospodu alebo zvrchu. A podobne je to s ľuďmi v tom zmysle, že to podhubie z ktorého pochádza človek je Bytie(Boh, Vesmír, Život) a cez toto Bytie sú ľudia blížnymi.
Milovať ako seba samého
Čo znamená milovať druhých ROVNAKO ako „samého seba“? Každý človek má rád sám seba - máme radi pekné veci, doprajeme si pohodlie, robíme veľa preto, aby sme prežívali pekné chvíle a zážitky, sme k sebe zhovievaví. Rovnaký vzťah lásky máme mať k iným ľuďom - a nezáleží na tom, nakoľko ich poznáme, či sú to ľudia blízki alebo cudzí, či sú nám sympatickí alebo nesympatickí.
Interpretácia slov „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ má dve domnienky o slovách „ako seba samého“. Po prvé, slová „ako seba samého“ sa berú skôr ako príkaz než ako konštatovanie. Teda že sa predpokladá, že Pán Ježiš volá ľudí milovať seba samých tak, aby potom mohli milovať iných ako milujú seba samých. Po druhé, táto sebaláska, ktorú Pán vyžaduje, sa považuje za rovnú sebaistote, sebaprijatiu, mať pozitívnu predstavu o sebe alebo nejaký iný psychologicky orientovaný koncept.
Aby sme ukázali, čo myslí Ježiš pod sebaláskou, môžeme si položiť nasledujúcu otázku: Nie je rozumné predpokladať, že slovo „láska“ bude mať ten istý význam v oboch poloviciach príkazu „Miluj svojho blížneho ako seba samého“? Pán Ježiš hovorí veľmi jasne, čo myslí pod „láskou“ v prvej polovici. A tak ak máme pravdu, nie je dôvod pripisovať nový a rozdielny význam slovu „láska“ v príkaze „ako miluješ seba samého“, a význam, ktorý nasleduje, je tento: „Hľadať budeš dobro svojho blížneho, tak ako prirodzene hľadáš svoje vlastné dobro.
Pán Ježiš vyjadril vlastne to isté, len iným spôsobom týmito slovami „čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.“ „Im činiť“ je rovné „milovať svojho blížneho“. „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili,“ je rovné „ako seba samého“.
V skratke teda príkaz „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ na prvom mieste neprikazuje, ale skôr predpokladá našu sebalásku. Všetci ľudia majú radi samých seba. Na druhom mieste táto sebaláska, o ktorej Pán Ježiš hovorí, nemá nič dočinenia s bežnou predstavou o sebaistote. Neznamená to mať dobrú predstavu o sebe samom alebo cítiť sa mega šťastne so sebou samým.
Sme najzručnejší v láske k sebe samým, či už v sebeckej túžbe alebo v chladných úvahách, či nás poháňa slepý inštinkt alebo nejaký ideál, túžime po svojom vlastnom.
Eros a Agapé
Z troch gréckych slov označujúcich lásku - eros, philia (priateľská láska) a agapé - uprednostňujú novozákonné knihy posledné, ktoré sa v gréčtine používalo len okrajovo. Pojem priateľstvo (philia) preberá a prehlbuje Evanjelium podľa Jána, aby ním vyjadrilo vzťah medzi Ježišom a jeho učeníkmi. Zanechanie slova eros spolu s novou víziou lásky, ktorá sa vyjadruje slovom agapé, nepochybne označuje niečo podstatné v novosti kresťanstva, a to práve v chápaní lásky.
Ak by sme takéto stavanie do protikladu priviedli do extrémnych dôsledkov, kresťanstvo by bolo vo svojej podstate odtrhnuté od základných životných vzťahov ľudskej existencie a vytváralo by samostatný svet, možno obdivuhodný, ale zásadne vytrhnutý z komplexu ľudskej existencie. V skutočnosti eros a agapé - vystupujúcu i zostupujúcu lásku - nemožno nikdy úplne od seba oddeliť. O čo viac obe - i keď v rozličných dimenziách - nachádzajú správnu jednotu v jedinej skutočnosti lásky, o to viac sa uskutočňuje pravá povaha lásky ako takej.
Aj keď je eros spočiatku predovšetkým žiadostivý, vystupujúci - fascinácia veľkým prísľubom lásky -, keď sa potom približuje k druhému, kladie si čoraz menej otázok o sebe, hľadá čoraz viac šťastie druhého, stará sa oňho stále viac a viac, dáva sa a túži „byť tu pre druhého“. Tak sa doň včleňuje moment agapé; v opačnom prípade eros vedie k úpadku a stráca aj svoju vlastnú identitu. Na druhej strane človek nemôže žiť ani výlučne v darujúcej sa, zostupujúcej láske. Nemôže stále iba dávať, musí aj prijímať. Kto chce dávať lásku, sám ju musí prijať ako dar.
Praktické aspekty lásky k blížnemu
Láska k blížnemu sa prejavuje mnohými spôsobmi. Je to nielen emocionálny stav, ale aj aktívny postoj a konanie.
Pre Ježiša, ktorý toto hovoril Židom formovaným Tórou, takto vyzeralo milovanie svojho blížneho:
- Nedopustiť sa finančného podvodu.
- Keď budete žať úrodu svojej krajiny, nezožnite úplne okraj svojho poľa a klasy po svojej žatve nepozbierajte.
- Nekradnite, neluhajte ani neklamte jeden druhého.
- Neutláčaj svojho blížneho ani ho neolupuj; nech neostane mzda tvojho nádenníka u teba cez noc až do rána.
- Nedopúšťajte sa bezprávia pri súde; nenadŕžajte nízko postavenému ani nevyznačujte osobu vysokopostaveného; súďte spravodlivo svojho súkmeňovca.
- Neprechovávaj v srdci nenávisť voči svojmu bratovi; vážne napomeň svojho súkmeňovca, aby si za neho neniesol hriech.
- Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom nášho ľudu, ale miluj blížneho ako seba samého; ja som Hospodin.
Je dôležité ctiť si svojich rodičov. Boh chcel, aby sme si po ňom ctili svojich rodičov, ktorým vďačíme za život a ktorí nám odovzdali poznanie Boha. Sme povinní ctiť a vážiť si všetkých, ktorých Boh pre naše dobro obdaril svojou autoritou.
Zachovávanie štvrtého prikázania má svoju odmenu: „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ (Ex 20,12) . Zachovávanie tohto prikázania prináša spolu s duchovným ovocím aj časné ovocie pokoja a blahobytu.
Moderné výzvy a interpretácie
Moderné neporozumenie príkazu „Miluj svojho blížneho ako seba samého“, ktoré prevláda v rámci kultu seba, je pozoruhodne bežnou predstavou, že Pán Ježiš nepredpokladá, ale prikazuje sebalásku a že táto sebaláska je rovná sebaistote, sebavedomiu pozitívnej sebaúcte a podobným.
Ja to vidím tak, že zmysel príkazu „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“, je tento: Náš Pán cieli na to, aby povolal k bytiu milujúcich súcitných milosrdných mužov a ženy, ktorých srdcia ich neodolateľne vyzývajú do akcie tam, kde je utrpenie na dosah ruky.
Sme najzručnejší v láske k sebe samým, či už v sebeckej túžbe alebo v chladných úvahách, či nás poháňa slepý inštinkt alebo nejaký ideál, túžime po svojom vlastnom.
| Aspekt | Starý zákon | Nový zákon |
|---|---|---|
| Dôraz | Láska k príslušníkom svojho ľudu | Láska ku všetkým, vrátane nepriateľov |
| Prejavy | Spravodlivosť, poctivosť, pomoc v núdzi | Súcit, odpustenie, obetavosť |
| Motivácia | Zmluva s Bohom, poslušnosť prikázaniam | Láska Boha v Kristovi, nasledovanie Ježiša |
Znovuzrodenie - Nový život - Zhrnutie 46. týždňa - Biblia za rok
Prikázanie milovať svojho blížneho ako seba samého je základným princípom kresťanskej viery. Správne pochopenie tohto prikázania zahŕňa aktívny súcit, obetavosť a snahu o dobro druhých, ako aj správne pochopenie lásky k sebe samému.