História farnosti Hronské Kosihy a Tekovskej stolice

História farnosti Hronské Kosihy je úzko spätá s dejinami Tekovskej stolice a cirkevnej organizácie na tomto území. V tomto článku sa pozrieme na vývoj cirkevnej správy, existenciu kostolov a ich význam v regióne.

Územné začlenenie a geografická poloha

Obec Hronské Kľačany sa nachádza v severozápadnej časti okresu Levice a je súčasťou Nitrianskeho kraja. Patrí do severovýchodnej časti Podunajskej nížiny, podhoria Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Katastrálnym územím susedí zo severovýchodu s obcou Podlužany, z juhu a východu okresným mestom Levice, zo severu, západu a juhozápadu obcou Starý Tekov a zo severu katastrálnym územím obce Hronské Kosihy.

Chotár obce je odlesnený, okrem zvyškov agátového lesíka na úbočiach Kusej hory. Tvoria ho treťohorné uloženiny, miestami s vrstvou štvrtohorných riečnych, prevažne štrkových uloženín. Väčšinou však lužné pôdy rôznych subtypov a černozeme na aluviálnych uloženinách a na podmáčaných sprašových horninách a hlivách. Podľa geologickej charakteristiky celý chotár tvoria piesky a štrky prekryté miestami sprašou. Podľa hydrogeologickej charakteristiky zvodnených vrstiev je pórová priepustnosť veľmi dobrá.

Z hľadiska geografického možno polohu Hronských Kľačian určiť 48º 14' severnej zemepisnej šírky a 18º 6' východnej zemepisnej dĺžky. Najvyššie položeným miestom v chotári je vrchol Kusej hory (trigonometrický bod - kóta 225). Nadmorská výška v strede obce je 163 m, v chotári sa pohybuje v priemere od 162 do 167 m n.m.

Z vodohospodárskeho hľadiska spadá do povodia rieky Hron. Na území obce sa nachádza malý potok Perec, ktorý je umelo vytvoreným kanálom rieky Hron. Sú na ňom vybudované vodné diela slúžiace väčšinou pre poľnohospodárstvo, rybárstvo a rekreáciu. V centre obce sa nachádza vodná nádrž - rybník, ktorá ja napojená na potok Perec.

Katastrálne územie má výmeru 788 ha. Z toho poľnohospodárska pôda zaberá 694 ha, lesy 2 ha, vodné plochy 11 ha a intravilán 81 ha. Prevažnú časť pôdorysu obce tvorí bytová zástavba.

Geografická poloha, klimatické podmienky a pôdny fond, predurčujú obec k poľnohospodárskej výrobe. Priemyselné podniky väčšieho významu sa v obci nenachádzajú.

Prvá písomná zmienka o Starom Tekove a cirkevná správa

Prvá písomná zmienka o Starom Tekove pochádza z donačnej listiny svätobeňadického opátstva z roku 1075. Listina je čiastočný falzifikát z 13. storočia, ktorou Gejza I. zakladá opátstvo sv. Benedikta nad Hronom. Existujú jej dva transumpty: z roku 1124 a z roku 1217.

V 10. storočí existovali 2 kostoly a to kostol Sv. Juraja a kostol Sv. Michala.

Už v prvej polovici 11. storočia boli postavené kostoly: Tekov, Žemliare, Kremnica, Nová Baňa, Nevidzany, Kňažice (do roku 1918 mali názov M. Opatovce).

Existencia kostola si vyžaduje komitátne zriadenie a s ním súvisiace zriadenie cirkevné, ktoré v prvých dobách bolo takmer totožné. Paróchia často znamená v listinách župu a naopak komitát znamená parochiu - faru.

Podľa V. Vencela sa dá predpokladať, že v Tekove bola hradská fara, aj keď niet stavebných pozostatkov a listinných dôkazov. O arcidiakonáte a parochii sú listinné dôkazy z 13. storočia, po prvý raz sa tekovský arcidiakonát spomína vari v roku 1332. Arcidiakonáty sa organizačne vyvinuli z hradných fár cez presbyteriáty, respektíve arcipresbyteriáty.

Hradská alebo hradná fara spravovala celé územie, prináležiace k župnému hradu. Stredom takejto fary, farnosti bol hradný, štátny, kráľovský kostol, ktorý len samotný zo všetkých kostolov a kaplíc tejto okolice (veľkofary) mal právo farské, spravoval ho hradný kňaz - prebyster, arciprebyster.

V novej cirkevnej organizácii, ktorá vznikla za Ladislava (1077-1095) systém archidiakonátov, totiž sa stal jediným článkom diecéz a preto nie náhodou sa často termín „comiatus“ v prameňoch zamieňa termínom „parachia“.

Vývojové fázy, cirkev je organizácia v Tekove:

• Veľkofara - hradská fara - 9. a 10. storočie
• Archipresbyteriát - 10. storočie
• Archidiakonát - 11. a 12. storočie, prípadne aj 13. storočie

Pri zakladaní a donácii beňadického opátstva r. 1075 bol teda v Tekove ešte archipresbyteriát, stará predarpádovská cirkevná organizačná forma.

1075 - hrad Tekov, tekovský kráľovský komitát, župa, opátstvo Sv. Benedikta nad Hronom

1113 - písomne doložené starobylé Zlaté Moravce

1124 - župan Otomar, nemecký názov Bersenburg, tekovský župan

1156 - fara, farnosť v Tekove, archidiakonát, archidiakon Vlkanus, doložená Bratka, Leva, Vitk, Zamto, Zag, Boša, Svodov, župan Peter - tekovský

1135 - doložená starobylá veľkomoravská Bíňa

1138 - doložená starobylá Domaša, vodný mlyn na Kompe pri Leviciach

1158 - fara v Bratke, kostol v Bratke, do fary patriace osady Leva a Vitk

1165 - župan Geogius, Juraj, Ďur (o), Jur, tekovský župan

1183 - župan Dionisius, tekovský župan.

Archidiakóni a boršskí farári

• 1156 - archidiaconus borsiensis comes Vlkanus
• 1210 - Petho, Peto, archidiakón tekovský
• 1214 - 1269 - Ján Borsiensis
• 1228 - Elizeus, farár tekovský
• 1233 - archidiakon tekovský
• 1251 - farár de Borouch
• 1263 - 1266 - magister Demeter, archidiakón
• 1270 - 1292 - archidiakon Karachin
• 1290 - magister Román
• 1291 - archidiaconus Ladislaus, archidiakón Ladislav
• 1308 - 1311 - Mikuláš, pápežský legát, archidiakón boršský
• 1316 - Damián, archidiakón boršský
• 1323 - archidiakón Ján
• 1332 - archidiakón boršský, boršský farár vicearchidiakón Michal, boršský farár Benedikt

Najstaršie sakrálne stavby v Tekovskej stolici

Medzi najstaršie sakrálne stavby v Tekovskej stolici patria:

• Hrad Tekov - kostol Sv. Michala - v areáli hradu, písomne nedoložený - 10-11. storočie
• Hrad Tekov - kostol Sv. Juraja - v areáli hradu písomne nedoložený - 10-11 storočie.
• Kňažice - kaplnka pravdepodobne drevená, 11 st. alebo staršia, písomne doložená 1075, 1124, 1217
• Sv. Beňadik - kláštor a kostol 1075, 1124, 1217, patriaca opátstvu benediktínov
• Žemliare - kaplnka, možno drevená, 11. storočie
• Bratka - kostol sv. Martina, 1156, biskup Martyrius, Ostrihom
• Podlužany - kostol či kaplnka, 1255
• Kozárovce - respektíve Kováči - kaplnka, 1295
• Starý Tekov - Borš - románsky kostol z 12. storočia na návrší v lokalite Starý kostol, kostol Sv. Alžbety pravdepodobne kláštorný, farský kostol Nanebovzatie P. Márii je zo 14. storočia (cca 1332)

Tieto stavby v Beňadiku (kostol) v Kňažiciach a v Žemliaroch patrili ostrihomskému biskupovi Tomášovi v jednom období. Farský kostol Nanebovzatie P. Márii je zo 14. storočia (cca 1332) vznikol pri tvorbe obce na mesto Starý Tekov.

Štyri starotekovské kostoly mohli teda stáť na týchto miestach:

1. Dnešný cintorín - Várheď (hradné kostoly)
2. Dnešný farský kostol Nanebovzatia P. Márie
3. Návršie pri Hlbokej ceste (kostol Sv. Alžbety)

Najstaršie sídliskové lokality v Starom Tekove

Medzi najstaršie sídliskové lokality v Starom Tekove patria:

• Várheď - hradný vŕšok, pôvodný areál hradu, dnes cintorín
• Vŕšok - bývalá súčasť hradného areálu
• Vrch - rýnková dvojradová zástavba
• Starý kostol - návršie nad Hronom, dnes amfiteáter
• Farský kostol - farský vŕšok s kostolom Nanebovzatia Panny Márie
• Podhradie - Mlynská ulička (čiastočná deštrukcia hradného Vŕška)
• Trhovisko - Kováčova ulica, možno tu ležala aj niektorá zo zaniknutých osád
• Kamenná brána - Kamenná brána, ulica, pozostatok severnej brány
• Hlboká cesta - pozostatok južnej brány, nad ňou bol Starý kostol
• Dolina - námestie (novšie osídlenie)
• Garazberok - dnes ulica smerom na Berok, osídlenie novšie, mohlo tu byť aj staré osídlenie.

Tekovský archidiakonát môžeme považovať za starší územný celok, o ktorého rozsahu sa približne môžeme dozvedieť z listiny z roku 1156, v ktorej ostrihomský arcibiskup prenecháva desiatok ostrihomskej kapitule. O tom, že v Starom Tekove bolo sídlo cirkevnej organizácie svedčí aj viac kostolov. V roku 1276 sa spomína farár Pavol, ktorý bol súčasne aj vicearchidiakonom a kňazi Gerenda z kostola sv. Juraja a Mikuláš z kostola sv. Michala. Farský kostol bol zasvätený P. Márii. Kostoly sv. Juraja a sv. Michala mohli byť súčasťou hradného komplexu, čoho dokladom mohli byť patrocíniá svätých, ktorí boli patrónmi bojovníkov. Tieto môže svedčiť o veľkomoravskej tradícii. Štvrtý kostol stál za hradbami neskoršieho mestečka v jeho južnej časti, mal už typické gotické patrocínium (sv. Alžbeta) a bol súčasťou špitála pre malomocných.

Jedným z dôležitých stredovekých objektov v Starom Tekove bol farský kostol P. Márie. Stál na mieste dnešného farského kostola a mal s najväčšou pravdepodobnosťou románsku disopozíciu. Na starší kostol na tomto mieste možno usudzovať podľa toho, že v okolí terajšieho kostola sa pri archeologických výskumoch v r. 1948 a 1968 prišlo okrem mladších stredovekých hrobov aj na staršiu vrstvu, odlišne orientovaných hrobov z doby pred postavením dnešného kostola, teda z doby pred 14. storočím. Jeden z hrobov bol prikrytý veľkým kamenným balvanom. Najstaršie z týchto hrobov možno na základe nálezov mincí datovať do polovice 11. storočia, to znamená, že aj pôvodný kostol tu už vtedy musel stáť. Na tento starší kostol môžu poukazovať aj nálezy románskych kvádrov v murive terajšieho kostola.

Gotický kostol, postavený v 14. storočí, ktorého dispozícia sa sčasti zachovala v dnešnom stave po jeho prestavbe v r. 1698 a neskorších úpravách, mal na severnej strane prístavbu s vnútornou šírkou 3 m. Zvyšky jeho základov sa odkryli pri výskume v r. 1968, koncom 19. storočia boli ešte viditeľné aj na povrchu. Mladší kostol sv. Alžbety, ktorý bol súčasťou špitála pre malomocných, možno podľa celkového výskumu situovať na západný okraj obce, ktorý dodnes nesie charakteristický názov „Starý kostol“, prezrádzajúci jednoznačne existenciu sakrálnej stavby.

Archeologicky možno teda v Starom Tekove potvrdiť najmenej dva zo štyroch historicky doložených kostolov, ktoré v jeho areáli v stredoveku stáli. Sú to: kostol P. Márie, na ktorého mieste je dnešný farský kostol uprostred obce a zaniknutý kostol sv. Alžbety, ktorý stál na západnom okraji obce. Ďalšie dva kostoly: sv. Juraja a sv. Michala, na ktoré možno usudzovať podľa písomnej zmienky z roku 1276, sa dosiaľ nepodarilo v Starom Tekove zachytiť. S najväčšou pravdepodobnosťou ich možno lokalizovať do priestoru Hradného vrchu.

Aj tento relatívne veľký počet kostolov, ktoré stáli v stredoveku v Starom Tekove, hovorí nepriamo o veľkej sídliskovej aglomerácii a o dôležitosti a význame tejto lokality v minulosti.

Murivo terajšieho kostola obsahuje v časti severnej steny lode zvyšky románskeho muriva - vrstvu starostlivo opracovaných tufových kvádrov na veľmi pevných základov zo zalievaného muriva. V okolí kostola sa pochovávalo najneskoršie už v 11. storočí, o čom svedčia nálezy z niektorých hrobov (mince). Podľa toho možno usudzovať, že aj kostol tu už stál v čase začiatkov pochovávania, t.j., v 11. storočí. Jeho podobu dnes ťažko zrekonštruovať, pretože na jeho mieste postavili niekedy v 14. storočí terajší gotický, koncom 17. storočia prestavaný kostol, ktorý akiste sčasti využi a sčasti prekryl zvyšky staršieho románskeho kostola.

Vo dvoroch niektorých domov sa pri zemných prácach našla stredoveká ale i slovanská keramika, datovateľná do 9-10. storočia. Z toho možno usudzovať, že i táto časť lokality, ktorú môžeme pokladať za podhradskú osadu sídliska na Várhedi, bola osídlená už vo veľkomoravskom období.

Juhozápadná (najmenšia a tiež zastavaná) časť kopca je zaujímavá tým, že tu mal podľa tradície stáť stredoveký kláštor s kostolom. Asi preto starší ľudia túto polohu dodnes volajú Starý kostol, hoci na povrchu už dnes niet náznakov po kostole. Krátkym záchranným výskumom r. 1968 na mieste jedného rozobratého domu sa zistila časť základov staršej stredovekej stavby obdĺžnikového pôdorysu s vnútornými rozmermi 4,3x5,6 m , orientovanej dlhšou osou v smere Z-V. Na južnom svahu vyvýšeniny bolo preskúmaných 16 hrobov cintorína, v ktorých neboli nijaké sprievodné nálezy a časť kostnice. V ruinách rozobratého domu sa zistilo i vyše 70 výrazne opracovaných kvádrov. To všetko naznačuje, že na týchto miestach v stredoveku naozaj kostol bol, a to najpravdepodobnejšie kláštorný, ako uvádza i P. Berecze. Za súčasť kláštora možno považovať zistenú i obdĺžnikovú stavbu, kým celkový pôdorys kláštora sa pre neskoršiu zástavbu a územnú obmedzenosť výskumu nepodarilo súvislejšie zachytiť. Prekvapuje, že ani v písomných prameňoch sa o tejto lokalite nezachovali nijaké zmienky napriek tomu, že tu išlo o objekty z neskoršieho stredoveku.

Sídlom cirkevnej organizácie ako i samosprávneho celku sa Starý Tekov spomína hneď pri štátoprávnom členení uhorského štátu. V roku 1075 sa spomína hradná obec Borš a miestny kňaz Eliseus, ktorého nástupcami boli archidiakoni spravujúci župné cirkevné záležitosti. V roku 1276 sa spomína kňaz Pavol, ktorý bol vicearchidiakonom, ale i ďalší kňa...

tags: #farnost #hronske #kosihy