História a súčasnosť farnosti Hronský Beňadik

Farnosť Hronský Beňadik je zaujímavá nielen svojou históriou, ale aj súčasnosťou. Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia. Nachádza sa v údolí Hrona medzi pohorím Pohronský Inovec a Štiavnickými vrchmi, v miestach nazývaných "Slovenská brána".

Na skalnatom brale nad riekou Hron vyrastal od X. storočia mohutný kláštorný komplex. Podľa archeologických nálezov bolo miesto osídľované nepretržite od mladšej doby kamennej. Archeologické výskumy dokázali, že už v období Veľkej Moravy sídlili na tomto mieste vyspelé slovanské kmene. Ešte pred príchodom mníchov osídlili toto skalné bralo nad údolím Hrona pôvodní slovanskí obyvatelia.

Farnosť pozostáva z troch dedín: Hronský Beňadik, Psiare a Orovnica. V Hronskom Beňadiku sa nachádza Bazilika minor, ktorá je zároveň aj farským kostolom a celá farnosť s obidvoma filiálkami patrí do dekanátu Hronský Beňadik v Nitrianskej diecéze.

Prvou písomnou zmienkou o Hronskom Beňadiku je zakladajúca listina kláštora, ktorá pochádza z roku 1075. Zakladajúca listina datovaná týmto rokom je súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Je veľmi pravdepodobné, že kláštor existoval už pred rokom 1075. V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová.

V rokoch 1063 - 1074 vládol v Ostrihome uhorský kráľ Šalamún a v Nitre, ktorá bola sídlom údelného vojvodstva, vojvoda Gejza, Šalamúnov bratranec, ktorý sa neskôr stal kráľom. Gejza viedol so Šalamúnom urputný boj o zachovanie údelu. Na Gejzovej strane stála aj pápežská kúria a uhorskí biskupi. Je pochopiteľné, že podporoval usadenie benediktínov na svojom území nitrianskeho vojvodstva.

V roku 1074 Gejza zvíťazil nad Šalamúnom a s podporou byzantského cisára získal moc nad väčšou časťou krajiny. Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannolhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že aj on založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už oddávna bolo nazvané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase. Spájali sa tu dve cesty: zo západného a z južného Slovenska, a pokračovali ďalej na Zvolen a na východ. Dalo by sa povedať, že ten, kto kontroloval túto trasu, vedel veľmi dobre, čo sa deje v jeho krajine. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto.

Na jeho význam poukazuje aj listina z roku 1209, ktorou pápež Inocent III. potvrdil jeho majetky. Dôležitosť kláštora vyplývala aj z jeho pôsobenia ako hodnoverného miesta, ktoré v živote feudálnej spoločnosti zohrávalo nezastupiteľnú úlohu. Vydávali sa tu všetky druhy písomností, overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravoval archív, deponovali cennosti. Svoje písomnosti tu archivovala aj okolitá šľachta. Je zrejmé, že takéto činnosti museli vykonávať primerane školení členovia rádu, pôsobiaci i mimo múrov kláštora v širšom okolí. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu.

Výstavba a architektúra

V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona.

Kláštor vlastnil mnoho majetkov - samozrejme v Tekovskej stolici a okrem toho aj v Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Békéšskej či Peštianskej stolici. Medzi osobitné výnosy opátstva patrilo mýto zo splavovania dreva po Hrone, desiatky zo všetkých majetkov a podobne. Kláštor bol strediskom kultúrneho života, umenia výtvarného aj hudobného a v istom období v jeho sýpke fungovalo aj divadlo. V kompetencii kláštora bolo overovanie listín, úschova cenností, archivovanie dokumentov či šírenie vzdelanosti. Ďalšou úlohou v čase tureckých nájazdov bola ochrana cesty pri Hrone a signalizácia medzi pevnosťami v prípade hroziaceho nebezpečenstva.

Vojnové udalosti v Uhorsku po moháčskej porážke a následné ohrozenie Turkami sa stalo osudným pre ďalší vývoj kláštora. Rozpustili kláštornú komunitu, v prvej polovici 16.storočia kláštor zanikol a vyrástla z neho mohutná renesančná pevnosť. Z tohto obdobia poznáme i posledných volených opátov. Po nich panovník menoval iba gubernátorov. Majetky kláštora prešli do správy ostrihomskej kapituly.

Kláštor bol vojenskou pevnosťou a pod jeho hradbami sa veľakrát odohrala vojenská akcia. Turci v roku 1599 mesto spustošili a vypálili. Kláštor zotrval ako pevnosť až do konca tureckých nájazdov.

Stredoveký kláštor v sebe ukrýva rajský dvor, ktorý je jeho centrálnou časťou. Okolo neho je vystavaná krytá krížová arkádová chodba z roku 1410. Dodnes sa z nej dochovala časť priliehajúca ku kostolu. V roku 1530 priama hrozba tureckých nájazdov donútila vtedajších obyvateľov kláštora prestavať ho na renesančnú pevnosť.

V najnovšej časti kláštora sa kedysi nachádzalo ubytovacie krídlo pre starých, chorých a pocestných. V 18. storočí, keď sa začalo rozpadať, ho prerobili na sýpku. V roku 1881 vypukol v meste požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu. Ten bol až do roku 1889 opravovaný.

Zo zaniknutej románskej baziliky sa dochovala kamenná krstiteľnica. Gotický sloh je jasne viditeľný na vstupnom portáli, lomených oblúkoch na oknách či v krížovej klenbe, na vzácnych gotických plastikách svätých na oltári Panny Márie, na nástenných obrazoch s výjavmi legendy o sv. Jurajovi a pod.

Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou. Opáti sa rozhodli, že v interiéri kostola vyhradia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. Kaplnka Božskej krvi dostala aj nový oltár (1510), ktorý je v súčasnosti v Ostrihome. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa aj o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná.

V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. V tom období vybudovali v dolnej časti sýpky divadlo, v ktorom okrem ochotníkov hrávali aj samotní rehoľníci. V roku 1951 tu boli internované rehoľné sestry z Kongregácie Božského Vykupiteľa. V roku 1990 zomrel farár Jozef Páleník a po jeho smrti sa do kláštora opäť vrátili saleziáni. V roku 1999 na miesto saleziánov nastúpila Spoločnosť katolíckeho apoštolátu - pallotíni. Od roku 2015 bol menovaný za farára Mons. František Kapusňák, SF a od roku 2018 bol menovaný za farského administrátora Mgr. Vdp.

V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok.

Farský kostol svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku vyhlásili za Diecéznu svätyňu. Počas svätej omše na slávnosť Krista Kráľa, 25. novembra 2018, oznámil povýšenie tohto pútnického chrámu nitriansky biskup Mons. V homílii viac ako tisícke prítomných veriacich pripomenul starobylosť a význam chrámu v Hronskom Beňadiku - v minulosti i v súčasnosti. Podčiarkol úlohu benediktínov, ktorí tu pôsobili a ktorí sa na tomto mieste, okrem iného, postarali o vznik Nitrianskeho evanjeliára, dnes najstaršej zachovanej písomnosti z územia bývalého Uhorska. Hlavný celebrant zdôraznil, že aj v tomto, historicky a umelecky vzácnom, chráme, sa od začiatku ohlasovala pravda Kristovho evanjelia a jeho kráľovstva. Nová Diecézna svätyňa má bohatú históriu. Chrám postavili v 14. storočí. V roku 1483 dostalo miestne benediktínske opátstvo od kráľa Mateja Korvína I. relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi). Kráľ Matej I. dostal túto relikviu pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom.

Na prvé misie po letnej prestávke sme prišli od 21. - 29. septembra 2019 do farnosti Hronský Beňadik. Na misie nás pozval pán farár Tomáš Gračka. Na misijnom kríži je zaznamenané, že posledné misie prebiehali v Hornom Beňadiku v roku 2009, takže sme po desiatich rokoch znovu prišli pomôcť pri obnove farnosti. Toto miesto je známe mnohými špecifikami a jedným z nich je aj to, že do baziliky prichádzajú ľudia nie len z farnosti, ale aj z blízkeho okolia a tak je vytváranie farského spoločenstva miestami náročné. Okrem duchovnej obnovy, aj nedávno obnovená farská budova, terénne úpravy v okolí, opravovanie kostola sv. Egídia, a mnohé iné zmeny tiež poukazujú na snahu obnoviť život vo farnosti. Náš misijný program sme rozdelili do troch kostolov farnosti. Skrze misijné kázne sme nabádali k zamysleniu sa nad spôsobom života a ako všade, aj tu sme ponúkli možnosť generálnej svätej spovede. Počas misijného týždňa sme slávili aj slávnosť sv. Vincenta de Paul, ktorého relikvie, putujúce momentálne po Slovensku, navštívia aj zo 16. na 17. novembra baziliku minor v Hronskom Beňadiku.

Dôležité dátumy a udalosti

Prehľad dôležitých dátumov a udalostí:

Pri tak výnimočnej stavbe si však človek kladie otázku, prečo práve tu stojí tak významná stavba. Je to z dôvodu, že tadeto prechádzali dôležité obchodné cesty, ktoré spájali uhorské mestá s banskými mestami. Nielen, že sa kontroloval obchod, ale aj sa tu zastavovali pútnici a kláštor im poskytoval útočisko a ochranu.

Asi najkrajšou časťou celého kláštora je vstupný portál do kostola. Ten, kto miluje gotický stavebný štýl, bude viac než nadšený. Lomené oblúky, kde nájdete sochy, ktoré vyrobili šikovné ruky vtedajších majstrov. Práve tento vstupný portál dotvára dôležitosť stavby. Keby nebol tak významný, neboli by peniaze na skvelých majstrov. Práve pri tejto časti sa pristavte dlhšie. Ako keby sa každou minútou odkrýval ďalší detail stavby. A potom vstupujete do samotného kostola… Predstavte si, že ste človek, ktorý žije v stredoveku. Žijete v malom domčeku, kde nemáte takmer žiadny priestor, okná… a odrazu vstúpite do niečoho tak veľkého a priestranného. Ľudia vtedy musel mať otvorené ústa a žasnúť. Presne o tom bola gotika vtedajších kostolov, katedrál a kláštorov. Človek mal mať pocit, že ho priestor pohltil. Skúste sa vcítiť do situácie vtedajšieho človeka. Zabudnite na rôzne porovnávačky iných kostolov, ktoré ste už v živote videli.

Avšak kláštor by nebol tak dôležitý, keby sa v ňom neukrývala relikvia. Počas križiackych výprav nastal aj hon po artefaktoch, ktoré súviseli so životom Ježiša Krista. V roku 1483 dostalo od kráľa Mateja Korvína I. relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi). Kráľ Matej I. dostal túto relikviu pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou.

Žiaľ, po roku 1948, kedy nastúpila komunistická vláda, sa na kláštor zabudlo. Dnešný stav kláštora je skôr zahanbujúci. Na jeho vonkajšej schátranosti sa podpísal nedostatok financií, alebo neschopnosť nejaké získať z Európskych, alebo Nórskych fondov. V dnešnej dobe tu máme potom paradox, keď sa dobrovoľníckou činnosťou zachraňujú ruiny hradov, ale zo zachovalých pamiatok sa pred našimi očami stávajú zase rozvaliny. Pohľad na kláštor je naozaj smutný. Vypadané kusy omietky a rozbité okná. Interiér monumentálneho chrámu ale rozhodne za návštevu stojí. Zriedkavo jednotne pôsobiaci priestor, skvelú kamenársku prácu i neobvyklé mozaiková okná označujú znalci za skvost architektúry. Niet divu, že ho v minulosti často vyhľadávali prominenti režimu, ktorí sa tu tajne ženili či krstili deti. O honosné hostiny sa starala široko ďaleko preslávená reštaurácia Družba, ktorá dnes ale vyzerá ešte horšie ako storočiami skúšaný kláštor. Napriek súčasnému stavu, alebo práve preto, pri návšteve kláštora sa dá precítiť pohnutá história tohto duchovného miesta.

Vonkajšie priestory, záhrady, Krížová chodba sú prístupné. Ostatné časti majú svoj vlastný režim návštevnosti, o ktorom si prečítajte v záložke Vstupné. V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok.

V priestoroch kláštora má svoje sídlo Farnosť sv.

Farský kostol svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku vyhlásili za Diecéznu svätyňu.

V nedeľu 15. septembra 2019 na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska sme navštívili farnosť Hronský Beňadik. Srdečne nás prijal pán farár Tomáš Gračka. Farnosť pozostáva z troch dedín: Hronský Beňadik, Psiare a Orovnica. V Hronskom Beňadiku sa nachádza Bazilika minor sv. Benedikta, opáta. V bočnej kaplnke chrámu je uložená vzácna relikvia Kristovej krvi. Vo farnosti sa veriaci pripravovali na ľudové misie, ktoré mali začať 21. septembra pod vedením našich pátrov vincentínov. Z tohto dôvodu sme prišli aj my sestry predstaviť apoštolát Združenia Zázračnej medaily - podomovú návštevu kaplnky Panny Márie. Panna Mária ponúka svoju návštevu a blízkosť v rodinách, je útechou pre osamelých. Vyprosuje mnohé milosti všetkým, ktorí ju s dôverou prosia. V troch kostoloch farnosti sme sa zúčastnili sv. omší, aby sme s týmto apoštolátom oboznámili veriacich. Darovali sme im Zázračnú medailu s Novénou. Popoludní sme urobili prezentáciu ZZM a porozprávali niekoľko svedectiev na povzbudenie vo viere a dôvere. Pri záverečnej sv. omši 29.

tags: #farnost #hronsky #benadik #patri #do #diecezy