História kresťanského zboru v Košiciach

Evanjelická cirkev augsburského vyznania má v Košiciach a okolí bohatú a zložitú históriu, ktorá sa prelína s politickými a spoločenskými zmenami v regióne. Táto história siaha až do obdobia šírenia reformačných myšlienok v 16. storočí.

Evanjelický kostol na Mlynskej ulici v Košiciach.

Počiatky a šírenie reformácie

História evanjelických kostolov v Košiciach sa začala písať okolo roku 1528, krátko po reformácii Martina Luthera. V tom čase veriaci navštevovali služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dnešného Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv. Michala. V polovici 16. storočia takmer všetci občania Košíc prijali reformáciu a stali sa evanjelikmi. V roku 1554 zabrali farský kostol, Kaplnku sv. Michala a špitálsky kostol pred hradbami. Dominikánsky a františkánsky kostol vyhorel, takže prakticky všetky existujúce kostoly boli protestantské.

V Košiciach vznikol evanjelický cirkevný zbor už v roku 1521, možno usudzovať, že evanjelici - luteráni, tiež aj reformovaní - kalvíni, mohli byť v Budimíre a okolitých obciach už v ranných fázach šírenia reformačných myšlienok, nakoľko sa na vidieku rýchlo evanjelická viera šírila.

V dejinách je zaznamenané že, Biró Devai Matias, Koks Leonard, Erdélyi Anton, Landneí Samuel, Lang Esaias, Stókkel Leonard a Perényi Peter rozširovali evanjelium medzi Košicami a Prešovom, až na toľko že onedlho bolo v Šariši 90 matkocirkvi. Tento počet sa neskôr pre veľké prenasledovanie veľmi zmenšil, ukončilo sa to v roku 1790. Medzi zbormi pôvodného šarišského seniorátu sa nachádzajú aj Seniakovce, ktoré sú dnešná filiálka cirkevného zboru Budimír.

Pri archeologickom výskume súčasného rímskokatolíckeho kostola v Ploskom boli odkryté fresky, ktoré zachytávajú v oltárnom priestore desatoro Božích prikázaní a citáty z Božieho slova, formulácie typické pre protestantské kostoly v 16 a 17. storočí. História šarišského evanjelictva zachytáva rok 1666, kde sa spomína, že fília (pravdepodobne Budimír) má kamenný rozpadajúci kostol, 3 kamenné oltáre bez obrazov a tiež, že kalich sa stratil vo vojne s Nemcami. Roku 1696 sa spomína v Beniakovciach drevený luteránsky kostol a v prvej polovici 18. storočia patrili luteráni z Beniakoviec do slovenskej evanjelickej cirkvi v Košiciach.

V rokoch 1721 a 1722 sa uvádza, že kostol v minulosti v Budimíre užívali spoločne evanjelici a reformovaní - „Jednej častky ráno, druhej časti po obede kázal v nich farár.“

Konflikty a rekatolizácia

Pri rekatolizácii v roku 1671 cisárske nariadenie uviedlo, že kostoly, ktoré protestanti sami nepostavili, musia vrátiť pôvodnému majiteľovi. Z politických dôvodov sa v nasledujúcom období niekoľkokrát vymenili konfesní užívatelia kostolov, až si evanjelici pri svojom cintoríne za hradbami postavili drevený kostol.

Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687, ale zničil ho požiar. Ďalšie kostoly na tom istom mieste boli postavené v rokoch 1713 a 1724, avšak aj tie boli zničené požiarom. Pri jednej z častých vojenských šarvátok tej doby kostol vyhorel a na jeho mieste boli postavené tri drevené kostoly, zvlášť pre nemeckých, maďarských a slovenských evanjelikov.

Dianie v druhej polovici sedemnásteho storočia a začiatkom osemnásteho je poznačené v spoločnosti vzájomným konfliktom reformácie a protireformácie so snahou o rekatolizáciu. Pre Budimír je vystihnuté užívaním kostola ako je zaznamenané v rokoch 1721 a 1722 - v dobe Szuhayho ho používali evanjelici, potom ho zaujali katolíci, opäť nasledujúcich 14 rokov bol užívaní evanjelikmi, potom 9 rokov katolíci, na 8 rokov evanjelici a posledných 8 rokov ho prevzali katolíci. A to aj napriek tomu, že v obci bolo najviac evanjelikov.

Aj napriek rekatolizačným snahám nepodarilo sa vymazať evanjelické vyznanie z Budimíra a zo susediacich obcí. Svedčia o tom zápisy krstených či sobášených v rímskokatolíckych matrikách, kde sú mnohí uvádzaní ako luteráni.

Evanjelický Kostol na Mlynskej Ulici

Už koncom 18. storočia tento stav nevyhovoval a nemeckí evanjelici spolu so slovenskými si zakúpili niekoľko stredovekých parciel na Mlynskej ulici. Podľa projektu dvorného architekta z Viedne, Georga Kitzlinga, dokončili v roku 1816 najkrajší klasicistický evanjelický kostol na Slovensku. Evanjelický kostol na Mlynskej ulici bol vybudovaný podľa projektu známeho architekta Juraja Kitzlinga a posvätený bol v roku 1816.

Dominanty Košíc - Historická radnica.

Slávnostnými službami Božími si v nedeľu členovia cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Košiciach pripomenuli 200. výročie posviacky chrámu na Mlynskej ulici. Kazateľom bol emeritný generálny biskup ECAV na Slovensku Július Filo. Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. V bočných priestoroch sú typické luteránske chórusy, ale návštevníka očarí predovšetkým kupola, s kazetovaním a rozetkami, presvetlená laternou. Hlavný oltár má stĺpovú architektúru, oltárny obraz je dielom Jozefa Czauczika a Jána Mullera. Počas výstavby sa k nej pripojili aj maďarskí evanjelici, ktorí zakúpili zvony. Do interiéru, jednotne klasicisticky triezvo zariadeného, bol zo zaniknutých drevených kostolov prenesený kríž z roku 1735.

Výstavba kostola v Budimíre

Začiatkom devätnásteho storočia, konkrétne v roku 1806 sa spomína, že Budimír je filiálkou cirkevného zboru Obišovce. Predpokladáme, že aj susedné obce, ktoré nespadali pod cirkevné zbory Košice či Žehňa, ak v prípade vyššie uvedených Beniakovciach. Základy kostola, ktorý je postavený na pozemku záhrady Ujházyho s bránou ku krajinskej ceste, boli položené v máji roku 1797. Dala ho postaviť Anna Rosina (Ružena) Pulszky, vdova po Danielovi Ujházym. Posvätený bol 26. augusta 1798. Nachádza sa v ňom krypta rodiny Ujházyovcov. Kalich, ktorý je pozlátený, daroval v roku 1800 Samuel Ujházy, zvon darovala vdova Rosina Ujházyová. Terezia Máriassy Zjházyivá darovala zlatom vyšívané prestieradlo k Večery Pánovej, Polexina Ujházy darovala zlatom vyšívanú albu. V kostole je náhrobný nápis hrdinu Pavla Alexandra Ujházyho podplukovníka jazdy, ktorý padol 5.

V Ujházyovcoch našla evanjelická cirkev horlivých zástancov. Pre históriu tohto cirkevného zboru je potrebné poznamenať, že kostol posvätený v roku 1798 bol v roku 1849 zničený nepriateľským zásahom, v roku 1866 nejakým zločincom bol vyrabovaný.

Osamostatnenie a založenie základiny

Budimír sa stal matkocirkvou v roku 1869, čím sa osamostatnil od cirkevného zboru Obišovce. K založeniu nového cirkevného zboru došlo následkom veľkodušnosti Jozefa Ujházyho a jeho manželky Žofii Ujházy, rod. Prisznicz, ktorí 20. októbra 1897 na pamiatku jediného syna Árpada, ktorý zomrel 27. septembra 1867, založili „Základinu Árpáda Ujázyho“.

Táto významná základina bola potvrdená biskupom. Jeden hodnoverný exemplár bol daný zboru a druhý exemplár bol uložený na Seniorskom úrade šarišsko-zemplinského seniorátu.

Na základe „základiny“ stal sa Budimír matkocirkvou novovytvoreného cirkevného zboru dňa 17. decembra 1869. Dňa 28. novembra bola uzavretá priateľská zmluva, na základe ktorej ako odmenu za odstúpenie budimírskej fílie obišovská cirkev dostala 900 zlatých.13. októbra 1935 bol posvätená nová evanjelická fara v Budimíri. Bohoslužby sa konali na dvore pred farskou budovou. Slovo Božie kázal senior vp. Július Hajdu z Prešova a posviecujúcu reč mal dp. Biskup Čobrda. Kľúče miestnemu kňazovi odovzdal zborový dozorca Juraj Králik.

Približne v rokoch 1935 - 1937 sa zrekonštruovala modlitebňa v Beniakovciach, kde pôsobili aj sestry Royové. Cirkevný zbor uvažoval o potrebe nového kostola v Budimíre. V roku 1938 položili základný kameň pod nový kostol, bola podaná žiadosť o podporu Hodžovej vlády. Bol to rok Mníchovskej dohody, kde 29.

Výstavba kostolov po roku 1969

Za pôsobenia zborového farára Daniela Dudáša boli postavené tri kostoly v cirkevnom zbore - v Budimíre, Chrastnom a Rozhanovciach. Pozemok pod kostol v Budimíre darovala rodičia pána farára V. Maka. Prvé povolenie na stavbu nového kostola v Budimíri bolo vydané 3. novembra 1969 a ešte v tom roku boli urobené základy. Stavba kostola bola však najprv ústne v roku 1971 pozastavená vtedajším ONV a potom aj písomne v roku 1972 po podaní odvolania cirkevným zborom a generálnym biskupským úradom.

Ďalší pokus sa začal v roku 1989 znovu v novembri, kedy zborové presbytérium ešte pred zmenou v našej spoločnosti rozhodlo o tom, že podá žiadosť na dokončenie započatej stavby. Po zmene spoločenských pomerov sa skutočne začiatkom roku 1990 podala žiadosť o dokončenie stavby a tá bola kladne prijatá a bolo CZ vystavené stavebné povolenie. Po zadovážení novej projektovej dokumentácie sa stavba začala realizovať na jeseň roku 1990, ale len sondážou starých základov, či sú použiteľné pre nový kostol. Bolo potvrdené, že je to možné a tak už na jeseň roku 1990 sa začal zhromažďovať materiál na stavbu. Samotné práca na stavbe kostola sa začali 1. marca 1991. Stavba bola potom dokončená na jeseň roku 1992 a posvätená 3l. októbra 1992 vtedajším generálny biskupom Pavlom Uhorskaiom.

Zvesťou Božieho slova slúžil brat biskup Július Filo - biskup VD. Prítomní boli aj rodáci z Budimíra - Juraj Kevický a Vladimír Mako, ako aj ďalší hostia na čele so seniorom Košíckého seniorátu Ladislavom Fričovským. Slávnosti sa zúčastnili aj reformovaný brat farár Hudák, ako aj greckokatolícky farár Smolnický. Rímskokatolícky kňazi z Ploského a Budimíra pozvanie ignorovali a neprišli. Druhým kazateľom v tomto chráme bol Juraj Kevický a tretím Ľudovít Dudáš.

Treba spomenúť aj tých, ktorí stáli popri vedení vo vedení cirkevného zboru pri zrode myšlienky a výstavby nového kostola v Budimíre: Ondrej Nosáľ kurátor z Rozhanoviec, Milan Vahalec kurátor z Beniakoviec, Stanislav Halás presbyter z Beniakoviec, Ing. Bohuš Vahalec presbyter z Beniakoviec, Pavel Roháček presbyter a kantor z Beniakoviec, Milan Ivanecký presbyter z Vajkoviec, Juraj Petro presbyter z Chrastného, Imrich Nosáľ presbyter z Chrastného, Dušan Zborovský presbyter z Chrastného, Miloš Cibuľa presbyter z Kraľoviec, Pavel Matta presbyter z Kraľoviec, Ján Nohaj presbyter zo Seniakoviec, Pavel Sabol kurátor z Bretejoviec, Juraj Valík presbyter z Bretejoviec, Milan Grega presbyter z Bretejoviec, Milan Polahár kurátor z Tepličian, Ondrej Horenský presbyter z Tepličian, Pavel Bobb kurátor z Budimíra, František Petro presbyter z Budimíra, Róbert Grega presbyter z Budimíra, Martin Grega presbyter z Budimíra, Ján Sabol presbyter z Budimíra, Ing.

Dňa 1. júna 2008 sa konala posviacka kostola vo filiálke Chrastné. Počiatok výstavbu kostola v Chrastnom sa začal v roku 2004, keď seniorátne presbyterstvo na svojom zasadnutí súhlasilo s výstavbou, pôvodne, modlitebne, neskôr bolo uzhodnuté, že nová bohoslužobná stavba vo filiálke Chrastné bude kostolom s vežou. Posviacku vykonal biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol, kazateľom bol senior Ján Hruška a liturgovia boli konsenior Dušan Havrila a farári Juraj Kevický zo Zvolenskej Slatiny, Vladimír Mako z Brezna, Radoslav Grega z Opinej a Jaroslav Petro z Obišoviec.

Kostol v Rozhanovciach, ktorý bol stavaný spoločne s reformovanou cirkvou bol posvietený dňa 31. septembra 2012. O výstavbu tohto kostola sa zaslúžili kurátor Rozhanoviec Ján Beňo a presbyteri Viera Dombiová a Ondrej Nosáľ st.

Nový evanjelický kostol na Toryskej ulici

Nový evanjelický kostol na Toryskej ulici.

Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia vznikla prirodzená potreba, aby sa cirkev priblížila ľuďom tam, kde žijú, a tak vznikol nový evanjelický cirkevný zbor Košice - Terasa. V nedeľu 30. septembra 2018 sa konala posviacka nového kostola v Košiciach na Toryskej ulici, ktorý bude slúžiť Cirkevnému zboru ECAV Košice-Terasa, kam patria evanjelici zo západných mestských častí Košíc. Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.

Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, kde sa nachádza aj Rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a Gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.

„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. júla 2005 Igor Mišina, vtedy biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku.

Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a biskupom Júliusom Filom.

Cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v.

Reformovaná kresťanská cirkev v Košiciach

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku mala v Košiciach v roku 1945 po oslobodení len jeden zbor, v ktorom úradná reč i kázanie slova Božieho bolo po maďarsky. Keďže Košice boli na Slovensku, vtedajší dozorujúci farár-senior Ján Tomašuľa zorganizoval a založil v Košiciach slovenský zbor. Kurátorom sa stal Juraj Jenčík, jedným s presbytérov ešte žijúci Ernest Turnský. Po obžalovaní Jána Tomašuľu a súdnych ťahaniciach, tento zbor zanikol. Členovia zboru takto za vyše polstoročia splynuli v jeden zbor, ktorý sa zvykol nazývať aj zmiešaný. V tomto zbore jedna štvrtina presbyterov bola volená z nich, včítane jedného zástupcu kurátora. Ernest Turnský, ktorý tak zastával túto funkciu 56 rokov. Prvým slovenským kaplanom v zmiešanom zbore bol Jaroslav Széles, rodák z Malčic, ktorý tu nastupil 15.9.1997.

V zmiešanom zbore po oslobodení postupne slúžili farári čiastočne po slovensky. Zbor sa rozrastal, aj konfirmandov, mladých i dospelých pribúdalo. Ku koncu deväťdesiatych rokov sa stále silnejšie ozývali hlasy veriacich, aby sme aj my slovenskí veriaci v Košiciach si žiadali od vedenia cirkvi súhlas na založenie samostatného slovenského zboru s plateným duchovným. Presbyteri čujúc hlas väčšiny v zbore, zasadli aj s generálnym kurátorom MVDr. Jánom Kadukom a na spoločnej schôdzke sme sa v roku 1997 rozhodli, že budeme oficiálne požadovať nový zbor a systemizované miesto farára.

Dňa 7.4.2002 na valnom zhromaždení v Košiciach, kde za vedenie cirkvi bol poverený zastupovaním senior Mgr. Ľudovit Gábor. Týmto bol obnovený zbor oficiálne uznaný ako štatoprávny. Bolo mu pridelené aj jedno systemizované miesto farára. Dňa 28.4.2002 boli navrhnutí noví presbyteri a vedenie zboru. Právoplatná pečiatka zboru má názov: Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku; Farský úrad slovenského zboru v Košiciach, Košice. Ulica Kováčska č.

Významné osobnosti

Cirkevný zbor mal významné osobnosti ako na poli cirkevnom tak aj svetskom, predovšetkým Daniel Ujházy, ktorý v roku 1777 bol členom deputácie u jej veličenstva Márie Terézie. Potom Ladislav Ujházy sa vyznamenal mnohostrannou prácou a v roku 1848-49 sa odsťahoval do Ameriky, kde bol v Ankone americkým konzulom a v roku 1880 boli jeho telesné pozostatky prevezené za veľkých slávnosti do tunajšej rodinnej kaplnky. Ďalším významným mužom bol prvý dozorca Jozef Ujházy (1869 - 1881), ktorý vyššie spomenutou základinou osamostatnil cirkev budimírsku a na prešovské Evanjelické kolégium daroval 10 000 forintov.

Rod Ujházyovcov

Rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov. V tejto obci v okrese Košice-okolie postavili mladší kaštieľ, založili evanjelický cirkevný zbor, venovali sa charitatívnej činnosti a podporovali školstvo. Stopy po ich potomkoch vedú do Maďarska, USA aj Austrálie.

Za najvýznamnejšieho člena rodiny Kšenžighová označila Ladislava Ujházyho, ktorý sa narodil v Budimíre v roku 1795. Bol výrazným účastníkom revolúcie v rokoch 1848 - 1849, vládnym komisárom aj veľkým stúpencom Lajosa Kossutha. Po neúspešnej revolúcii musel odísť do exilu, vybral si Ameriku. Tam ho spolu s ďalšími považovali za hrdinu a bojovníka za slobodu. Na pozvanie vtedajšieho prezidenta Zacharyho Taylora bol aj v Bielom dome. Po pridelení pozemkov vybudoval menšiu maďarskú kolóniu v štáte Iowa, ktorú nazval New Buda, respektíve Nový Budín.

tags: #krestansky #zbor #kosice