Mesto Trenčianske Teplice sa nachádza v západnej časti Slovenska, uprostred malebného údolia, ktorým preteká potok Teplička. Toto kúpeľné mesto je obklopené Strážovskými vrchmi a je známe svojimi termálnymi prameňmi a bohatou históriou.
Trenčianske Teplice si pripomenuli 350. výročie postavenia prvého rímskokatolíckeho kostola na svojom území. Historické pramene hovoria, že vznik tohto kostolíka sa spája s významnou osobnosťou 17. storočia - Jurajom Ilešházym, stoličným hodnostárom, hlavným kráľovským stotníkom a županom Trenčianskeho i Liptovského regiónu.
Ilešházy, pôvodne evanjelik, v 40. rokoch 17. storočia konvertoval na katolícku vieru a na svojich panstvách začal aktívnu rekatolizáciu. Bol to práve on, kto pozval jezuitov do Trenčína, pomohol im vybudovať kostol a gymnázium, poskytol im rozsiahlu zbierku kníh, ktorá sa stala základom ich knižnice, nechal dostavať renesančný kaštieľ v Dubnici nad Váhom, a napokon inicioval výstavbu prvého kostola v Trenčianskych Tepliciach, postaveného v roku 1675.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme bližšie na históriu kostola, ďalšie sakrálne objekty a program bohoslužieb.
Dnes sa rozozvučali zvony aj v Trenčianskych Tepliciach
História Farnosti a Kostola
Pri hľadaní začiatkov farnosti musíme zájsť do 14. storočia. V písomných prameňoch z roku 1310 sa spomína farnosť Dobrá. V tomto roku sa konal súpis desiatkov, v ktorom sa uvádza aj meno dobranského farára Tomáša s titulom opáta. Dobrá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu.
Ďalším písomným dokladom je súpis kostolov z roku 1324, v ktorom sa v uvádza aj patrocínium farského kostola v Dobrej - Svätý kríž. Hoci kostol z tohto obdobia sa nezachoval, toto patrocínium je zachované aj v súčasnom kostole, ktorý stojí na mieste pôvodného. V spomínanom roku bol farárom Ján. Farnosť Dobrá sa spomína aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337, s menom dobranského dekana Tomáša.
V roku 1332 bol Trenčiansky dekanát rozdelený na Závažský (pravá strana Váhu) a Dobranský (ľavá strana Váhu). Toto rozdelenie Trenčianskeho dekanátu trvalo až do novej úpravy v roku 1952. V 14. storočí zaujímala Dobrá popredné miesto v cirkevnej správe. Rozsiahly Trenčiansky archidiakonát mal v tomto čase iba dvoch dekanov, a to v Dobrej a v Žiline.
Erb mesta Trenčianske Teplice
Okolo roku 1450 obsadili Dobrú a jej faru bratríci. V tomto období vyhorel aj pôvodný farský kostol, vystavaný v románskom slohu. Zostala z neho len zvonica; zvony si však odniesli bratrícke vojská. V období reformácie účinkovalo v Dobrej niekoľko evanjelických kňazov (prvý bol Šimon Parquidinus Strelicenus, nasledovali Štefan Dežerický, Matej Súček, Pavel Felicides Mlynárik, Daniel Maltides). V čase rekatolizácie sa spravovania farnosti ujali znova katolícki kňazi.
Z kánonickej vizitácie, ktorú v roku 1611 vykonal Eliáš Láni, sa dozvedáme, že vo farskom kostole boli dva zvony. Tieto zvony sú zachované dodnes. Jeden z nich je poškodený a nefunkčný, druhý je inštalovaný na súčasnej zvonovej stolici a slúži svojmu účelu.
V rokoch 1706-1709 spravoval dobranskú farnosť Ján Skačiansky. Po jeho odchode bola Dobrá pričlenená k farnosti Trenčianska Teplá a stala sa jej filiálkou.
Kedy sa v Trenčianskej Teplej postavil kostol, nie je presne známe. Z kánonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara, a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola. Meno prvého teplanského farára je známe z roku 1519, kedy bola pri trenčianskom chráme zriadená altária, na posviacke ktorej sa zúčastnil aj farár Juraj z Teplej. Spočiatku bola Trenčianska Teplá filiálkou farnosti Dobrá, samostatnou farnosťou sa stala v roku 1510.
Počiatky reformácie na trenčianskom panstve, teda aj v obciach teplanskej farnosti sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom. Šíriteľmi protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva z rodu Ilešháziovcov. Dôležitú úlohu v rekatolizácii obyvateľstva zohrali jezuiti. V roku 1644 pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja sa usadili v kláštore na Skalke pri Trenčíne.
V druhej polovici 17. storočia dostali jezuiti do správy aj niektoré farnosti v Trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy aj obce Trenčianske Teplice, Opatová, Kubrá a Kubrica.
Nakoľko teplanská farnosť bola veľmi rozsiahla, v roku 1725 boli obce Kubrá a Kubrica pričlenené k soblahovskej farnosti. V roku 1789 sa oddelila Opatová a stala sa samostatnou farnosťou, ku ktorej sa pripojila Kubrá.
Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti (spred roku 1510) sa tak vytvorili dve: Opatová a Trenčianska Teplá. Farnosť Trenčianska Teplá mala filiálky Trenčianske Teplice, Dobrá a Príles. V roku 1997 sa od farnosti oddelili Trenčianske Teplice a stali sa novou farnosťou.
V súčasnosti sú hranice farnosti totožné s hranicami obce Trenčianska Teplá, ktorá má podľa posledného sčítania 3780 obyvateľov, z toho 3331 katolíkov. Farnosť patrí do Trenčianskeho dekánatu. Základný kameň súčasného farského kostola bol položený 21. apríla 1733. Kostol bol konsekrovaný 28. júna 1789 biskupom Františkom Xaverom Fuchsom a bol zasvätený sv. Matúšovi.
Námestie v Trenčianskych Tepliciach
Súčasný Kostol sv. Štefana
Kostol sv. Štefana v Trenčianskych Tepliciach bol postavený v roku 1888 na mieste staršieho kostola. Bol vysvätený 16. augusta 1888 farárom J. Stehlíkom. Starší sakrálny objekt stál na terajšom Kúpeľnom námestí a bol postavený v roku 1675. Na mieste pôvodného rímskokatolíckeho kostola stojí kríž.
Dnešný kostol je jednoloďový pozdĺžny priestor s predstavanou vežou. V interiéri je drevený kazetový strop. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Zariadenie pochádza z čias stavby. Zvon je z roku 1654. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Štefana Uhorského, sv. Júdu Tadeáša a Jána Pavla II.
Interiér kostola sv. Štefana
Stav kostola je dobrý a prebiehajú rekonštrukcie na jeho zachovanie.
Architektonické prvky a vybavenie kostola:
- Jednoloďový priestor: Pozdĺžna dispozícia s predstavanou vežou.
- Drevený kazetový strop: Interiér zdobí drevený strop.
- Veža: Zakončená ihlancom s trojuholníkovými štítmi.
- Zvon z roku 1654: Historický zvon s majuskulovým nápisom.
- Relikvie: Obsahuje relikvie sv. Štefana Uhorského, sv. Júdu Tadeáša a Jána Pavla II.
Trenčianske Teplice ako Kúpeľné Mesto
Trenčianske Teplice sú známe svojimi termálnymi prameňmi, ktoré vyvierajú s teplotou medzi 38,4 - 40 °C. Tieto vody sa používajú priamo na liečebné procedúry a sú unikátne svojim zložením, obsahujúc sírovodík s analgetickými účinkami. Kúpeľné bazény sú postavené nad teplými prameňmi, čo zabezpečuje priamy prísun termálnej vody.
Kúpele v Trenčianskych Tepliciach majú dlhú históriu a boli jednými z najvýznamnejších v Rakúsko-Uhorsku. Bohatá šľachta si tu užívala prepychové kúpele, ako napríklad Hammam v kúpeľnom dome Sina, postavený v maurskom štýle.
Kúpeľný park v Trenčianskych Tepliciach
Okrem kostola sv. Štefana, medzi architektonické pamiatky Trenčianskych Teplíc patrí kaštieľ z polovice 18. storočia, liečebný dom Tri srdcia (1859), liečebný dom Sina (1871), kúpeľná dvorana (1892), vila Tereza (vila Göpfert) z roku 1898, Domov speváckeho zboru slovenských učiteľov (1930) a sanatórium Esplanade (1933-34). Anglický park dotvára atmosféru kúpeľov a bol založený v roku 1873.
Medzi významné osobnosti spojené s Trenčianskymi Teplicami patria:
- Karol Ondreička: Akademický maliar, pôsobil v meste.
- Mór Jókai: Spisovateľ, ktorý nazval Trenčianske Teplice Perlou Karpát.
Bohoslužby: Rozpis bohoslužieb na 21. - 28.09.2025
Bohoslužobný poriadok je rozpis slávení bohoslužieb v našich kostoloch. Vo farnosti Trenčín-Opatová sa nachádzajú dva chrámy. Farský kostol svätého Stanislava v Opatovej nad Váhom a filiálny kostol sv. Jána Nepomuckého v Kubrej. Vo farskom kostole slávime svätú omšu denne. Vo filiálnom chráme sa na slávení Eucharstie môžete zúčastniť v pondelok, stredu, piatok a v nedeľu a samozrejme v prikázané sviatky.
Farský kostol sv. Štefana Kráľa:
- 21.09.2025 NEDEĽA: 08:00 - Sv. omša, 10:00 - Sv. omša (Poďakovanie za 7. výročie sviatostného manželstva Martiny a Martina a za Bož. pož.), 19:00 - Sv. omša
- 22.09.2025 PONDELOK: 18:00 - Sv. omša
- 23.09.2025 UTOROK: 18:00 - Sv. omša (Za Bož. pož.)
- 24.09.2025 STREDA: 07:30 - Sv. omša (Za Bož. pož.)
- 25.09.2025 ŠTVRTOK: 18:00 - Sv. omša (Za zdr. a Bož. pož.)
- 26.09.2025 PIATOK: 18:00 - Sv. omša
- 27.09.2025 SOBOTA: 07:30 - Sv. omša (Poďakovanie za Bož.)
- 28.09.2025 NEDEĽA: 08:00 - Sv. omša (Za Bož. pož.), 10:00 - Sv. omša, 19:00 - Sv. omša (Za zdr., Bož. pož.)
V prikázaný sviatok (v pracovných dňoch) býva sv. omša ráno o 7.00 hod. a podvečer o 18.00 hod. (leto*), 17.00 hod. (zima*). V prikázaný sviatok (víkend a deň pracovného pokoja) býva sv. omša ako v nedeľu. Sviatosť zmierenia - vysluhujeme približne 30 minút pred sv. omšou. Modlitba posvätného ruženca v kostole približne 40 minút pred sv. omšou.
Filiálny kostol sv. Jána Nepomuckého:
Rozpis bohoslužieb:
| Deň | Zimný čas | Letný čas |
|---|---|---|
| Pondelok | 16.00 hod. | 17.00 hod. |
| Utorok | - | - |
| Streda | 16.00 hod. | 17.00 hod. |
| Štvrtok | - | - |
| Piatok | 16.00 hod. | 17.00 hod. |
| Sobota | - | - |
| Nedeľa | 08.30 hod. a 10.00 hod. | 08.30 hod. |
V prikázaný sviatok (v pracovných dňoch) býva sv. omša 17.00 hod. (leto*) a o 17.00 hod. (zima*). V prikázaný sviatok (víkend a deň pracovného pokoja) býva sv. omša ako v nedeľu. Sviatosť zmierenia - vysluhujeme približne 30 minút pred sv. omšou. Modlitba posvätného ruženca v kostole približne 40 minút pred sv. omšou.