Funkcie kléru v Rímskokatolíckej cirkvi: Farár, kaplán, dekan a farský administrátor

Väčšina veriacich používa pri oslovení kňazov tituly ako pán farár, pán kaplán, prípadne pán dekan. Poznáme však aj ďalšie pozície a funkcie. V našej poradni cirkevný právnik Radoslav Šaškovič odpovedá na otázky, ako sa v tom celom vyznať.

V poslednom čase pribúdajú situácie, keď vidíme označenie farský vikár. Je to synonymum pre kaplána alebo ide o inú funkciu?

Farský vikár verzus kaplán

V kánonickom práve ide o dve rozličné funkcie. Farský vikár je riadne pomenovanie pre kňaza, spolupracovníka farára, ktorého úlohou je pomáhať farárovi pri celej alebo vymedzenej pastoračnej starostlivosti v rámci farnosti. Farský vikár je podriadený farárovi a svoju službu vykonáva pod jeho autoritou.

Kaplán je kňaz, ktorému sa zveruje starostlivosť o nejaké spoločenstvo alebo osobitnú skupinu veriacich, napr. v nemocnici, v škole, v armáde, vo väzení, na lodi a pod. Pri vykonávaní svojej úlohy nie je podriadený miestnemu farárovi, no má s ním udržiavať náležitú komunikáciu. Stalo sa teda to, že kňazi pôsobiaci vo farnostiach, ktorých sme bežne zvyknutí nazývať kapláni, sú v skutočnosti farskými vikármi. Neskúmal som, ako sa v minulosti stalo, že sa u nás pre farského vikára zaužívalo označenie či oslovenie kaplán. Domnievam sa, že aktuálny prechod k slovnému spojeniu farský vikár asi bude ešte nejaký čas trvať.

Správcom farnosti je najčastejšie farár alebo farský administrátor. Aký je v tom rozdiel? Je v poriadku volať farského administrátora pán farár?

Farár verzus farský administrátor

Ako na čele diecézy má byť riadne ustanovený diecézny biskup, tak na čele farnosti má byť riadne ustanovený farár. Diecézny či farský administrátor je dočasné provizórne riešenie, ku ktorému sa pristupuje z dôvodu uprázdnenia úradu alebo prekážky v jeho vykonávaní. Diecézny biskup má v každej farnosti ustanoviť riadneho farára, ktorý ju spravuje ako jej vlastný pastier pod autoritou diecézneho biskupa. Menovanie farského administrátora je mimoriadna okolnosť.

Hoci v praxi majú tie isté povinnosti a práva, rozdiel je vo forme a stabilite ich ustanovenia. Môže dokonca nastať situácia, že v jednej farnosti sú obaja: ak má farár vážnu prekážku vo vykonávaní svojho úradu, diecézny biskup ho môže ponechať v úrade a zároveň určiť farského administrátora, ktorý farára dočasne zastupuje. Domnievam sa, že žiaden farský administrátor sa neurazí, ak ho oslovíme pán farár. Predsa len ide o najčastejšiu formu oslovovania kňazov bez ohľadu na to, akú pastoračnú službu vykonávajú. Môže nás však usmerniť, aby sme v komunikácii s ním používali iné oslovenie.

Niektorí kňazi farári sú aj dekanmi. Čo je úlohou dekana?

Úloha dekana

Ako sú kraje rozdelené na okresy, tak diecézy sú rozdelené na dekanáty, čiže zoskupenia cca desiatich susedných farností. Táto územná štruktúra má pôvod v časoch budovania feudálnej spoločnosti vo Franskej ríši. Na čele dekanátu je teda jeden z miestnych farárov, ktorý sa nazýva dekan alebo obvodný vikár, prípadne arcipresbyter alebo inak, podľa toho, ako je to v danom regióne zaužívané. Úlohou dekana je napomáhať a koordinovať pastoráciu v dekanáte; dozerať na klerikov, aby si svedomite plnili svoje povinnosti; postarať sa o dodržiavanie liturgických predpisov, správne vedenie a uchovávanie farských matrík a starostlivosť o cirkevný majetok. Má organizovať aj pravidelné rekolekcie, vizitovať jednotlivé farnosti a starať sa o duchovnú a materiálnu pomoc klerikov v dekanáte.

Vyberá dekana biskup alebo si ho volia kňazi spomedzi seba?

Dekana vymenúva diecézny biskup, pričom podľa svojho rozumného úsudku vypočuje mienku kňazov, ktorí v danom dekanáte vykonávajú službu. Nejde teda o volenú funkciu. Mandát dekana je časovo obmedzený partikulárnym právom, napríklad päť rokov. Diecézny biskup ho tiež môže z oprávneného dôvodu podľa svojho úsudku odvolať.

Je pre veriacich farnosti nejako podstatné, že ich farár je zároveň dekanom? Majú ho oslovovať dekan alebo farár?

Dekan je ustanovený predovšetkým pre službu kňazom v rámci svojho dekanátu. Pri tejto agende mu teda zo strany kňazov prináleží oslovenie pán dekan. Vo svojej farnosti však vykonáva pre svojich veriacich službu farára. Z ich strany teda pretrváva vhodné oslovenie pán farár. Jednoducho povedané: pre veriacich farnosti pri bežnej komunikácii či agende nehrá žiadnu rolu, že ich farár je zároveň dekan. No ak ide o nejakú úradnú záležitosť, v ktorej vystupuje ako dekan, nie ako farár, potom je aj zo strany veriacich celého dekanátu na mieste, aby s ním komunikovali ako s dekanom. Vždy teda závisí od situácie a kvality vzťahu, aké formálne oslovenie použijeme.

Prečo niektorí dekani nesídlia v meste, po ktorom sa nazýva ich dekanát? Napríklad dekan Pezinského dekanátu nie je farárom vo farnosti Pezinok, ale vo farnosti Grinava. Podobne dekanom dekanátu Skalica je farský administrátor v Kopčanoch, rehoľník z komunity premonštrátov v Holíči.

Ak je niekto ustanovený do služby diecézneho biskupa, je prirodzené, že sa presťahuje do mesta, podľa ktorého je diecéza pomenovaná a ktoré je zároveň sídlom diecéznej kúrie. Ak je niekto z farárov dekanátu ustanovený do služby dekana, ostáva na mieste, nemusí sa sťahovať a meniť svoje farárske pôsobisko.

Prehľad funkcií kléru

Každý kňaz je poverený určitým úradom. Diecézny biskup ho preto môže preložiť podľa potrieb pastorácie. Mesiac jún je na Slovensku tradične spojený s kňazskými vysviackami. Každý vysvätený kňaz však okrem svätenia potrebuje aj kánonické zaradenie či poverenie pre nejakú službu. Noví kňazi sú zaradení do pastorácie a starší môžu byť preložení na iné miesto.

Každý kňaz je v diecéze poverený určitým úradom - farár, farský administrátor - a môžeme sem zaradiť i farských vikárov, kaplánov, duchovných správcov a iné služby, ktoré kňazi v diecéze či mimo nej vykonávajú. Do tohto úradu je kňaz menovaný svojím diecéznym biskupom; ak službu vykonáva mimo svojej diecézy, tak ordinárom miesta. Ako vzor nám môže poslúžiť kňaz, ktorý zastáva úrad farára.

Farár sa svojho úradu môže zrieknuť, napríklad keď dovŕšil 75 rokov. Diecézny biskup môže kňaza (farára) preložiť najmä vtedy, keď uzná za vhodné, že konkrétny kňaz by bol vhodný na iné potrebné miesto. Diecézny biskup musí pri prekladaní farára dodržať predpísaný postup, ktorý v kódexe stanovuje cirkevné kánonické právo.

Odvolanie z úradu môže nastať pre viaceré okolnosti. Napríklad ak klerik stratil klerický stav; ak odpadol od katolíckej viery alebo spoločenstva Cirkvi; alebo sa pokúsil o čo i len civilný sobáš.

V bežnej každoročnej praxi dochádza najmä k prekladaniu kňazov na iné miesto. Diecézny biskup totiž musí pozerať aj na okolnosti, kvality alebo obmedzenia kňaza, veľkosť či charakter farnosti či iného pastoračného zaradenia. Existuje tiež časové ohraničenie zastávania pastoračných pozícií alebo cirkevných úradov. Konferencia biskupov Slovenska v roku 2012 odsúhlasila, že je možné menovať farárov na určitý čas, a stanovila ho na deväť rokov. Je na jednotlivom diecéznom biskupovi, či túto normu dodrží, alebo nie.

V každej diecéze existuje tiež partikulárne právo, ktoré určuje časové ohraničenie niektorých cirkevných úradov. Na ohraničený čas môže byť menovaný generálny vikár, kancelár, moderátor kúrie, rektor seminára, prefekt seminára a iní. Čo sa týka farských vikárov (kaplánov), je na jednotlivom diecéznom biskupovi, koľko daného kňaza na tom-ktorom mieste ponechá. Niekde existuje nepísané pravidlo troch rokov, inde dvoch.

Okrem otázky preloženia farára je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom života v Cirkvi. Medzi ne patria sviatosti, svätenie nedele, pôst a pokánie. Tieto prvky sú neoddeliteľnou súčasťou kresťanskej praxe a majú hlboký význam pre veriacich.

Sviatosti

Sviatosti sú prostriedkom na zaistenie vstupu do večnej blaženosti. Medzi najdôležitejšie sviatosti patria krst, Eucharistia a pokánie. Sviatosti sú znamením a prostriedkom milosti, ktoré ustanovil Ježiš Kristus, aby nám sprostredkoval Božiu milosť a posväcoval náš život.

Krst

Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Krst je uzatvorením Zmluvy medzi Bohom a človekom. Krst je možnosť požiadať o túto sviatosť. "Katechumenát má miesto v každom krste dospelých, ako aj v krste malých detí. Ich vstup do spoločenstva Cirkvi sa deje postupne, počas rastu osoby." (KKC 1231).Kán. 867 CIC - § 1. Rodičia sú povinní postarať sa o to, aby boli deti pokrstené v prvých týždňoch po narodení a aby sa na ňu náležite pripravili. § 2. Ak dieťa pochádza z kresťanskej rodiny, normálne túto nádej poskytujú veriaci a obrátení rodičia. Ak tomu tak nie je, niekto iný. Byť vybratý obzvlášť starostlivo!

Kán. 868 CIC - § 1. Na dovolené pokrstenie dieťaťa sa vyžaduje: 1. aby mali rodičia, aspoň jeden z nich, alebo tí, čo ich právom zastupujú, s tým súhlasili; 2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak táto nádej úplne chýba, krst sa má podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, po upozornení rodičov na dôvod. § 2. Dieťa, ktoré pochádza z nekresťanskej rodiny, ešte nie je schopné túto Zmluvu s Bohom uzatvoriť.

Eucharistia

Každý môže pristúpiť ku sv. prijímaniu a potom sa zúčastňuje ešte ďalšej, druhej sv. omše, tak kvôli úplnosti účasti na slávení (pretože bez sv. prijímania účasť na sv. omši nie je úplná), môže pristúpiť ku sv. prijímaniu aj pri tejto druhej omši, čiže už druhý raz za ten istý deň. Výnimka je tu len kvôli úplnej účasti na slávení Eucharistie. Nie je možné druhý raz za deň prijímať Telo Pánovo mimo sv. omše (napr. v nemocnici, pred riskantnej, život ohrozujúcej akcie).

Kán. 913 - § 1. Aby sa Najsvätejšia Eucharistia mohla podávať deťom, vyžaduje sa, aby mali dostatočné poznanie a boli starostlivo pripravené, aby podľa svojej schopnosti chápali Kristovo tajomstvo a mohli s vierou a zbožnosťou prijať Telo Kristovo. § 2. Ak sa však vyskytne nebezpečenstvo smrti, Najsvätejšia Eucharistia sa im môže podať, ak vedia rozoznávať Telo Kristovo od obyčajného jedla a môžu s úctou prijať sväté prijímanie.

Kán. 919 - § 1. Kto chce prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň hodinu pred svätým prijímaním zdržať akéhokoľvek pokrmu a nápoja, s výnimkou iba vody a lieku. § 2. Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi Najsvätejšiu Eucharistiu dvakrát alebo trikrát, môže pred druhým alebo tretím slávením prijať niečo, hoci aj nie skôr ako hodinu pred svätým prijímaním. § 3. Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, čo sa o nich starajú, môžu prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, hoci by aj predtým v priebehu hodiny niečo požili.

Pokánie

Sviatosť pokánia má v Cirkvi tesné väzby s účinkami sviatosti pokánia. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu. Hriech má dvojaký následok. Každý hriech má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Po odpustení hriechov tresty za hriech zostávajú. Časné tresty za hriech prijímal ako milosť.

KKC 1431 Vnútorné pokánie kresťana sa môže vyjadrovať veľmi rozličnými spôsobmi. Písmo Sväté a svätí Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Ony vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným.

Kán. 987 Na platné odpustenie hriechov sa vyžaduje, aby kajúcnik okrem iného vnútorne ľutoval spáchané hriechy a mal predsavzatie viac nehrešiť.

Svätenie nedele

Svätenie nedele je povinnosť, ktorá sa prejavuje v slávení a svätení Pánovho dňa. Svätenie nedele vytvára bratské i sesterské spoločenstvo. Kán 1246 - § 1. Nedeľa, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, sa v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Svätenie nedele je reakciou na evanjeliové posolstvo.

Kán. 1248 - § 1. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši. § 2. Odporúča sa im zdržať sa takých prác a činností, ktoré prekážajú sväteniu týchto dní, radosti vlastnej Pánovmu dňu alebo potrebnému duševnému a telesnému odpočinku.

V nedeľu veriaci objavujú svoju pravú tvár. V tento deň majú možnosť objavovať a hlboko vychutnávať jednoty a pokoja. Nedeľa je dňom, kedy majú veriaci možnosť vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo. Nedeľa má byť dňom rytmu práce a odpočinku. Tí, čo nemôžu si odpočinúť pre chudobu a biedu, majú byť v tento deň obzvlášť navštívení. Nedeľa je čas venovaný nemocným, chorľavým a starcom.

Pôst a pokánie

Pôst a pokánie sú dôležité praktiky v živote každého veriaceho. Tieto praktiky majú človeka oberať o radosť. Disciplína pokánia je schválená na 8. dňa 20. Jeho utrpenie a smrť na kríž. Je úplne prirodzené a pochopiteľné, nevenujeme zábave, ani oslavám. Dôležité je uvedomiť si, že za mňa niekto umiera na kríži.

Kán. 1249 Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona povinní konať pokánie, aby uriekli hriechy, a takto každý zlepšoval nielen seba, ale aj celú Cirkev; ale aby sa všetci spojili nejakým spoločným zachovávaním pokánia, nariaďujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci osobitným spôsobom venujú modlitbe, skutkom nábožnosti a lásky, sebazapieraniu tým, že vernejšie plnia svoje povinnosti a najmä zachovávajú pôst a zdržiavajú sa mäsa, podľa nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán. 1251 Zdržiavanie sa mäsa alebo iného pokrmu, podľa predpisov konferencie biskupov, sa má zachovávať každý piatok, ak naň nepripadne nejaký deň, ktorý sa podľa normy liturgických predpisov pokladá za slávnosť; zdržiavanie sa mäsa a zároveň pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a na Veľký piatok.

Pôstne obdobie sa začína popolcovou stredou a záver je na Veľký piatok, lebo vtedy zomrel Kristus. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. V cirkvi sa zavádza z dôvodu pamiatky na Kristov život a jeho utrpenie a aj z dôvodu osobnej dokonalosti. Prísny pôst, ktorý sa má zachovať v cirkvi, platí dva krát do roka - raz do sýta sa najesť a zdržiavať sa mäsitých jedál. Zdržiavať mäsitých jedál sa majú od 14. roku života.

Kán. 1253 Konferencia biskupov môže bližšie určiť zachovávanie pôstu a zdržiavania sa mäsa, ako aj iné formy pokánia, najmä skutky lásky a cvičenia nábožnosti.

Kán. 1254 - § 1. Farský kňaz a predstavení rehoľných spoločenstiev majú sa starať o to, aby sa veriaci, najmä v pôstnom období, poučovali o podstate a o potrebe pokánia, ako aj o povinnosti zachovávať pokánie.

Tieto praktiky nám pomáhajú rásť v našej viere a priblížiť sa k Bohu. Je dôležité, aby sme ich prežívali s otvoreným srdcom a s úprimnou snahou o zmenu a zlepšenie nášho života.

tags: #kolko #rokov #moze #byt #farar #a