Čo je farnosť? Je to spoločenstvo ľudí, veriacich kresťanov katolíkov na čele s kňazom - farárom, ktorých spájajú životné smerovania a postoje. Farnosť má žiť ako rodina, spoločne prežívať radosti a aj starosti každého jedného človeka obce.
Katechizmus katolíckej cirkvi v bode 2179 hovorí: „Farnosť je vymedzené spoločenstvo veriacich, ustanovené ustáleným spôsobom v partikulárnej cirkvi (diecéza), v ktorom je pastorálna starostlivosť zverená farárovi ako vlastnému pastierovi, ktorý podlieha autorite diecézneho biskupa. Umožňuje všetkým veriacim zhromažďovať sa na jednom mieste na nedeľnom slávení Eucharistie.“ Vyučuje spásonosné Kristovo učenie; uskutočňuje Pánovu lásku v dobrých a bratských skutkoch.“
Naša farnosť Lehota leží neďaleko starobylej Nitry. Tu na hradnom kopci sa nachádzal prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska a na vrchu Zobor najstarší kláštor sv. Hypolita, v ktorom bol aj sv. Andrej Svorad. Potom žil sám pustovníckym životom v jaskyni, ktorá je pod Zoborom dodnes. Zvyšok života žil na Skalke pri Trenčíne.
V roku 1946 sa odčlenila filiálka Lehota od farnosti Veľké Zálužie a vznikla nová farnosť Lehota. Skladá sa z jednej obce Lehota a z osady Krvavé Šenky.
Na Slovensku je okolo 50 obcí s menom Lehota. Už samotný názov týchto dedín niečo napovedá o ich vzniku. Prvým osadníkom novozaložených sídel udeľovali zemepáni na istý čas úľavu - lehotu od rôznych naturálnych dávok a peňažnej renty.
Najdôležitejšou osobou spomedzi nových kolonistov bol škultét, alebo šoltýs, ktorý bol vlastne hlavným podujímateľom celej kolonizácie. Šoltýs zabezpečil ľudí, ochotných osídliť a zúrodniť dovtedy pustú a neúrodnú horskú pôdu. Organizoval a viedol práce spojené s týmto namáhavým dielom. Za zásluhy pri založení obcí, zemepán šoltýsom udeľoval rôzne výhody a slobody, najčastejšie v podobe dedičnej škultécie. Šoltýs a jeho priami potomkovia zostali osobne slobodní, nemuseli zemepánovi odvádzať žiadne platby. Ďalším privilégiom šoltýsov bolo dedičné richtárstvo v nimi založenej obci.
Trvanie lehoty bolo závislé od rôznych okolností, no pohybovalo sa v rozmedzí 6-20 rokov. Nižšia hranica lehoty sa dávala v tom prípade, ak šlo o zúrodnenie spustnutých a opustených plôch, lehota na 15-20 rokov sa udeľovala vtedy, keď osadníci- kolonisti zúrodňovali horské oblasti, kde predtým človek trvalo nesídlil. Toto bol aj spôsob vzniku Starej Lehoty, kde sa jej prví obyvatelia podujali na veľmi namáhavé dielo, zúrodniť lesnú a horskú pôdu, ktorá do ich príchodu nebola prakticky využívaná.
Za akých okolností a kedy vznikla Stará Lehota, nemáme žiadne písomné správy. Vieme len toľko, že Lehoty v oblasti západného Slovenska Považského lnovca vznikali už v 13. V prvej písomnej zmienke z roku 1348 sa spomína len jedna Lehota, no je veľmi pravdepodobné, že šlo o celé územie, na ktorom už v tej dobe jestvovali dve osady (terajšia Stará a Nová Lehota). Nepriamym dôkazom je aj starolehotský rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša, ktorý bol postavený už v 14. storočí. Ešte začiatkom 18. storočia v Nitrianskej stolici, ktorá sa pokladala za hospodársky i kultúrne najrozvinutejšiu, boli dve tretiny z celkového počtu obcí bez kostola.
Ešte začiatkom 18. storočia v Nitrianskej stolici, ktorá sa pokladala za hospodársky i kultúrne najrozvinutejšiu, boli dve tretiny z celkového počtu obcí bez kostola.
Uplynul už rok odvtedy, čo na hromničnú nedeľu 2. februára 2020 Starolehoťania na miestnom filiálnom rímskokatolíckom kostole odhalili pamätné tabule svojim dvom výnimočným rodákom - rímskokatolíckym kňazom. Udalosť bola o to výnimočnejšia, že sa jej zúčastnil aj nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý s ďalšími tromi kňazmi vzdali hold Petrovi Briškovi (1895-1939) - národnému buditeľovi a Antonovi Dominovi (1921-2002) - trpiteľovi pre vieru.
Práve preto si pripomeňme aspoň v krátkosti ich životné osudy, ktoré by nemali zostať len v pamäti tých, ktorí ich poznali, ale mali by sa stať inšpiráciou pre nové prúdy.
Nitra
Peter Briška
Peter Briška sa narodil ešte na sklonku 19. storočia ako najstarší z desiatich detí. deťmi museli na začiatku 20. pôdy, ktorú vyše 50 rokov splácali. Bystrici. Za kňaza bol vysvätený 3. februára 1918. národne rady, za čo ho Maďari odsúdili na smrť. gymnázia), publicista (napr. organizácie Orol). Československej lidovej strany, kde bol významným slovenským funkcionárom.
Jeho pôsobenie je spojené najmä s Nitrianskou diecézou.
Anton Domini
Anton Domini sa narodil na Starej Lehote, kopanica, ako najmladší zo štyroch súrodencov. svoje detstvo na Lehote, pokiaľ sa nevydal na kňazskú dráhu. tvrdému vypočúvaniu. Nitre. Za kňaza ho v roku 1948 vysvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko. pozn. autora). chvíle pre Domina nastali po roku 1948. pôsobenie. Takisto musel ako tzv. neúspešné, a kňazskému povolaniu zostal verný do konca života. Orechovom. Judák, ktorý kňaza Domina dobre poznal.
Podľa Judáka, kňaz Domini napriek veku mal mladistvého ducha. ho aj svojich veriacich.
(Zľava) starosta obce Stará Lehota, Peter Michalka, nitriansky biskup Viliam Judák a iniciátor myšlienky zhotovenia pamätných tabúľ Július Nemec.
V deň odhalenia pamätných tabúľ sa naplnil lehotský kostol, vyšiel slávnostne odhaliť pamätné tabule. ktorý prítomným objasnil životné osudy kňazov. Historik Martin Lacko (vľavo) a Ján Litecký-Šveda, predseda Politických väzňov - Zväzu protikomunistického odboja. Rudolf bol významný ekonóm, národohospodár. zaceliť a upadnúť do zabudnutia. Modrovej - Modrovanky-Krojovanky - vystupujúcich v pôvodných krojoch. aj hrádocký mužský spevokol pod taktovkou organistu Martina Barníka. spevokolu bol i Alojz Domin, synovec kňaza Antona Domina.
Rozvoj kultúrnych aktivít bol poväčšine dielom učiteľov, či učiteliek. Najväčšiu a najbohatšiu kultúrnu činnosť v minulosti Starej Lehoty vyvíjali ochotníci. Je až prekvapujúce, koľko hier dokázali nacvičiť a zahrať svojim rodákom, či obyvateľom v okolitých obciach. Pritom nacvičovanie sa dialo vo voľnom čase a všetky vystúpenia boli bezplatné. Už niekoľko rokov po skončení 1. svetovej vojny začali s nacvičovaním divadelných hier.
Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje ostatné formy vzdelávania sa vo viere. Poslaním rodičov je, aby svoje deti naučili modliť sa a aby im poodhalili ich povolanie Božích detí. Farnosť a eucharistické spoločenstvo je stredobodom liturgického života kresťanských rodín; je privilegovaným priestorom katechézy detí i rodičov.
Iba základné vzdelanie či úplne odovzdanie sa manželovi. Takto žijú ženy Amišov.
Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša môžeme nájsť v mestskej časti Nová Lehota, ale podrobné historické záznamy o ňom by sme v handlovských cirkevných knihách hľadali márne. Prvá známa zmienka o farnosti Nová Lehota je z roku 1559 (samotná obec sa spomína už v roku 1487), pričom vizitačný záznam konštatuje, že v tom čase farnosti chýbal duchovný správca, ktorého nahrádzal farár z Janovej Lehoty. Farnosť neskôr zanikla a obnovená bola až v 18. storočí, kedy bol vybudovaný aj kostol svätého Mikuláša biskupa.
Kostol začali stavať v roku 1785 uprostred obce na vyvýšenom mieste a na pôvodných základoch kostola z konca 15. storočia. Je to jednoloďový kostolík, postavený v barokovo-klasicistickom štýle s rovným stropom, hladkou fasádou, segmentovým uzáverom a predstavanou renesančnou vežou s ihlancovou strechou, v ktorej boli umiestnené štyri zvony. Kostol cirkevne patril do Svätokrížskej farnosti v Banskobystrickej diecéze, hoci samotná obec bola administratívne súčasťou Handlovej, ktorá zase patrila pod Nitriansku diecézu. Dňa 30. októbra 1786 bola hrubá stavba kostola požehnaná F. Millerom a v roku 1791 ho po dokončení vysvätil F. Berchtoldt.
Postupom času obyvateľstvo narastalo a tak domáci zväčšovali chór v kostole hneď niekoľkokrát - v roku 1823 a v roku 1924, kedy vybudovali trojstranný chór. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami a v roku 1923 predláždený keramickými dlaždicami. Podľa záznamov oltár vyhotovil F. Šteffek a kostol vymaľoval L. Schrammek z Banskej Štiavnice.
V blízkosti kostola stojí baroková fara (1787), okolo ktorej v roku 1841 vysadil vtedajší farár Pavol Ambrózy, významný pomológ, rôzne cudzokrajné stromy.