Mojšova Lúčka, kedysi samostatná obec, má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s dejinami Žiliny a okolitého regiónu. V roku 1980 bola obec pričlenená k mestu Žilina, no zostala filiálkou Strečna. Väčšina pôvodnej obce bola v 90. rokoch zaplavená vodným dielom. Dnes je Mojšova Lúčka cez vodné dielo spojená mostom s obcou Mojš, ktorá je filiálkou farnosti Teplička nad Váhom.
Žilina, ktorej súčasťou je dnes Mojšova Lúčka, sa prvý raz spomína už v r. 1208. Žilinskí Slováci spolu s nemeckými kolonistami z Tešína získali mestské privilégiá okolo r. 1290 a vybudovali mesto na dnešnom Mariánskom námestí. Prvá zmienka o Žiline ako meste je z r. 1312, prvé zachované mestské privilégium je z r. 1321. V tom čase bolo mesto majetkom kráľa.
Mesto Žilina je dnes moderným priemyselným, dopravným, obchodným, turistickým a kultúrnym strediskom Žilinského kraja. Žilina leží na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka a delí sa na 14 administratívnych častí.
Územný a demografický vývin mesta bol v 20. stor. ovplyvnený pričleňovaním, resp. odčleňovaním susedných obcí. Kým do r. 1949 mali všetky dnešné obce patriace do Žiliny územnú i riadiacu samostatnosť, postupne nastala ich integrácia. Od r. 1949 sa stali súčasťou mesta obce Závodie a Budatín, od r. 1970 Bánová, Považský Chlmec, Bytčica, Strážov a Trnové, po r. 1980 i Višňové, Rosina, Mojšova Lúčka, Zádubnie, Zástranie, Vranie, Brodno, Porúbka, Lietavská Lúčka, Turie a Teplička.
Žilina je dôležitým kultúrnym, obchodným, úradným bodom severného Slovenska. Na budove Remeselníckeho domu Gabriela Barossa bol nápis "Remeselnícky dom Gabriela Barossa". Dom vznikol ako novostavba na začiatku 20. stor. veklektickom slohu. Predstavuje typ mestského nájomného domu s pavlačou.
V Žiline sa nachádza množstvo kultúrnych pamiatok. Predovšetkým na historickom Mariánskom námestí sa zachovala stredoveká architektúra od gotiky a renesancie, s typickými podchodmi, laubňami, ktoré vytvárajú osobitnú atmosféru námestia. Mesto má i ďalšie stavebné skvosty, pôvodne gotický farský kostol, barokové kostoly sv. Pavla a Barbory (sirotársky a františkánsky), modernú synagógu z r. 1935 a mnohé ďalšie.
Mariánske námestie v Žiline
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Mojšovej Lúčke
V nedeľu 26. októbra bola v Žilinskej diecéze vzácna udalosť. Biskup diecézy Msgr. Tomáš Galis, za účasti viacerých kňazov z farnosti a takmer štyroch stoviek veriacich, posvätil Kostol Božského Srdca Ježišovho v Mojšovej Lúčke, nový filiálny kostol farnosti Stráňavy. Msgr. Galis aj celebroval svätú omšu, počas ktorej boli posvätené i tri zvony. Do obetného stola bola vložená relikvia svätej Márie Margity Alacoque, ktorá sa zaslúžila o rozšírenie úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu. Základný kameň chrámu posvätil otec biskup 28. 9. 2020.
Stavbu začala realizovať o rok neskôr firma LAROKS podľa projektu Ing. Ivany Majčinovovej a Ing. Do stavby sa s veľkým nasadením pustil farár Pavol Hrvol a v úsilí vytrval až do odchodu do večnosti. Krátko pokračoval farár Andrej Týleš a dielo dokončil súčasný farár Ľubomír Dávidík. Autori projektu dali stavbe podobu pozdĺžneho pôdorysu so sedlovou strechou. Svätyňa je orientovaná na východ a nad chórom v zadnej časti lode na západnej strane je umiestnená veža. Sochu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a kríž vytvoril rezbár Ľudovít Vavruš. Obetný stôl, ambónu a ostatné kamenné prvky do interiéru jeho syn Ľubomír. Autorkou umelecky stvárneného symbolického kľúča od kostola, ktorý otec biskup prevzal od manželov Majčinovcov, je Ing. arch.
Kostol je zhmotnením túžob dnešných veriacich z Mojšovej Lúčky, ich rodičov i starých rodičov. Je miestom nádeje, kde budú vieru odovzdávať z generácie na generáciu. Miestom, kam veriaci chodia radi, aby prijímali sviatosti, čerpali posilu a stretli sa so živým Bohom. Ako v homílii, v ktorej priblížil úlohu oltára a zdôraznil symboliku očisty človeka v chráme, povedal Msgr.
Dovybavenie interiéru Kostola Božského Srdca Ježišovho môžete podporiť zaslaním finančným prostriedkov na číslo účtu: SK25 0900 0000 0050 3030 8973, do poznámky uveďte Kostol Božského Srdca Ježišovho.
V Mojšovej Lúčke, takmer tri storočia dozerala na dnes už zatopenú časť obce kaplnka. V areáli kaplnky pribudla v nedávnej dobe Krížová cesta.
Aj Kalvária v Mojšovej Lúčke patrí ku Kalváriám s 15-timi zastaveniami. Hneď pod kaplnkou vedie most pre peších cez vodné dielo Žilina do obce Mojš.
Rekonštrukciu kaplnky financoval z vlastnej kapsy Jozef Bitto zo Žiliny, Justin Rapšo urobil stolárske práce a Karol Kločan murárske práce, obaja z Mojšovej Lúčky.
Na začiatku Kalvárie sa nachádza väčší drevený kríž. Jednotlivé zastavenia tvoria obrazy, vsadené do drevených rámov so strieškou na vysokom podstavci. Pozadie dotvárajú rôzne prírodné scenérie. Vynovený interiér kaplnky so sochou fatimskej Panny Márie.
Historický schematizmus slov. uvádza, že farnosť existovala už v 16. storočí. Neskošie bola obec administratívne začlenená do farnosti Kysucké Nové Mesto.
Farnosť Strečno, pod ktorú Mojšova Lúčka spadá, bola zriadená v r. 1788 - odlúčením od farnosti Varín (dovtedy filiálkou), filiálky Stráňavy a Mojšova Lúčka boli do r. 1788 filiálkami Rosiny.
Kostol sv. Žofie, rímskej vdovy (1847 - starší drevený kostol sv. Žofie z r. 1788 vyhorel).
V nasledujúcej tabuľke je zoznam farárov pôsobiacich v Strečne, pod ktorý spadá aj Mojšova Lúčka:
| Meno farára | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Szibeny Vavrinec | 31. 12. 1788 - 1810 |
| Czuk Jozef | 1810 - (1817) |
| Bazilides Andrej | po r. 1812 |
| ďalej: františkáni | |
| Haan Andrej | 15. 12. 1822 |
| Budinský Cyprián | k r. 1879 |
| Baroč Vincent | do r. 1911 |
| Chilko Pavol | 1911 - (1932) |
| Hrabovec Andrej | 1933 - 1933 - (1936) |
| Šumichrast Karol | 15. 11. 1932 - (1940), 1940 |
| Nereča Ľudovít | 1940 - 1950 |
| Haranta Ján | 1950 - (1953) |
| Minárik Jozef | 1961 - (1966) |
| Miklovič Anton, OFM | 1966 - 1973 |
| Guniš Ľubomír | 1973 - 1998 |
| Kováč Milan | 1998 - (2002) |