História farností a kostolov na Slovensku je bohatá a siaha až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti Janka Kráľa v Oslanoch a okolitých obcí, ako aj na významné udalosti a osobnosti, ktoré formovali ich vývoj.
Farnosť Oslany
Už v roku 1780 počas vizitácie biskupa Františka Berchtolda, sa spomína miestny farár Jozef Dubina. V mestečku žilo 1934 ľudí, z ktorých väčšina hovorila slovensky. V tom čase farnosť nemala kaplána a patrónom kostola bol zemepán gróf Pálffy.
Kostol zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi, nebol posvätený, ale bol postavený z pevného materiálu. Disponoval organom a tromi zvonmi, z ktorých dva boli požehnané. Fara bola priestranná a mala 4 izby, vrátane priestoru pre kaplána. Farnosť mala dve pečiatky s nápisom: PEČIATKA OSLIANSKEHO KOSTOLA FARNOSTI BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZY V ROKU 1777.
V roku 1805 vykonal kanonickú vizitáciu kostola a farnosti Gabriel Zerdahely, banskobystrický biskup. Kostol bol postavený z pevného materiálu na námestí mestečka a bol ľahko prístupný. Patronátne právo mali gróf Pálffy a rodina Erdödiová. Kostol bol pekne vybielený, vydláždený kamennými kockami a pokrytý šindľami. Cintorín sa nachádzal na hornom konci mesta a slúžil len katolíkom.
Kostol mal vpredu jednu vežu pokrytú šindľom natretým červenou farbou. Zvony mali rôzne nápisy a obrazy, napríklad Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Floriána. Sakristia kostola bola svetlá a suchá, vydláždená kamennými kockami. Podľa nápisu na veži bol kostol dokončený v roku 1768 z cirkevných peňazí za pomoci farníkov a zasvätený sv. Štefanovi. Nachádzali sa tu tri oltáre, ktoré urobili domáci farníci a ktoré taktiež neboli posvätené.
V roku 1842 existovala pri fare škola, do ktorej chodilo 86 žiakov. Ako pastoračný jazyk sa uvádza slovenčina. Neskôr bola do škôl zavedená maďarčina, takže aj v samotnom kostole spevy vo feriálne dni boli spievané po maďarsky.
V roku 1848 vypukla revolúcia, ktorá poznačila aj život farníkov. V tom istom roku bol predaný aj väčší zvon. V roku 1853 v kostole vznikol požiar, ktorý zničil bohostánok a mnohé predmety. Následne bola vykonaná zbierka na zhotovenie monštrancie a bohostánku. V roku 1854 sa konala slávnosť, pri ktorej Štefan Moyses, banskobystrický biskup, udelil sviatosť birmovania.
V roku 1884 požiar zničil kostol a faru, ako aj takmer celé mesto. Po tom, ako sa v kostole 13. októbra 1931 po prvýkrát rozsvietili svetlá, farnosť navštívili viaceré významné osobnosti. 20. augusta 1932 prišiel do Oslian Andrej Hlinka, kde slúžil sv. omšu a kázal. Na slávnosti sa zúčastnil aj minister Dr. Jozef Tiso a 26. septembra 1936 bol na návšteve v Oslanoch prezident Československej republiky Dr. Farský kostol si však neustále vyžadoval ďalšie rekonštrukčné práce.
V roku 1998 začali búracie práce na odstránení starej fary a v roku 1999 bola nová budova fary slávnostne požehnaná diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom. Po troch rokoch sa konala biskupská vizitácia a biskup Rudolf Baláž súhlasil s výstavbou nového kostola pre osadu Ľubianka.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii farnosti Oslany
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1780 | Vizitácia biskupa Františka Berchtolda |
| 1805 | Kanonická vizitácia Gabriela Zerdahelyho |
| 1842 | V škole pri fare 86 žiakov, vyučovanie v slovenčine |
| 1848 | Revolúcia, predaj väčšieho zvonu |
| 1853 | Požiar kostola |
| 1854 | Birmovanie 400 birmovancov |
| 1884 | Požiar zničil kostol a faru |
| 1931 | Prvé elektrické svetlá v kostole |
| 1932 | Návšteva Andreja Hlinku |
| 1936 | Návšteva prezidenta Dr. E. Beneša |
| 1998 | Búracie práce na starej fare |
| 1999 | Požehnanie novej fary |
| 2002 | Biskupská vizitácia, súhlas s výstavbou nového kostola v Ľubianke |
Kostol sv. Štefana v Oslanoch
Obec Príbelce
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1244, kedy bola usadlosť zaznačená ako villa Pribel, tiež villa Prebul. V roku 1245 sa uvádza pod názvom Prebyl. V tom čase usadlosti v Príbelciach získal od kráľa Belu IV. Bence, syn Tomáša, ktorého potomok Michal r. V tzv. zakladacej listine Šahanského premonštrátskeho prepošstva z 9. septembra 1245 sa Dolné Príbelce spomínajú pod názvom Prebul ako hraničiace s územím Polohta, Plahta (Plachtince) a Cutrus (Krtíš).
V roku 1356 je v Príbelciach doložená aj farnosť rímsko-katolíckej cirkvi ako eccl. Okrem pôvodného spoločného názvu Prebel, Pribel sa už od roku 1354 začali v listinách označovať dve obce Dolné a Horné Príbelce, ktoré písali svoje samostatné dejiny až do roku 1966. V období reformácie obyvatelia obidvoch obcí prijali evanjelické augsburské vyznanie. Ev. a. v. cirkev je doložená v roku 1613.
Obec Príbelce vznikla v roku 1966 spojením dvoch obcí, Dolných a Horných Príbelliec. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa obce v dobových písomných prameňoch uvádzali pod novými maďarskými názvami Alsó (Dolná), Felsó (Horná) Fehékút (Biela studňa).
Príbelce
Často boli postihované živelnými pohromami, najmä veľkými požiarmi (1828, 1904, 1914). V rokoch 1715 -1720 sa Čechy a Horné Príbelce označujú ako opustené dediny. Obyvateľstvo obidvoch obcí a susediacich osád navštevovalo spoločný kostol, ktorý sa nachádzal na kraji dediny Horné Príbelce. Evanjelická fara a cirkevná škola bola taktiež spoločná v Dolných Príbelciach.
Vypustili Stovky Bizonů Do Pouště A Nechali Je Tam 10 Let. Výsledek Byl Šílený
Najznámejším učiteľom sa stal Ján Rotarides, ktorý sa vďaka osobnému priateľstvu s revolučným básnikom Jankom Kráľom v roku 1848 stal jedným z vodcov poddanskej vzbury. Na pôsobenie slovenského básnika a rebela Janka Kráľa a Jána Rotaridesa, príbelského učiteľa v revolučných rokoch 1848/1849 upozorňujú v obci dve pamätné tabule.
Kostol sv. Štefana kráľa je pôvodne klasicistický a pochádza z roku 1811. Podľa neoverených údajov kostol vyhorel v prvej polovici 19. storočia. Ďalšia prestavba sa uskutočnila v rokoch 1934-35, kedy bola vstavaná priečna loď, vybudované sanktuárium a bola presunutá sakristia.
Zvolenská Slatina
Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce v okrese Zvolen. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Farnosť je starobylá a predpokladá sa, že bola hradnou farou vígľašského zámku. V 16. storočí prešla do správy evanjelického farára, ale v roku 1663 bol kostol vrátený katolíkom.
Zvolenská Slatina
Šarišské Michaľany
Odveké pomenovanie Michalian je odvodené od mena nebeského patróna (ochrancu) dediny, sv. Michala Archanjela. Kostol sv. Michala patrí k takým, ktoré vznikli mimo osád a boli spoločné pre obyvateľov viacerých susedných dedín. Postavili ho z iniciatívy uhorského kráľa na rozhraní 11. a 12. storočia pre obyvateľov okolitých dedín.
Podľa prvej zmienky o michalianskej farnosti z roku 1248 patrila miestnemu farárovi štvrtina desiatkov od farníkov. Za reformácie pred rokom 1636 farnosť zanikla, ale v roku 1680 bola obnovená ako filiálka sabinovskej farnosti a od roku 1735 znovu existuje ako samostatná. Terajší kostol bol postavený od základov na mieste starého, pravdepodobne barokového malého kostolíka r. 1785. Popri kostole mala farnosť aj kaplnku svätého Kríža nášho Pána Ježiša Krista, staršiu ako farský kostol. 16.júla 1904 postihol obec veľký požiar, ktorý značne poškodil aj kostol. Ďalšie škody spôsobila kostolu I. svetová vojna, kedy boli demontované a odvezené 2 zvony. V roku 1957 bol vymaľovaný interiér kostola a v roku 1962 boli zavesené nové zvony uvádzané do pohybu elektricky. Obnovený interiér kostola konsekroval 20. septembra 2009 košický arcibiskup.
Šarišské Michaľany
Frivald
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV. V roku 1413 si Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov. V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou.
Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou. Pútnici putovali zo všetkých štyroch svetových strán. V roku 1831 nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol.
Frivald
Čierne Kľačany
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v bule pápeža Inocenta III. Ten ju 15. mája 1209 spomína ako „Villu Chelecen“, ako súčasť donácií svätobeňadiského opátstva. Obec mala v meste od r. 1689 aj matriku. Dokonca od r. 1773 sa obec z maďarského názvu preniesla do povedomia ako Klaczany, ba čo viac, dôsledkom dobre prosperujúceho hospodárenia i spoločenského zázemia jej bolo udelené právo postaviť si kostol.
Jeho dnešná podoba, niekoľkokrát prestavená a doplnená, má základy z r. 1777, pôvodne v barokovom prevedení. Harmómium si obec zakúpila v r. 1908, sakristiu postavila v r. 1930. V r. 1935-36 došlo k úprave jeho interiéru (výmaľba, lavice, obrazy), ktorú financovali prevažne majetnejší občania.
Čierne Kľačany