V dolnom Šariši, medzi mestami Prešov a Košice, sa nachádza dvojtisícová obec Drienov. Na ceste za Pánom Ježišom sa nechávajú oddane viesť Božou Matkou.
„Obec Drienov patrí medzi tie väčšie spomedzi východoslovenských obcí. Dnes tu žije asi 2 250 obyvateľov. Výsledky tohtoročného sčítania ešte nie sú známe, ale minulé sčítanie obyvateľstva uvádza, že tu žije asi 13 percent gréckokatolíkov. Ostatní občania sú skoro všetci rímskokatolíci. Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy,“ predstavuje na úvod farár Štefan Vaňo.
Drienov bol stredovekým mestečkom (oppidum) s cirkevným centrom. Mal aj trhové právo. Jozef Kmec v diele Pútnické miesto Obišovce uvádza, že za kresťanský i kultúrny rozmach po tatárskom plienení (1241) vďačí dolný Šariš rodu Abovcov. Petra Abu pokladáme za patróna prvých murovaných kostolov v polovici 13. storočia.
Cirkevným centrom, kde stál farský kostol s určitosťou aspoň o sto rokov skôr, bol Drienov. V Drienove bolo už pred príchodom Abovcov zriadené sídlo archidiakona,“ približuje históriu obce i farnosti jej súčasný správca.
Drienovský rímskokatolícky kostol má patrónov svätých apoštolov Šimona a Júdu. Drienovčania majú so svojimi patrónmi vrúcny vzťah. „Pred ich sviatkom v októbri sa k nim modlíme deviatnik. V deň sviatku sv. Šimona a Júdu ich oslavujú slávnostnou svätou omšou. Nedeľa pred sviatkom alebo po sviatku patrí odpustovej slávnosti. Spomínajú ich pri každej svätej omši.
„O Šimonovi a Júdovi nemáme veľa správ ani vo Svätom písme. Boli to sv. Šimon Peter, prvý pápež; a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom. Preto naši Šimon Horlivec a Júda Tadeáš zostali akoby v ústraní, ale veľa robili pre Krista, Cirkev a šírenie evanjelia. Svätého Šimona prepílili pílou, preto je jeho atribútom píla; svätého Júdu dobili drevenými kolmi, preto sa znázorňuje s kolom. Tradícia podáva, že boli príbuzní Pána Ježiša a sv. Júda Tadeáš je aj rýchly pomocník v núdzi. Máme vo farnosti aj jednu ďakovnú tabuľku sv. Júdovi za pomoc,“ vníma kňaz ich stálu pomoc. V tom sú aktuálni pre veriacich aj dnes. „Už keď počujeme Šimon Horlivec, tak to aj pre nás znamená, že máme byť horliví.
Obnovený kostol požehnal v roku 2017 v deň patrónov obce košický pomocný biskup Marek Forgáč. Do farského chrámu, ktorý je po rekonštrukcii nádherný, vchádzame cez sakristiu. Zaujíma nás preto, či býva aj plná miništrantov.
„Bolo ich aj viac, ale keď starší odídu, chvíľu trvá, kým sa to naučia tí maličkí. Teraz máme žiakov základnej školy aj pár stredoškolákov. Takže nie ste sám - pýtame sa a duchovný hneď pohotovo ukazuje na kostolníčku Máriu Klajberovú - „nie, nie, tu je vždy moja vedúca“.
Oproti na stene visí okrem fotografie pápeža Františka a košického arcibiskupa Bernarda Bobera i fotografia dlhoročného kňaza. Žijúci je kanonik Jozef Korem a kaplán Martin Murajda. Na sviatky býva kostol plný, v nedele sa aj vďaka dvom svätým omšiam počet veriacich rozloží.
„Drienovské ženičky nosili krásne kroje, pán farár ich vždy pousádzal od jednej lavice po druhú. „Každý mal svoje miesto - chlapi sedávali v posledných laviciach na pravej strane a na chóre. Ako deti sme nemali žiadne stoličky, stáli sme vpredu. Neskôr mali deti detské stoličky. Aj gréckokatolícki veriaci chodili do rímskokatolíckeho kostola, lebo ich bol zatvorený.
Duchovný dopĺňa, že vtedy k farnosti patrili i obce Lemešany a Chabžany, preto aj ľudí bolo veľa. Kostolníčkou je Mária Klajberová od mája 2008 a o chrám sa vzorne stará. Zabezpečuje upratovací poriadok, pripravuje knihy na čítania, stará sa o čistotu a správny výber liturgických odevov a predmetov. „Upratuje sa z domov jednotlivých ulíc v piatky popoludní, nikoho nenútime; kto chce, príde. Máme jedného stáleho šikovného mužského pomocníka Pavla,“ pochvaľuje si dobrú spoluprácu.
O kvetinovú výzdobu sa stará celá farnosť. „Donesú kvety zo záhrad, ale i z osláv, zo svadieb, z pohrebov. Pýtala sa, odkiaľ je, pretože je nádherná. Kvety boli z farskej záhrady,“ usmieva sa pani kostolníčka.
Piliermi Drienovčanov sú Eucharistia a Panna Mária. „Živý Ježiš Kristus, ktorý vďaka duchovným otcom prichádza k nám do sŕdc, a naša nebeská Matka. Okrem farského kostola chodia radi na okolité mariánske pútnické miesta, hlavne počas odpustových slávností: do Obišoviec, Malej Viesky, Veľkého Šariša, Gaboltova a Levoče. Pútnické miesto v Gaboltove je vynovené vďaka eurofondom 144. časť DOBRÉ FONDY EÚ „Za reformácie, keď mali obišovský kostol luteráni, sa milostivý obraz preto uchovával a uctieval v tunajšom kostole; teraz tu máme už len jeho kópiu.
„Radi putujeme i k sv. Anne do Kluknavy, na košickú či prešovskú kalváriu, obľúbený je tiež odpust sv. Členka ružencového bratstva dopĺňa aj zahraničné púte: „Boli sme viackrát v Krakove, Čenstochovej, v Medžugorí. Mnohí v Lurdoch či vo Fatime. Farár Štefan Vaňo a ruženčiarka Mária Havrillová pri obraze Panny Márie Obišovskej.
Úcta k Panne Márii a modlitba ruženca majú v obci i vďaka duchovným otcom silnú a dlhoročnú tradíciu, na ktorú pred 30 rokmi, 13. „Vtedy vznikla prvá - mládežnícka - ruža, keď zavanul Duch Svätý a oslovil vnímavých žiakov základnej školy,“ hovorí jej zakladateľka a doterajšia horliteľka Mária Havrillová. Dnes má ružencové bratstvo deväť ruží - osem ženských a jednu mužskú. Okrem predmodlievania posvätného ruženca pred svätými omšami či októbrových pobožností, do ktorých sa zapájajú i birmovanci, manželia, rodiny či miništranti, majú viaceré aktivity.
Keď odíde farník či člen bratstva, vyprevádzajú dušu zomrelého tri dni pred pohrebom i počas neho a prosia Matku Božiu, aby dušu sprevádzala na ceste do večnosti. „Počas obetovania pri každej svätej omši dáva každý z nás na oltár svoje radosti, trápenia, ale aj silu našej viery.
Na málo roboty sa nesťažuje ani duchovný otec a teší sa zo záujmu mladých o sviatosti. V súčasnosti sa na prijatie sviatosti birmovania pripravuje vyše 50 chlapcov a dievčat. Konajú sa predmanželské i predkrstné stretnutia. Farár Štefan Vaňo si pochvaľuje pomoc mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania. „Každú nedeľu prinášajú Eucharistiu chorým a starým. Tak Pána Ježiša môžu vďaka nim prijať každý týždeň.
Lektori sa zase striedajú pri čítaní Božieho slova. Slávnosti príležitostne skrášľujú členovia folklórnej skupiny Drienka či miestni hasiči. Nápomocná je tiež farská rada. „Jej vzácnym členom je Milan Varga, ktorý žije farnosťou telom i dušou. Je nielen mojou oporou, ale myslím, že bol oporou aj predošlým duchovným. Zároveň je horliteľom deviatej ruže a žije duchovne,“ nešetria na neho slovami chvály. „Sú to dospelí chlapi s rodinami, spomínajú si na miništrovanie ako na nádherné roky.
V kronike farnosti sa píše o udalosti z 15. augusta 1949. Bola vtedy nedeľa a sviatok Nanebovzatia Panny Márie. „Pohľad na nebo bol strašný. Keď sa zvonilo na Anjel Pána, nastala hrozná búrka - urvala še chmara. Tu náhle uderila prudká voda v potoku, ktorý tečie cez Drienov. Utopilo sa päť ľudí, zničených bolo 21 domov. Hrozný bol pohľad na obec. Pri cintoríne neďaleko od potoka stojí Kaplnka Panny Márie Lurdskej. Aj tá bola celá vo vode, len krížik trošku vyčnieval z vody. Ani sklo na okne nebolo poškodené, len Bernadetka bola vyvrátená a kvety porozhadzované.
Rímskokatolícky farský úrad v Župčanoch sídli od roku 2014 v budove novej fary. Stará farská budova slúži elokovanému pracovisku základnej umeleckej školy. Budova pôvodnej fary a ostatných hospodárskych priestorov bola vybudovaná v roku 1806, odvtedy bola viackrát rekonštruovaná, pričom generálna oprava prestarnutej fary sa začala v roku 1983 a skončila v júni 1984. V súčasnosti vo farnosti Župčany a Malý Šariš pôsobí kňaz Mgr. Ján Petro, ktorý taktiež v tunajšej ZŠ vyučuje náboženskú výchovu.
Vdp. Mgr. Andrej Burik bol farárom v Župčanoch od r. 1984, od r. Od druhej polovice 16. storočia sa našim územím šíril protestantizmus a v roku 1660 bola farnosť zabratá protestantmi a zanikla. Pravdepodobne v roku 1696 bol kostol vrátený katolíkom a Župčany a Malý Šariš boli pripojené k farnosti Veľký Šariš, kde pôsobili rímskokatolícki duchovní až do Tökölyho povstania v sedemdesiatych rokoch 17. storočia.
V druhej polovici 17. a v prvej polovici 18. storočia sa o rekatolizáciu Prešova a jeho okolia zaslúžila Spoločnosť Ježišova. Viedli kolégium, v ktorom vychovávali potomkov zemepánov v katolíckej viere a v okolitých dedinách vykonávali misie. Takto sa venovali dušpastierskej službe aj v svinskej doline, teda ide o obecnejší výraz pre dediny v okolí Svinnej, v ktorých susedstve ležia aj Župčany a Malý Šariš.
Svedectvo o tom, že účinkovali aj v Župčanoch je informácia o existencii rekreačného domu, ktorý si tu jezuiti postavili a to pod Bielou hlinou v chotári Kláštorisko, ktorý podľa toho nesie aj názov. Neskôr sa stal tento dom kasárňami a balandou, v súčasnosti po ňom zostalo iba rumovisko. Po odchode jezuitov zostala po nich vzácna kultúrna pamiatka v podobe neskorobarokového kríža z 18. storočia, ktorý darovali miestnemu chrámu.
Župčany spolu s Malým Šarišom boli ustanovené za farnosť 20. septembra 1806, pričom Župčany sa stali sídlom farnosti a Malý Šariš filiálkou. K filiálke patrili aj osady Cemjata, Vydumanec, Ortaše a Kvašna voda. Prvá priama historická správa o tom, že kostol v Župčanoch existoval, je z roku 1438 a hovorí o tom, že kostol bol murovaný, nemal vežu, a bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi.
Pôvodný kostol sv. Jána Evanjelistu mal veľmi dobré základy, pevné múry, strop však bol drevený a hrozil spadnutím. Mal gotickú svätyňu, malú drevenú vežičku obitú plechom, v ktorej boli tri zvony (hlavný k úcte svätého Urbana, druhý k úcte sv. r. r. 1821: kostol bol reštaurovaný a 8. júla 1821 znovupožehnaný a posvätený k úcte Nanebovzatej Panne Márii. Odpustová slávnosť sa z 27. decembra (sviatku sv. Jána Evanjelistu) presunula na 15. r. r. 20. r. z rozprávania veriacich sa zaznamenalo, že počas prvej svetovej vojny sa z kostolov brali zvony pre účely vojny.
Tak tomu bolo aj v Župčanoch, pretože tie, ktoré sa zachovali už nekorešpondujú s pôvodnými. Pochádzajú z rokov 1908, 1924 a 1925, sú pomenované Katarína (zvon je prasknutý a nefunkčný), Cyril (tzv. Anjel Pána) a Dobrý pastier. Najstarší zvon zo 17. storočia bez označenia sa ľudovo nazýva Cingalka (umieráčik). r. 1967: bol zväčšený pozemok v okolí kostola, urobila sa nová regulácia obtekajúceho potoka, nový betónový most a intravilán sa ohradil kamenným múrom a železnou ohradou. V múre sa urobila jaskyňa Lurdskej Panny.
jeseň 1968: prestavba kostola - začali sa stavať základy pod prístavbu a vežu, zaviedla sa elektrifikácia, prebehla generálna oprava organu, urobili drevený krov na vežu a pokryli ju plechom. Zvonku aj z vnútra (okrem Svätyne) dali novú omietku a zvonku na to brizolit, zvnútra sa vybielil kostol vápnom. Kostolná loď sa vydláždila a vymenili sa okná v celom kostole. Na severnej starne boli dostavané dva okná. august 1970 - ukončené práce prestavby, pri príležitosti odpustovej slávnosti bol kostol posvätený. Kostol sa z celkovej dĺžky 18 m prístavbou a chórom zväčšil o 160 m2.
júl - august 1972 - začalo sa s maľbou kostola, išlo o štyri obrazy a premaľovanie hlavného a dvoch bočných oltárov, ktoré maľoval Jozef Wagner z Prešova. Dva obrazy boli umiestnené na strope v barokovej klenbe a to obraz Korunovácie Panny Márie a obraz Kameňovania sv. Štefana. Na severnej strane boli vymaľované obrazy Sv. Anny s malou P. Máriou a Sv. Petra a Pavla. Pri príležitosti odpustovej slávnosti 20. augusta 1972 kostol posvätil Dr.
Od roku 2003 prebiehala vo viacerých fázach rekonštrukcia kostola. Bolo položené podlahové kúrenie, nová dlažba, vymenené vchodové dvere, vymaľovaný a zmodernizovaný kostol, pribudol nový obetný oltár. Posviacka chrámu sa uskutočnila 8. v r. V dokumente nižšie si môžete pozrieť informácie o architektonicko-historickom výskume Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Župčanoch, ktorý bol realizovaný v r. 2019, pred výmenou krovu a strechy. Na nádvorí, po pravej strane kostola, sa nachádza hrob Jonáša Záborského, významného básnika a kňaza, ktorý žil a pôsobil v Župčanoch.
V obci Župčany sa nachádzajú aj dve malé kaplnky - Kaplnka svätého Floriána, patróna hasičov, ktorá je umiestnená na hornej ulici v smere na hon Čadaj a kaplnka pôvodne zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému na hlavnej ceste, na hradskej smer Svinná, ktorá bola po rekonštrukcii p.
V Kaplnke svätej Kunhuty v meste Veľký Šariš sa v uplynulých dňoch uskutočnilo slávnostné odovzdanie nových dubových dverí. Kaplnka sa spája s obdobím augustiniánskeho kláštora, ktorý sa kedysi nachádzal v jej bezprostrednej blízkosti, ako aj s miestom, kde neskôr stál kaštieľ rodu Rákocziovcov.
„Kaplnka svätej Kunhuty je symbolom našej histórie a spolupatričnosti. Keď sa spoja ľudia, nadácia, mesto, farnosť aj podnikatelia, vznikne viac než len obnova pamiatky - vznikne spoločný príbeh komunity, ktorá si váži svoje korene. Osadenie dverí ukazuje, že spolupráca medzi mestom, farnosťou, nadáciou a partnermi prináša konkrétne výsledky - krok za krokom obnovujeme naše dedičstvo,“ uviedol primátor Veľkého Šariša Viliam Kall.
Za realizáciou projektu stoja Komunitná nadácia Veľký Šariš a Pivovar Šariš, ktorí svojou finančnou podporou umožnili výrobu a osadenie nových dverí. Samotné dvere aj ich kovové pánty vyrobili miestni remeselníci z Veľkého Šariša.
„Komunitná nadácia Veľký Šariš dlhodobo podporuje projekty, ktoré spájajú ľudí a vracajú život miestam s historickou a duchovnou hodnotou. Obnova Kaplnky svätej Kunhuty je jedným z nich. Je to krásny príklad toho, že keď sa spojí úsilie mesta, farnosti a darcov, vznikne niečo trvalé a hodnotné,“ uviedol predseda Správnej rady Komunitnej nadácie Veľký Šariš Martin Janoško.
Kaplnka sv. Kunhuty, ktorá je v správe Farnosti Veľký Šariš, vznikla v polovici 16. storočia, po zániku augustiniánskeho kláštora, ktorý na tomto mieste stál od začiatku 14. storočia. Využitím častí pôvodného kláštorného muriva a materiálu zo zbúraného kostola si zachovala autentické prvky vrcholnej gotiky - rebrovú klenbu, lomený portál a gotické okná s kružbami.
„Znovuotvorenie kaplnky vnímame ako novoobjavené miesto, ktoré ľuďom pripomína históriu, no zároveň im bude k dispozícii - ako duchovný priestor vhodný pre sobášne obrady, ale aj ako kultúrny priestor pre koncerty či umelecké podujatia.
Krypta Rákocziovcov vo Veľkom Šariši
Pre lepšiu prehľadnosť si zhrňme niektoré dôležité udalosti a rekonštrukcie v tabuľke:
| Obec | Udalosť/Rekonštrukcia | Rok |
|---|---|---|
| Drienov | Požehnanie obnoveného kostola | 2017 |
| Župčany | Ustanovenie farnosti | 1806 |
| Župčany | Rekonštrukcia a znovupožehnanie kostola | 1821 |
| Župčany | Prestavba kostola (prístavba, veža, elektrifikácia) | 1968-1970 |
| Župčany | Maľba kostola | 1972 |
| Župčany | Rekonštrukcia kostola (podlahové kúrenie, dlažba, dvere, modernizácia) | Od 2003 |
| Veľký Šariš | Osadenie nových dverí v Kaplnke sv. Kunhuty | Nedávno |