Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana v Bystrom bola zriadená dekrétom košického diecézneho biskupa Mons. Alojza Tkáča dňa 1. decembra 1991. Samostatná farská obec Bystré vznikla odčlenením sa od farnosti Hanušovce nad Topľou, pod ktorú dovtedy patrila ako filiálna obec.
K farnosti Bystré administratívne patrí filiálka Hermanovce nad Topľou. Vo farnosti sa nachádzajú tri kostoly, kde sa slúžia pravidelné verejné bohoslužby: farský kostol sv. Urbana v Bystrom, kostol sv. Františka na Sídlisku, filiálny kostol sv. Jakuba v Hermanovciach.
Kostol sv. Urbana v Bystrom
História Kostola sv. Urbana
Presný dátum postavenia Rímskokatolíckeho kostola sv. Urbana nie je známy. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru.
Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejmé, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Bol postavený pričinením rodiny Sóosovcov zo Solivaru.
V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia.
Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov. V roku 1717 kostol po viac ako storočnom spravovaní evanjelikmi, bol prinavrátený katolíkom. Vtedy došlo aj k zmene patrocínia a odvtedy je kostol zasvätený sv. Urbanovi.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Urbana v Bystrom je postavený na malom vŕšku v šarišskej časti obce. Výška kostolnej veže po spodnú časť makovice je 31,35 m.
Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia.
V neogotickej arche na hlavnom oltári sa nachádza neskorogotická reliéfna scéna Korunovania Panny Márie s plastikami sv. Petra a Pavla v bočných nikách. Na hlavnom oltári je oltárny kameň s ostatkami sv.
Kostol sv. Františka z Assisi v Bystrom
Kostoly vo farnosti
- Bystré - farský kostol sv. Urbana
- Bystré (Sídlisko) - kostol sv. Františka
- Hermanovce n/Topľou - filiálny kostol sv. Jakuba
Prehľad Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti
Medzi najdôležitejšie osobnosti farnosti - obce vždy patrili kňazi. Aj v Spišskom Bystrom sú záznamy o pôsobení farárov alebo správcov (administrátorov) farnosti a taktiež aj kaplánov.
V nasledujúcom zozname sú niektorí označení ako evanjelickí farári, pretože v čase reformácie na území Spišskej diecézy nebol dostatok katolíckych kňazov alebo mnohí prestúpili ku evanjelikom.
PREHĽAD VŠETKÝCH KŇAZOV:
| Roky | Meno | Poznámka |
|---|---|---|
| 1513 | Ján | |
| 1519 | Matej | |
| 1610 | Daniel Clitis | evanjelický farár |
| 1650 | Krištof Vezér | evanjelický farár |
| 1656 | Juraj Tzader | evanjelický farár |
| 1671 | Ondrej Molitoris | evanjelický farár |
| 1676-1680 | Mikuláš Holvaith | evanjelický farár |
| 1680-1705 | Juraj Tapolchany | |
| 1705-1710 | A(O)ndrej Simonides | evanjelický farár |
| 1710-1711 | Michal Goldberger | |
| 1711-1733 | Vojtech Siserovič | Poliak, rekatolizátor |
| 1733-1738 | Michal Vitalis | |
| 1738-1740 | Matej Sartoris | |
| 1740-1743 | Juraj Forgáč | |
| 1743-1755 | Michal Almássy | |
| 1755-1760 | Juraj Gnoth | |
| 1760 - 1768 | František (de) Grueber | |
| 1768 - 1781 | Štefan Matiašovský (Maťašovský) | |
| 1781 - 1814 | Jakub Fratinšek Répassy | |
| 1811 | Ondrej Šaliga | kaplán |
| 1814 - 1829 | Alexius Keill | staviteľ pôvodného kostola, básnik |
| 1829 - 1847 | Ján Muránsky | |
| 1847 - 1876 | Matúš Labanc | |
| 1876 - 1879 | Teofil Tomášek | |
| 1879 - 1880 | Ján Ružinský | farský administrátor |
| 1880 - 1881 | Karol Pollák | |
| 1880 - 1881 | Štefan Janovčík | kaplán |
| 1881 - 1899 | Pavol Koperdan | |
| 1881 - 1884 | Augustín Kekát | kaplán |
| 1884 - 1885 | Martin Profúsek | kaplán |
| 1885 - 1887 | Martin Pazúrik | kaplán |
| 1888 - 1891 | Ondrej Kravec | kaplán |
| 1891 - 1892 | Ladislav Moyš | kaplán |
| 1892 - 1893 | Ján Odrobina | kaplán |
| 1893 - 1894 | Ondrej Jenö (Hric) | kaplán |
| 1894 - 1897 | Ján Vencko | kaplán, historik |
| 1897 - 1897 | Ján Viecha | kaplán |
| 1897 - 1899 | Ján Čech | kaplán |
| 1899 - 1922 | Ján Jendrichovský | |
| 1899 - 1899 | Ondrej Borodáč | kaplán |
| 1921 - 1922 | Jozef Brnušák | |
| 1922 - 1936 | Ján Dorník | staviteľ kostola |
| 1936 - 1936 | Ján Fabián | dočasný správca |
| 1936 - 1943 | František Hanzély | |
| 1943 - 1953 | Pavol Matis | od r. 1950 dekan, generálny vikár |
| 1953 - 1956 | Jozef Franko | |
| 1956 - 1969 | František Tarzícius Pataki, OFM | farský administrátor |
| 1969 - 1984 | Štefan Milan | farský administrátor |
| 1984 - 1990 | Jozef Jarab | |
| 1990 - 1999 | Ján Laček | |
| 1999 - 2004 | Ľubomír Zavacký | farský administrátor |
| 2004 - 2012 | Jozef Šipoš | farský administrátor |
| 2012 - | Jozef Siska | od r. 2014 dekan |
Rímskokatolícki kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti Bystré nad Topľou, teda aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou:
- František Miháľ (1992 - 1997)
- Ján Andrej (1997 - 2011)
- Miloslav Janovčík (2006 - 2011)
- Igor Čellár (2011 - 2015)
- Ján Sabo (2015 - 2019)
- Branislav Polča (od 1. júla 2019)
Správca farnosti: Mgr. Branislav Polča (narodený r. 1980, ordinovaný r. 2005).
Správca farnosti: Mgr. Farár Ján Bohdan Hroboň , ktorý pôsobil od roku 1982 - 1993. Na hanušovskú faru nastúpil po f. Po odchode farára J.B.Hroboňa pôsobil v rokoch 1994 - 1997 na fare v Hanušovciach n/T.
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991.
Významné udalosti vo farnosti
V roku 1996 bol v Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ postavený kostol zasvätený sv. Františkovi.
Katolícki veriaci z obce začali so stavbou pastoračného domu v roku 1995. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. dňa 2.7.1995 v Košiciach počas návštevy na Slovensku.
Najstarším cintorínom v obci bol cintorín, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti katolíckeho kostola. Pochovávali tu katolíkov aj evanjelikov. Na tomto cintoríne pochovávali ešte v 18. storočí . Okolo roku 1867 bol založený nový cintorín, ktorý mal rozlohu spolu so záhradou 1 200 štvorcových siah.
Prípisom z biskupského úradu VD v Prešove bol od 1.januára 1997 zriadený nový cirkevný zbor so sídlom v Bystrom, ktorý ku dňu svojho vzniku počítal 1009 duší. V novembri 1997 bola posviacka budovy evanjelickej fary (výstavba trvala 1,5 roka) a inštalácia prvého zborového farára Slavomíra Sabola, ktorý začal pôsobiť v zbore od 1.septembra 1997.
Gréckokatolícki veriaci patria jurisdikčne do gréckokatolíckej farnosti blaženého biskupa a mučeníka P.P. Gojdiča v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskej eparchii. Samotná gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha. Farárom farnosti Hanušovce nad Topľou je od r. 2003 ThDr.
Autorom grafického návrhu erbu a zástavy farnosti je PhDr. Ladislav Vrtel, herold Slovenska. Erb farnosti sv. Urbana v Bystrom bol dňa 2. októbra 2020 zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou HR W-460/2020. Erbová listina (armáles) bola vydaná a spečatená pečaťou Heraldického registra Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2020.
Erb farnosti sv. Urbana v Bystrom zapísaný v Heraldickom registri má túto podobu: Zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca zlatá biskupská berla ovinutá zeleným viničom, hore s dvoma listami a dvoma zlatými strapcami hrozna; na listoch stojace dva privrátené strieborné prilietajúce holúbky v zlatej zbroji, nad tým všetkým zlatá mušľa.
Znamenie erbu pozostáva zo symboliky všetkých troch kostolov vo farnosti. Viničom ovinutá biskupská berla symbolicky pripomína svätého Urbana, patróna farnosti v Bystrom, dva vtáčiky poukazujú na svätého Františka z Assisi, patróna nového kostola na Sídlisku, a zlatá mušľa je atribútom svätého apoštola Jakuba Staršieho, patróna filiálneho kostola v Hermanovciach nad Topľou. Červená farba štítu odkazuje na mučenícku smrť svätého Urbana i svätého Jakuba.
tags: #rimskokatolicka #farnost #bystre