Farnosť Kamenec pod Vtáčnikom má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa prelína s históriou obcí Horný a Dolný Kamenec.
Obec Kamenec pod Vtáčnikom vznikla v roku 1955 zlúčením obcí Horný a Dolný Kamenec. Prvé písomné zmienky o Hornom Kamenci sú z roku 1355, zatiaľ čo zmienka o Dolnom Kamenci je až z roku 1518. Obe obce patrili rodine Kostolányiovcov, ktorí tu mali svoje kúrie a šľachtické domy.
Farnosť dnes patrí do banskobystrickej diecézy. Od svojho vzniku, čiže ešte pred vznikom samotnej Banskobystrickej diecézy, patrila do Ostrihomskej arcidiecézy pod názvom Kemenicz.
História kostola
Pamätná kniha obcí Horný a Dolný Kamenec uvádza, že v 9. storočí stál drevený kostolík na pozemku Halanszká. Katalóg kardinála Pazmáňa, Ostihomského biskupa, uvádza farnosť ako starobylú, patriacu do jeho diecézy. S pôvodným pomenovaním lokality ako Horné Kostoľany - Superior Castellyan sa po prvý raz stretávame až v 14. storočí.
Od druhej polovice 15. storočia až do roku 1500 bol postavený murovaný kostol nad obcou na náhornej plošine. Rodinu Kosolányiovcov, ktorá prijala obec od kráľa Žigmunda v roku 1435, môžeme označiť aj za donatárov a staviteľov neskoro gotického kostola. V pamätnej knihe je uvedené, že kostol v rokoch 1632-1685 striedavo patril luteránom.
Rímsko-katolícky kostol zasvätený Všetkým svätým bol datovaný do prvej polovice 16. storočia podľa neskorogotických portálov a renesančnej hrebienkovej klenby s gotickým hviezdicovým obrazom. Bol situovaný nad starou cestou nad obcou na náhornej plošine. Kostol pravdepodobne vyhorel medzi rokmi 1520-1560. Dnešné klenby v lodi, vo svätyni a v sakristii sú renesančné. Z roku 1654 pochádzal drevený maľovaný chór zdobený ľudovými maľbami, ktorý bol nahradený betónovým v roku 1945. Z doby okolo polovice 17. storočia pochádza prístavba veže na západe. Neskôr na severnej strane bola postavená kaplnka svätej Anny. Veľká polkruhová arkáda spája kaplnku s loďou kostola. S exteriéru sa pripája stavba kaplnky k stene sakristia.
Na južnej strane je pôvodný nekorogotický vstupný portál. Na západnej strane lode je vstupný otvor vedúci do podvežia. Kostol je vydláždený benátskymi dlaždicami. Pod kaplnkou sa nachádza krypta rodu Rajcsanyiovcov, pod chórom krypta rodiny Kostolányiovcov.
Hlavný oltár sa nachádza na východnej strane presbytéria. Je z dreva, polychrómia, zlátenie a striebrenie z polovice 18. storočia. Je rokokový s mriežkovým ornamentom na spôsob krídel nezvyčajného tvaru. Má ústredný obraz Všetkých svätých. Na menze (oltárnej doske) je tabernákulum (skrinka na oltári na uschovávanie monštrancie a kalichov) so sochami dvoch anjelov svetlonosov a dvoch adorujúcich anjelov. Krížovú cestu a spovednicu zhotovil rezbár Ľudovít Pisár, rodák z Kamenca pod Vtáčnikom.
Ku kostolu je pristavená veža štvorcového tvaru, ktorá je klenutá jedným poľom plytkej renesančnej klenby krížového tvaru. Na zvonovej stolici sú tri zvony z 20. storočia.
V auguste 2004 sa uskutočnila rozsiahla úprava okolia farského kostola, vrátane opravy schodiska a vybudovania bezbariérového prístupu. Občania - farníci - sa na prácach zúčastnili dobrovoľne.
Kostol bol kedysi ohradený múrom, z ktorého sa zachovali iba základy. Kanonická vizitácia z roku 1821 uvádza: „Fara je postavená na svahovitom kopci, múry nemajú pevnosť, ale stále vznikajú pukliny a hrozí zrútenie fary. Aby sa predišlo úplnému zrúteniu, musel farár podoprieť múr dvoma pevnými murovanými stĺpmi. Budova je priestranná a jednoliata. Má štyri izby, pivnicu a komoru. Údržba prislúcha farníkom.
Pred farským kostolom stojí kríž, dar od obyvateľov Kamenca pod Vtáčnikom, ktorí emigrovali do Spojených štátov Amerických. Je na ňom úryvok z písma svätého: „Nenie v inom spasenia, okrem v Kríži Pána nášho Ježiša Krista“. Pod týmto úryvkom je odkaz Skut. ap. Neďaleko farského kostola stojí dom smútku.
Kostol Všetkých svätých v Kamenci pod Vtáčnikom
Farská budova
V rokoch 1780- 1783, za pôsobenia farára Jozefa Schestáka, bola postavená prvá farská budova z nepálených tehál. Pre nedostatok financií stavba pokračovala až do roku 1963. Je situovaná na cirkevnom pozemku vzdialenom od kostola asi 150 metrov.
V roku 1956 začal pán farár Hrmo, ktorý tu pôsobil celých 32 rokov, so stavbou novej fary. V r. 1978-1988 pôsobil vo farnosti Ján Rozinaj. Do kostola a do fary bol zavedený vodovod. O zveľadenie farskej budovy sa postarali aj ďalší správcovia farnosti, ako napr. cyril Adam či Pavel Židek. Dnes má farská budova pred sebou ďalšiu rekonštrukciu a úpravy, nakoľko si to jej stav vyžaduje.
Život vo farnosti
Ako dôsledok rekatolizácie jezuitského rád v 17.-18. storočí obyvateľstvo dnes vyznáva rímskokatolícke náboženstvo. V polovici 17.stor. rodina Kostolányiovcov odpadla od katolíckej viery a spolu s nimi sa celá obec stala evanjelickou.
Počas svätých omší v nedeľu a vo sviatok sprevádzajú spev hrou na organ naši organisti Marek MENDEL a Boris HUDEC. V obci má dlhú tradíciu aj miestna dychová hudba, ktorá odprevádza zosnulých na ich poslednej ceste, pri slávnostiach hrá na svätej omši a pod.
Správcovia farnosti
- Dôstojný pán farár Peter TKÁČ (od marca 2011)
- Dôstojný pán farár Jozef HANÁK
- Dôstojný pán farár Pavol ŽIDEK
- Dôstojný pán farár Martin JAKUBEC a diakon Jozef CEROVSKÝ
- Dôstojný pán farár Cyril ADAM
- Dôstojný pán farár Jozef HROMADA
Bohoslužby
Pondelok: 17:00 v zimnom čase/18:00 v letnom čase
Utorok: 17:00 v zimnom čase/18:00 v letnom čase
Streda: 8:00
Štvrtok: 17:00 v zimnom čase/18:00 v letnom čase
Piatok: 17:00 v zimnom čase/18:00 v letnom čase
Sobota: 8:00
Nedeľa: 8:00 (ranná sv. omša), 11:00 (farská sv. omša)