Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne je Klokočov (okres Michalovce). Každoročne ju navštívi množstvo veriacich. Sú miesta, ktoré majú navidomoči príjemnú atmosféru. Duchovne: Cítiť a vidieť, že je to premodlené miesto. Obec Klokočov leží v Turzovskej vrchovine medzi Javorníkmi a Moravsko-sliezskymi Beskydami v povodí rieky Predmieranky.
Úcta k tomuto miestu je zviazaná s ikonou Bohorodičky v miestnom chráme. Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii ikony. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.
Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola zničená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici.
Klokočov, obec v Michalovskom okrese, je známa ako mariánske pútnické miesto. Úcta k tunajšiemu pútnickému miestu sa viaže k ikone Presvätej Bohorodičky. Počas kuruckých vojen v roku 1670 sa mala jej tvár zatemniť a začať slziť nad útrapami tunajšieho ľudu.
Nezvyčajné slzenie ikony v Klokočove v roku 1670 bolo prvým zo série „zázrakov“ aj v iných oblastiach. V roku 1696 plakala ikona v Pócsi, v roku 1699 ikona v Mikole v Sedmohradsku, v roku 1717 ikona v Sájopálfalva a nakoniec ikona v Ľutine v roku 1852.
Klokočovská ikona spomedzi ostatných obrazov teda ronila slzy ako prvá v roku 1670. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska. Z dokumentu Budínskeho archívu z roku 1711 uverejneného v knihe J. Balogha Munkács - vár története (Dejiny Mukačevského zámku) sa dozvedáme, že po zázraku ikona z Klokočova bola odnesená do Prešova a umiestnená v pokladnici drahocenností mesta Prešova.
Je jasné, že zázrak - slzenie ikony, vyvolal rozruch a mesto Prešov zasiahlo. Z Klokočova bola ikona odnesená a možno si domyslieť, že právom mocnejšieho. Možno sa iba domnievať, že skoro po zázraku, pretože z dokumentu je jasné, že sa ikona ocitla v rukách grófky Žofie Báthoryovej, manželky grófa a kniežaťa Juraja II. Rákociho, majiteľky mukačevského zámku, ktorá po smrti svojho manžela zanechala kalvínsku vieru a stala sa katolíčkou. Táto kňažná zobrala ikonu z Prešova na základe toho, že mukačevské biskupstvo bolo jej majetkom.
Kňažná umiestnila ikonu v kaplnke mukačevského zámku. Po odnesení klokočovskej ikony na cisársky dvor do Viedne sa ozvalo mesto Prešov, ktoré si nárokovalo na zázračnú ikonu. Pravdepodobne to bolo aj pod vplyvom prešovských biskupov. Kráľovná Mária Terézia, veľký dobrodinec východného obradu, prikázala zhotoviť kópiu klokočovskej ikony a túto až jej syn Jozef II. poslal do Prešova. Originál zázračnej ikony však ostal vo Viedni v cisárskom dvore.
Kópiu ikony namaľoval maliar F. G.Kramer a ikona bola slávnostne prenesená a odovzdaná mestu Prešov. V súčasnosti sa v miestnom gréckokatolíckom chráme, ktorý leží tesne pri brehoch Zemplínskej šíravy, nachádza jej druhá kópia. Vytvoril ju maliar Ignác Roškovič.
Gréckokatolícky chrám, zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pochádza z roku 1835. Na zadnej strane tejto ikony je zaznamenané, že je kópiou a že ju podľa originálu namaľoval roku 1769 F. Kramer vo Viedni, a táto kópia zázračnej ikony bola dňa 12. marca 1769 rakúskym cisárom darovaná mestu Prešovu namiesto originálu. Ďalej je ešte poznamenané, že kópia bola roku 1802 obnovená maliarom Bodom. V týchto historických zápisoch je zdôraznené, že ikona slzila pred mnohými ľuďmi, ktorí slzenie videli a tiež, že slzenie sa zmenilo na plač, keď ikonu prebodávali nožom.
Ako historické doklady o ikone sa ešte zachovali inventarizačné záznamy z majetku Františka II. Rákociho z roku 1711, v majetku ktorého Klokočovská ikona bola bohato ozdobená drahokamami.
Vývoj farnosti Klokočov
Farnosť Klokočov donedávna patrila do nitrianskej diecézy. Po reorganizácii a novom prerozdelení diecézneho územia od 14. februára 2008 patrí do novozriadenej žilinskej diecézy. Jej veriaci však nemali vždy svoj kostol, pretože patrili pod správu farnosti Turzovka, jednej z najväčších farností. Počet jej veriacich podľa dokumentu z roku 1941 bol 15 238.
Podľa doteraz známych prameňov príprava a začiatky budovania kostola prebiehali už v rokoch 1912 - 1913. Pôvodne mal byť kostol dvojvežový, ale neskôr podľa rozhodnutia biskupa Bathanyho sa určilo, že bude jednovežový a oproti pôvodnému zámeru menší. Kostol mal byť postavený v Kline na Marcovom kopci, kde sa v tom čase nachádzal vyše 300 rokov starý cintorín a kde sa v priebehu 18. a 19. storočia pochovávalo. Napriek výhodnej polohe tohto miesta z dôvodu nutnej exhumácie starých hrobov sa rozhodlo, že kostol bude postavený v osade Klokočov.
Po začiatku výstavby prevzal cirkevné povinnosti v jeho ďalšom pokračovaní turzovský farár Karol Točík, ktorý tu pôsobil od roku 1918 až do svojej smrti v roku 1960. Ako prvotný materiál na stavbu sa použil kameň z riečky Predmieranky v časti pod kostolom. Na výstavbu nového kostola a farskej budovy zložil dp. Ignác Diera v Nitre 260 000 korún. Staviteľom sa stal Ján Maňas zo Vsetína a základy posvätil nitriansky kanonik a prepošt Valentín Púchovský.
Výstavba sa síce začala, ale zakrátko bola prerušená pre nedostatok potravín a šíriaci sa hlad. V roku 1918 bol farár Ignác Diera poctený titulom monsignora a v auguste toho istého roku ho preložili do Košece. V stavbe kostola sa pokračovalo až v roku 1924. V roku 1926 Mons. Ignác Diera daroval na nový kostol 12 000 korún. V tom roku sa vo výstavbe nepokračovalo, až od 1. mája nasledujúceho roka. Dňa 5. novembra 1927 osadili na novom kostole kríž a 28. novembra 1927 vytiahli do veže zvon. Monsignor Ignác Diera daroval do nového kostola vnútorné zariadenie v hodnote 110 000 korún.
Na jeseň 1928 bola výstavba nového kostola a farskej budovy v Turzovke-Kline dokončená. Dňa 21. októbra 1928 sa konala slávnostná posviacka nového kostola, zasväteného Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, a fary, ktorú vykonal nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko.
Nová farnosť bola najskôr turzovskou expozitúrou, ktorú spravoval turzovský kaplán Ignác Kutiš. Sväté omše dochádzali vysluhovať kňazi z Turzovky, ale od 1. decembra 1932 sa konali bohoslužby denne, pretože duchovný sa nasťahoval do novej fary a mohol začať pastoračnú činnosť vo farnosti.
V roku 1929 Frýdek daroval pre nový kostol v Turzovke-Kline veľký zvon, zasvätený sv. Františkovi. V roku 1931 bol kostol pokrytý plechovou krytinou a o rok neskôr sa vykonali zemné práce na úprave okolia kostola a príprave nového cintorína. Od 1. júla sa patrónom turzovského kostola a fary, ako aj kostola a fary v Klokočove stala Urbárska obec v Turzovke.
Aj napriek ťažkej povojnovej situácii dokázali veriaci vyzbierať nemalé finančné prostriedky na organ. Objednávka bola zadaná 11. 8. 1947 firme Stavitelství varhan, Ladislav Hauser, Teplice-Trnovany. Stavba organa bola dokončená v máji 1951 v celkovej hodnote 428 500 korún. Organ posvätil turzovský farár Karol Točík, ako aj dve zástavy, ktoré novému kostolu darovali Pavol Smažák a Peter Staník.
V priebehu desaťročí kostol podstúpil viaceré úpravy. Rozsiahla rekonštrukcia interiéru prebehla v roku 2008.
Klokočov bol súčasťou Turzovky v rokoch 1598 -1954. Rozdelením Turzovky vznikli dňa 15. 5. Farský kostol Božského Srdca Ježišovho - secesný kostol v neogotickom štýle sa staval v rokoch 1918 - 1928. Slávnostná posviacka sa konala 28.10.1928. Pôvodne mal byť kostol dvojvežový, napokon sa postavil ako jednovežový a menší oproti pôvodnému zámeru. V rokoch 1918 - 1960 tu pôsobil turzovský farár Karol Točík.
Osada Do Kršle - bývalá vidiecka pamiatková zóna - v osade sa nachádzajú objekty ľudovej architektúry. Najstarší objekt v osade je z konca 19. Klokočovské skálie tvoria guľovité útvary, za prírodnú rezerváciu bolo územie vyhlásené v roku 1984. Predmetom ochrany v tejto oblasti je aj výskyt rastliny rebrovky rôznolistej, ktorá sa dostala aj do symbolu CHKO Kysuce. V oblasti sú i ďalšie zriedkavé a ohrozené rastliny a živočíchy.
Cez rezerváciu prechádza 850 m dlhý náučný chodník, na ktorom sa dozviete zaujímavosti o tomto území. V minulosti bola osada Biely Kríž vyhľadávaným miestom na rekreáciu. Nachádza sa na česko-slovenskom pohraničí. Na slovenskej strane sa nachádza hotel Kysuca, ktorý dnes už nie je v prevádzke. Navštevovaným miestom je kamenná kaplnka zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi, kde sa dodnes slúžia omše.
Cestu možno začať v časti Vrchpredmier, kde je možné zaparkovať a po žltej značke ísť z Klokočova (Bus), spať sa dá ísť z Bieleho Kríža po červenej na Doroťanku (horská chata) a miestnou cestou do východzieho bodu. Patrí do katastrálneho územia obce, za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1981. Duchovný správca: Mgr.
Stavebný vývoj kostola: Secesný kostol s neogotickými prvkami bol postavený v rokoch 1918 - 1928. Trojloďový priestor má vstavanú vežu. Interiér bol vymaľovaný v roku 1928. Vnútorné zariadenie pochádza z roku 1928. Barokový krucifix je z 18. storočia. Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii farnosti Klokočov
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1670 | Slzenie ikony Presvätej Bohorodičky |
| 1918 - 1928 | Výstavba súčasného kostola |
| 1928 | Slávnostná posviacka kostola |
| 2008 | Rozsiahla rekonštrukcia interiéru |
Klokočov je miesto, ktoré si zaslúži pozornosť a návštevu.
