Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda v rámci svetových dejín svojím kultúrnym, politickým, náboženským a celkovo duchovným dosahom (a to nielen na slovanské národy) nemá historickú obdobu. Počas každoročných osláv príchodu solúnskych bratov sa naskytá opakovaná možnosť v širšom rozsahu znovu skúmať a pripomínať si všetky stránky ich života a kolosálnej práce.
A to nielen s tými z 9. Tisícstošesťdesiat rokov je obrovská až nepredstaviteľná časová priepasť, za to obdobie povznikali a pozanikali politické, ale aj hospodárske systémy, dejiny zaznamenali vzostup i pád tisícok osobností, ktoré sa zableskli v dianí, aby následne upadli do zabudnutia. Dedičstvo sv. Konštantína-Cyrila a Metoda je však stále živé a reálne, jeho vplyv a odraz možno badať aj v slovenskej štátnosti, kultúre, náboženskej tradícii, národnej mentalite a v prípade našich východných slovanských bratov aj v písme i jazykovede.
Je to neuveriteľné, keď si uvedomíme, že zárodok toho všetkého vyšiel zo skromných začiatkov dvoch bratov z vtedajšej dnes už dávno zaniknutej Východorímskej ríše. Zanechali nám obrovské dielo, ktoré následne ich žiaci a verní nasledovníci preniesli cez obrovské územie strednej a východnej Európy, ale aj cez more času, ktoré nás delí od 9.
Život solúnskych bratov je vo všeobecnosti známy, chceli by sme sa pristaviť skôr pri inej téme. Sv. Cyril a Metod prvý raz v našich dejinách združili v svojich osobnostiach poslanie duchovného otca, kňaza, filozofa, učiteľa, jazykovedca či zákonodarcu, ale aj poslanie apoštola národného ducha. Národný duch a kresťanské presvedčenie sú od tohto bodu pevne spojené a tiahnu sa celými našimi dejinami. Desiatky až stovky národovcov zasvätili život práci na národnom poli a súčasne poslaniu kresťanského duchovného.
Rok 2023 je plný symboliky národných výročí. Pripomíname si 1160. výročie príchodu byzantskej misie na naše územie a zároveň 160. výročie založenia najstaršej národnej kultúrnej a vedeckej ustanovizne Slovákov Matice slovenskej. V cyrilo-metodských súvislostiach nesmieme zabudnúť na neuveriteľné 100. výročie narodenia Františka Fugu, historicky tretieho a najúspešnejšieho predsedu Zahraničnej Matice slovenskej, ktorý bol azda najvýraznejším príkladom osobnostného pokračovania cyrilo-metodského dedičstva v novodobých slovenských dejinách.
František Jozefa Fuga, generálny vikár Slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a Metoda v Kanade, predseda Zahraničnej Matice slovenskej v rokoch 1974 - 1987 a duchovný správca gréckokatolíckej farnosti v Hamiltone, sa narodil 9. júna 1923 v dedinke Vinné na Zemplíne v okrese Michalovce. V krstnom liste mal pôvodne priezvisko Figa. Dôvody neskoršej zmeny na Fuga majú dve verzie.
Jedna to vysvetľuje tak, že ako emigrant chcel uchrániť rodinu na východnom Slovensku pred prenasledovaním v období socializmu, čo mala napomôcť transformácia priezviska. Detstvo prežil v skromných podmienkach mnohopočetnej slovenskej roľníckej rodiny. Mama Ilona Butalová pochádzala z obce Zemplínska Široká. Otec Emil Figa bol presvedčený Slovák pôvodom zo Stropkova, a práve on vložil „národné“ synovi pevne do srdca. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, neskôr ako nadaný žiak absolvoval gymnázium v Michalovciach (dnes Gymnázium Pavla Horova).
Mnohých prekvapí, že s ním študoval jeho generačný spolupútnik, slovenský národovec, rovnako Zemplínčan a rímskokatolícky kardinál, arcibiskup, spisovateľ i prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov Jozef kardinál Tomko (11. 3. 1924 Udavské - 8. 8. Po maturite sa prihlásil do seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, keďže Košice boli okupované horthyovským Maďarským kráľovstvom. V Bratislave napokon od septembra 1944 začal študovať teológiu. Po oslobodení (1945) a prinavrátení južného Slovenska pokračoval krátko v štúdiu v Košiciach.
S budovaním novej spoločnosti podľa sovietskeho vzoru sa začala tvrdá ateistická politika, v ktorej náboženstvo nemalo mať miesto. Nový režim sa nezastavil ani pred politickým prenasledovaním domnelej opozície, do ktorej okamžite zaradili aj kňazov a rehoľníkov. Už v roku 1945 sa vybral do Ríma do seminára sv. Jána Nepomuckého - vysvätil ho kardinál Luigi Traglia (1950). Mladý nadšený kňaz František Fuga ukončil štúdium teológie (1952) na Pápežskej lateránskej univerzite v Taliansku, no v dôsledku vtedajšej politickej situácie sa do Československa vrátiť nemohol.
Po krátkom pôsobení ako kaplán v severnom Taliansku došlo k rozhodujúcemu prelomu v jeho životnej ceste. Na podnet Michala Lacka, jedného z obroditeľov gréckokatolíckej cirkvi, sa v roku vrátil 1954 do večného mesta, kde si zmenil obrad na byzantský - gréckokatolícky. Od 25. apríla 1954 bol činný medzi slovenskými gréckokatolíkmi v Hamiltone. Podobne ako solúnski bratia aj František Fuga si berie na plecia ťažkú misionársku prácu a odchádza do neznámej cudziny, aby plnil svoje historické poslanie medzi Slovákmi v Kanade.
Rovnako ako oni aj on musí začať takmer „na zelenej lúke“. Síce medzi slovenskou gréckokatolíckou komunitou, ale iba s nadšením a s pevnou vôľou vydržať. Farnosť, ktorú mu zverili v meste Hamilton, je totiž bez chrámu. František Fuga prejaví obrovskú vytrvalosť a silu ducha, s nespútanou energiou sa spolu s rodákmi pustí do stavby slovenského kostola a fary a 25. apríla 1954 v Hamiltone založí gréckokatolícku Farnosť Uspenia Presvätej Bohorodičky (s rovnakým zasvätením ako svätyňa v Klokočove v okrese Michalovce) a stane sa jej správcom.
Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
V mieste svojho pôsobiska súčasne organizuje slovenský národný i kultúrny život. Napokon v Hamiltone postaví Chrám Panny Márie Klokočovskej, a to symbolicky na 1100. výročie sv. Podarí sa mu takmer nemožné, v Hamiltone postaví na nohy slovenskú komunitu, vybuduje vzorovú farnosť, pričom nezabúda ani na svoju vzdialenú slovenskú vlasť, keď do základov nového kostola vloží hrsť hliny zo Slovenska z Klokočova.
Podobne ako solúnski bratia aj on je všestrannou tvorivou osobnosťou náboženského a národného života. V roku 1974 sa stane dekanom slovenských gréckokatolíckych farností a od roku 1981 dokonca generálnym vikárom Gréckokatolíckeho biskupstva sv. Po istom váhaní prijme v roku 1974 funkciu predsedu Zahraničnej Matice slovenskej, čím ju zachráni pred zánikom, ktorý vtedy hrozil. Rovnako ako na svojej fare aj v Zahraničnej Matici slovenskej pôsobiacej už v Kanade začína úplne od začiatku.
Sám sebe je spisovateľ, vydavateľ, dokonca sadzač či organizátor matičných podujatí. Podarí sa mu takmer nemožné, rozšíri členskú základňu a nadviaže kontakty s významnými Slovákmi v Severnej Amerike. Medzi nimi aj s odhodlaným slovenským národovcom, predsedom Svetového kongresu Slovákov a vplyvným priemyselníkom Štefanom Boleslavom Romanom (17. 4. 1921 Veľký Ruskov - 23. 3. Fuga činnosť Zahraničnej Matice slovenskej od počiatku orientoval na rozvoj členskej základne, národno-výchovnú a osvetovú prácu, literárne i vydavateľské aktivity, ale nezabúdal ani na organizovanie matičných podujatí.
Podobne ako v dávnych dobách solúnski bratia aj František Fuga pochopí nesmrteľnú silu písaného slova. Založí Slovenské vydavateľstvo, vydáva množstvo náboženských, neskôr národných publikácií, ktoré objasňujú históriu a vtedajší život Slovákov v Amerike, ako aj na rodnom Slovensku. V Slovenskom vydavateľstve vychádzala pôvodná slovenská i prekladová literatúra, kalendáre, modlitebné knižky, odborné a propagandistické práce obhajujúce myšlienku samostatnej slovenskej štátnosti.
V Hamiltone, ktorý sa medzitým stal významným národným strediskom, organizuje množstvo podujatí. Pre nás matičiarov môže byť zaujímavé, že k nim patria aj medzinárodné svetové festivaly slovenskej mládeže, ktoré sa po jeho smrti realizovali ešte donedávna na Slovensku. František J. Fuga sa zaslúžil o spomínaný rozvoj členského hnutia, keďže v roku 1978 mala Zahraničná Matica slovenská vyše dvetisíc členov. V roku 1983 jej dal zároveň pevné finančné i právne základy.
Pod názvom Matica Slovenska Abroad bola oficiálne zaregistrovaná v zmysle kanadského inkorporačného zákona. František Fuga sa prejavoval ako vytrvalý národný činovník i publicista a svoje úvahy, články a iné príspevky uverejňoval v krajanských exilových časopisoch (Jednota, Kanadský Slovák, Mária, Slovák v Amerike). Predniesol početné úvahy a prejavy v slovenských rozhlasových vysielaniach v Kanade.
Bol spoluzakladateľ a v rokoch 1957 - 1962 vydavateľ a redaktor exilového mesačníka pre slovenských gréckokatolíkov Mária. V roku 1959 sa stal vydavateľom Gréckokatolíckeho kalendára, ako aj ekumenických nástenných kalendárov. Medzi jeho vydavateľské počiny patrí aj modlitebná knižka Spas dušu svoju (1959) a z rokov 1961 - 1967 trojzväzková monumentálna práca Slovenská otčina, ktorá obsahuje poznatky z dejepisu, zemepisu, národopisu a údaje o osobnostiach Slovenska.
Vysoké pracovné nasadenie si však postupom rokov vyžiadalo svoju daň. Podľa rozprávania priateľov a žijúcich príbuzných neochvejný vlastenec dlho do noci pracoval na sadzbách publikácií, pričom sa dostával do kontaktu s tlačiarenskými chemikáliami. Pravdepodobne práve tie mu zapríčinili ťažké zdravotné problémy. Slovensko a rodnú východoslovenskú dedinku Vinné už nikdy neuzrel. Po dlhej chorobe nakoniec v Hamiltone 9.
František Fuga vo všetkých ohľadoch patrí k dôstojným nasledovníkom úsilia a dedičstva sv. Cyrila a Metoda. Cyrilo-metodská idea je s ním pevne spojená. Veď aj gréckokatolícke biskupstvo v Kanade, kde bol dlhé roky generálnym vikárom, je pomenované po sv. Cyrilovi a Metodovi. Dokonca dátum narodenia Františka Fugu končiaci sa trojkou spôsobuje, že okrúhle výročia jeho narodenia sa budú vždy spájať s výročím príchodu solúnskych bratov na naše územie (863 a 1923).
A to nie je všetko. Za zmienku ešte stojí, že dávno pred vznikom Slovenskej republiky inicioval ustálenie našej národnej vlajky, keď navrhol cyrilo-metodský byzantský dvojkríž na trojvrší umiestniť na hurbanovskú trojfarebnú bielo-modro-červenú trikolóru! František Fuga takýmto spôsobom v západnom svete odlíšil slovenskú politickú a etnickú otázku od slovinskej, rusínskej či ruskej. Chcel to docieliť práve zmenou národnej vlajky, ktorú mali Slováci so spomínanými slovanskými národmi podobnú. Na mieste jeho pôsobenia v Hamiltone viala slovenská zástava dlhé roky a takú ju priniesli po prevrate v roku 1989 zástupcovia Zahraničnej Matice slovenskej na Slovensko.
Cyril a Metod - Apoštoli Slovanov
Pútnické miesto Klokočov