Kluknava, obec nachádzajúca sa v Spišskom regióne na Slovensku, má bohatú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Táto oblasť, ležiaca v Kluknavskej kotline, ktorá je súčasťou Hornádskej kotliny, má strategickú polohu, ktorá ovplyvňovala jej vývoj po stáročia. Poďme sa ponoriť do histórie tejto pozoruhodnej farnosti.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kluknave
Vznik a Vývoj Názvu Obce
Kluknava vznikla po roku 1300 v chotári staršej osady, zvanej Stará Richnava. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1304, kde sa spomína ako Cluchnow, Clychnow. Postupom času prešiel názov obce rôznymi obmenami:
- 1304 - Cluchnow, Clychnow
- 1316 - CLUCHNOW-CLYCHNOW
- 1336 - KLUKNOW
- 1773 - Klukno, Kluckenau, Kluknawa
- 1786 - Klekenau, Kluknó, Klukenau, Kluknowa
- 1808 - Kluknó, Klukenaou, Klukńawa
- 1863 - 1913 Kluknó
Súčasný názov Kluknava sa používa od roku 1920. Etymologický rozbor názvu Kluknava dokazuje miesto vzniku obce, slovo KLUK, pomnožné KLUKY - s významom chumáč, kúdeľ, spleť koreňov stromov, zo staroslovienčiny sa vyvinulo v ruštine klok, v poľštine klaki, v češtine kluk - klčovanie. Na mieste dnešnej Kluknavy boli v rannom stredoveku husté lesy. Klčovaním sa pracne získavala ďalšia orná pôda pre rozšírené osídľovanie. V povodí Kluknavského potoka sa usadzovali uhliarske a roľnícke rodiny. Slovenské meno má podľa kľuky Hornádu, ktorá je zavinená Dolinským potokom, ktorý obcou preteká. Kluknava ako samostatná obec vznikla na základoch staršej Richnavy.
Obyvateľstvo a Feudálne Vzťahy
Obyvateľstvo je zväčša domáceho pôvodu, slovanského. Neustále ho pribúdalo a to prirodzenou natalitou i vnútornou kolonizáciou v 15. a 16. storočí. Osada patrila od 13. storočia pod panstvo Richnavského hradu. Panovník Matej Korvín ju v roku 1460 dal Imrichovi Zápoľskému a Šebastianovi z Rozhanoviec za 12 tis. zlatých.
V roku 1461 dobyl Richnavský hrad Ján Jiskra, ale o rok ho získava späť Zápoľský a vlastní ho i s priľahlými obcami do roku 1528. Po Zápoľských sa majiteľom hradu stáva evanjelický rod Thurzovcov. Po ich vymretí sa v roku 1693 vlastníkom Spišského a Richnavského hradu s majetkom a prinaležitými obcami stáva zakladateľ spišskej línie katolíckych Czákyovcov - Štefan III., ktorý zomrel v roku 1699. Majetok si medzi sebou rozdelili početní príbuzní . Imrich III. Czáky získal Kluknavu a ďalšie obce. Bol prvým z kluknavskej vetvy Czákyovcov, ktorá splynula s iliašovskou vetvou v 19. storočí.Sídlo panstva z kluknavského kaštieľa prešlo do Smižian. Hilárovi Czákymu patril na konci 19. storočia celý kluknavsko-iliašovský majetok.
Architektonické a Kultúrne Pamiatky
Materiál zo zničeného richnavského hradu bol použitý ako stavebný materiál na stavbu kaštieľa v Kluknave. Barokový kaštieľ z rokov 1715-1720 renesančného pôvodu patril medzi majetky kluknavsko-iliašovskej vetvy rodu Csakyovcov. Je to jednopodlažná budova štvorcového pôdorysu so štyrmi nárožnými vežami, sedlovou strechou a uzavretým dvorom. Kedysi krásne sídlo šľachty, dnes po rekonštrukcii sa v ňom poskytujú ubytovacie a stravovacie služby.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého je baroková stavba z 2. polovice 18. storočia. Je to stavba takmer štvorcového pôdorysu s oblou oltárnou konchou. Oltár so sochou sv. Jána Nepomuckého ja vzácna drevorezba.
Obec Kluknava s osadou Štefánska Huta spája drevený krytý most cez rieku Hornád, ktorý je technickou pamiatkou. Bol postavený v roku 1832 a v rokoch 1981-1984 bol zrekonštruovaný. Je jediný svojho druhu, ktorý sa zachoval dodnes a svedčí o zručnosti niekdajších spišských tesárov. Vyniká svojím ojedinelým technickým riešením.
Drevený most v Kluknave
Kaplnka svätej Anny
V chotári obce v jej neďalekých lesoch na hranici Spiša a Šariša na Kluknavských lúkach v roku 1623 bola postavená grófkou Annou Czáky-Vesselényovou kaplnka zasvätená sv. Anne, ktorú neskôr gróf Imrich Czáky dal prestavať na kostolík. V kostolíku sú umiestnené obrazy a relikviár sv. Anny a na chóre malý organ. Ku kaplnke putovali ľudia z okolitých miest a dedín, ba aj grófstvo a zemania. Omše boli v troch rečiach. Pred odpustom sa vždy konal jarmok. Dobytčí jarmok bol vždy okolo sviatku sv. Jakuba a výkladný trh v dňoch 25. - 26. júla. Púť bola dôležitou spoločenskou a kultúrnou udalosťou v živote obce. V dnešnej dobe je kostolík udržiavaný a každoročne v júli k nemu putujú veriaci z okolitých miest a obcí ba aj zo vzdialenejších kútov Slovenska.
V horúcich letných dňoch im dobré padne občerstviť sa pri prameni čerstvou vodou, ktorá tam vyviera. Okolité lesy ponúkajú návštevníkom možnosť oddýchnuť si v peknom príjemnom prostredí. Z obce je možnosť výstupu na Roháčku (1028 m n.m.), kde je postavená poľovnícka chata, v ktorej je možnosť ukrytia pred nepriazňou počasia. Každoročne sa organizuje výstup na tento vrch Čiernej hory.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej
Pôvodný rímskokatolícky kostol bol gotický, dokončený a konsekrovaný v roku 1424, prebudovaný roku 1498. Ďalšia zmienka o kostole siaha do 17. storočia - rok 1680, uvádza sa v nej, že kostol bol opravený kňazom Františkom Hanáciom, ktorý dal opraviť aj kaplnku sv. Magdalény (v súčasnosti farnosť Kluknava). Farskú budovu postavili v roku 1751 po požiari, dokončená bola roku 1780 a znovu opravovaná roku 1792 stála 3000 zlatých. Okolo kostola bol cintorín, ktorý bol z hygienických dôvodov zrušený a nový založili mimo mesta roku 1780, podľa nariadenia Márie Terézie. O 2 roky neskôr bol kostol vymaľovaný Júliusom Adamom. Bolo to obdobie veľmi náročné najmä po finančnej stránke.
Vítražné okná Pána Ježiša, Panny Márie a sv. Autorom pôvodného hlavného oltára z roku 1757 bol Jozef Hartman. Terajší hlavný oltár vyrezal Jozef Rifesser, oltárny rezbár z mestečka St. Ulrich Groden z Tirolska v roku 1912. Dnes sa táto časť Tirolska nachádza v severnom Taliansku. Tento autor vyrezal aj bočné oltáre a kazateľnicu. Na farskom úrade sa zachovala kúpnopredajná zmluva o diele. Je veľmi chvályhodné že firma Bames rodiny Messnerových, ktorá pôsobi v našom meste je pokračovateľom tohto vzácneho tirolského rezbára. Oltárna menza hlavného oltára bola posunutá dopredu, aby mohla slúžiť novým liturgickým predpisom po II. Vaikánskom koncile v roku 1996.
Hlavný oltár, kazeteľnicu, sochy sv. Jozefa, sv. Terézie Ježišovej, sv. Antona a Panny Márie Lurdskej zreštauroval Alexander Koreň z Rožňavy v roku 1998. Tento reštaurátor je autorom ambony, ktorá ladí zo zariadením kostola. Ambon bol požehnaný na Vianoce 1996. V roku 1997 bol do svätyne kostola umiestnený veľký kríž z ukrižovaným Ježišom Kristom starým asi 100 rokov. Sochu sv. Bernadety vyrezal Vladimír Šimík z Považskej Bystrice v roku 1999. Ten urobil aj nový sedes a stojany pod sochy v roku 1998. V roku 1999 bola zreštaurovaná socha sv. Jána Nepomuckého a umiestnená v kostole. V kaplnke ju nahradil obraz sv. Jána Nepomuckého, ktorý namaľoval Ing. Ján Stempel zo Spišskej Novej Vsi. 20. septembra 1998 sa konala konsekrácia renovovaného kostola, Mons.
Vo februári 1998 (14.- 22. 2.1998) sa vo farnosti konali misie, ktorých sa zúčastnili veľký počet ľudí. Misie vykonali otcovia redemptoristi z Podolínca Michal Zamkovský a Štefan Varecha. Organ bol vytvorený Ottom Riegerom, mal byť dokončený 27. septembra 1914, na deň baníckej ofery, ale z dôvodu vypuknutia vojny bol dopracovaný až v septembri 1915. Bol vyrobený presne na mieru podľa požiadaviek farnosti v Budapešti., tiež sa nachádza zmluva o vyhotovení organa.
Autorom 14 zastavení krížovej cesty o rozmeroch 70 x 52 cm je Jozef Neškudla z Jablonného nad Orlicí z roku 1930. Vo svätom jubilejnom roku 2000, Mons. Eduard Kojnok požehnal 5. júla nové súsošie sv. 15. septembra bola postavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, ktorú požehnal 27.9.2000 Mons. 25. septembra bola otvorená a 26.9.2004 požehnaná rožňavským biskupom Mons.
Krstiteľnica - vyrobená roku 1872 v Levoči, mosadzná, s akantovými listami a vrchnákom. Roku 1999 rekonštruovaná Vladimírom Plencnerom z Nálepkova. Lavice - rokokové, z druhej polovice 18. storočia, stolárska práca, po stranách festony s rokajom, drevené. V júni 2011 boli vymaľované steny farského kostola. September 2014 podlaha v izbe kaplána.
Tragédia Počas Púte
V Kluknave zabil pred kostolom svätej Anny blesk 39-ročnú Moniku, ktorá stála pod stromom. Polícia začala stíhanie a preveruje, či organizátor nie je za jej smrť trestne zodpovedný. „Stáročná tradícia putovania na toto miesto robí z neho posvätný priestor bohatý na duchovné dary. V sobotu mali v kostole sláviť omšu miestni kňazi, v nedeľu vikár zo Spišskej Kapituly Ján Duda. Predpoveď počasia už od rána hlásila pravdepodobnosť búrok na východnom Slovensku. Časť veriacich zostala stáť pred kostolom pod stromami, hoci neďaleko mali zaparkované autá.
Polícia začala stíhanie vo veci usmrtenia a organizátora, miestnu farnosť, podozrieva, že zlyhal. „Pri blížiacej sa silnej búrke, o ktorej výskyte najmä na území východného Slovenska v popoludňajších hodinách s výstrahou 2. S Ondríkom sa denníku N nepodarilo spojiť, cirkev sa k jeho zodpovednosti nevyjadrila. „S prihliadnutím na to, že v takýchto prípadoch je aj napriek ich nepredvídateľnosti potrebné rešpektovať predpisy a nariadenia vyplývajúce zo zákonov Slovenskej republiky, organizátori púte budú spolupracovať s políciou na objasnení okolností nešťastia. Michal Kaščák.
Policajný hovorca vyhlásil, že organizátor akcie pochybil, keď napriek výstrahám meteorológov, ktoré vysielali aj médiá, nevyzval veriacich, aby opustili miesto okolo kostola, kde stoja vysoké stromy, a nechal ich tam v búrke stáť. Nie som právny expert, ale podľa mojich vedomostí u nás nie je žiadny zákon, ktorý by presne upravoval povinnosti organizátora pri takýchto mimoriadnych udalostiach. A myslím, že zákon, ktorý sa týka bleskov, neexistuje nikde na svete. Blesky sú špecifická a neuchopiteľná záležitosť. Je to jeden z najrizikovejších faktorov a riešime to s meteorológmi každý rok. Nikto vám nikdy nezaručí, že keby ste poslali ľudí na voľné priestranstvo, tak tam blesk neudrie.
Existujú len pravidlá, ktoré dokážu znížiť riziko. Podrobnosti z Kluknavy nepoznám, ale netrúfol by som si napríklad povedať, či je lepšie nechať ľudí odísť, lebo aj krokové napätie je nebezpečné. Po udalosti, keď všetci vieme, kam blesk udrel, sa odporúčania dávajú ľahko. Nie som expert, ale vo všeobecnosti platí, že treba odísť od vysokých budov, stožiarov, byť aspoň dva metre od každého kovového stĺpa, nezostávať pod stromom. V búrke je ideálne zastať, čupnúť si, najlepšie na špičky, dať hlavu medzi kolená, vypnúť mobil a prečkať blesky. Vtedy ste najmenej zasiahnuteľný terč. Ale udiali sa aj veci, keď blesk zasiahol na úplne najnepravdepodobnejšom mieste. Na Pohode nám meteorológovia presne hovoria, kadiaľ búrka pôjde. Riešime to tak, že ľudí informujeme a odporúčame, čo majú robiť.
Búrky z tepla sa dajú predvídať tridsať minút vopred. Často sa nám stalo, že búrky, ktoré boli avizované, nás napokon obišli. Je to jav, ktorý sa nedá spútať alebo zorganizovať. Leto je obdobie búrok, potom by sa nemohli konať žiadne open-air akcie. Tu išlo o kostol na samote, na poli. Okolo kostola stoja stromy. Neďaleko kostola ľudia parkovali svoje autá. Áno. Nie som sudca, prokurátor ani policajt. Ale na základe svojich skúseností z festivalových seminárov či konzultácií s odborníkmi si myslím, že blesky sú taký neuchopiteľný živel, že nie je v ľudských silách to ukontrolovať. Z môjho ľudského pohľadu si myslím, že by k trestnému stíhaniu prísť nemalo.
tags: #farnost #kluknava #schematizmus