Farnosť Košice-Terasa má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa začala písať ešte pred Nežnou revolúciou. V tejto časti Košíc, kde žije približne 45 000 obyvateľov, z ktorých sa pri poslednom sčítaní ku katolíckemu náboženstvu hlásilo 19 500, veriaci roky usilovali o vybudovanie kostola na jednom z najväčších slovenských sídlisk.
Prvá svätá omša sa konala pred viac ako 9 rokmi v niekdajšej zasadačke KV KSS v tzv. Bielom dome na Triede SNP v Košiciach. Táto neobyčajná udalosť, ktorej sa v septembri 1990 zúčastnilo okolo 400 katolíckych veriacich, mnohým pripadala ako zázrak vzhľadom na miesto, kde sa odohrávala.
Kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase
Snahy o výstavbu kostola
Snahy o výstavbu kostola siahajú až do roku 1967, kedy vznikol výbor pre výstavbu ekumenického kostola. K žiadosti o povolenie jeho výstavby pripojili občania, veriaci i ateisti, vtedy viac ako 10 000 podpisov. Doba a totalitný štát však výstavbe kostola nepriali a veriaci museli dlho čakať, kým už v nových časoch po roku 1989 mohla konečne začať.
Základný kameň kostola posvätil počas svojej návštevy v apríli 1990 v Bratislave pápež Ján Pavol II. a pozemok za Bielym domom v júli roku 1992. Ešte predtým však Rímskokatolícky biskupský úrad zriadil 1. 7. 1991 novú farnosť Košice-Terasa s farárom Jozefom Janičom.
Výstavba a posviacka kostola
Samotná výstavba kostola začala v apríli 1993. Po 6 rokoch bola slávnostná posviacka kostola sv. Gorazda a spoločníkov. Hlavným celebrantom bol Msgr. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.
| Fáza | Dátum |
|---|---|
| Zriadenie farnosti | 1. júl 1991 |
| Začiatok výstavby | Apríl 1993 |
| Posviacka kostola | 14. november 1999 |
Financovanie výstavby
Na stavbe doteraz preinvestovali 46 miliónov Sk a na komplexnú dostavbu II. etapy, počas ktorej by mala pribudnúť fara, centrum mládeže a ďalšie objekty, treba ešte viac ako 8 miliónov Sk. Na začiatku výstavby prispela darom nemecká organizácia Cirkev v núdzi, ale prispeli i mestská časť Košice-Západ a VSŽ, a. s. Košice - na celkových nákladoch sa podieľali jednou tretinou. Výrazný bol finančný podiel z darov veriacich, ktorí sa zaangažovali do všetkých fáz výstavby kostola.
Tri zvony pre kostol zhotovili v známej zvonolejárskej dielni rodiny Dytrichovcov v Brodku u Přerova na Morave a prvýkrát sa z veže ozvali v máji roku 1996.
Charakteristika kostola
- Kapacita na sedenie: 750 miest
- Maximálna kapacita: 2200 miest
- Vnútorný priemer kostola: 31 m
- Interiérová výška kostola: 12,5 m
- Exteriérová výška: 14,5 m
- Zastavaná plocha: 1300 m2
Patróni farnosti
Farnosť je vo farbách Košickej arcidiecézy, modrej a žltej. Päť pruhov predstavuje patrónov farnosti: sv. Gorazda, sv. Klimenta, sv. Angelára, sv. Nauma a sv. Savu. Svätého Gorazda pripomína stredný biely pás s krížikom - časť arcibiskupského pália. Najznámejší z nich je sv. Gorazd, ktorý bol žiakom sv. Metoda.
Gréckokatolícke farnosti v Košiciach
Východný obrad bol na území mesta Košice prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli predovšetkým deti kňazov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja baziliáni. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.
Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.
Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.
V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:
- V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
- Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
- Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
- Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
- Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom
K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.
V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári).
Dejiny eparchie v Košiciach sú zatiaľ krátkymi dejinami; stoja na svojom začiatku. Prvá písomná zmienka o Košiciach je z roku 1230, ale archeológovia našli pozostatky z dávnych čias, a to znamená, že Košická kotlina bola už od dávnych čias obývaná. Košice sú druhým najväčším mestom na Slovenku s takmer 240 000 obyvateľov. Niektorí toto mesto nazývajú ako metropolu východného Slovenska. V roku 2013 Košice sa stali Európskym hlavným mestom kultúry a od roku 2016 majú titul Európske mesto športu.
História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.
Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu. Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR. Tu bol 18. Patrónmi biskupstva sú sv. Cyril a Metod, ktorí boli vyhlásení dňa 5.
Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest: Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky) Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky) Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha) Sečovce (sv. Cyril a Metod) Trebišov (Kristus Kráľ) Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj) Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P.)
Dňa 1. septembra 1997 bol posvätený dom pre dočasný exarchátny úrad na Dominikánskom nám. 13 v Košiciach. Dňa 4. Na základe kánonu 191 §1 a §2 CCEO ustanovil vladyka Milan, prvý košický exarcha, dňa 1. 10. 1999 Gréckokatolícky exarchátny súd v Košiciach.
Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa. Nové hierarchické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi sa udialo z vôle Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý apoštolskou konštitúciou Qui successimus (Ako nástupcovia) z 30.
Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup. V nedeľu 4. júla 2021 v predvečer sviatku apoštolom rovných sv.
Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.
V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.
Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.
V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova - Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.
Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021.
Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach [4K]
Znak mesta Košice