Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove na sídlisku III. bola zriadená Arcibiskupským úradom v Košiciach. Farnosť bola zriadená dekrétom arcibiskupského úradu 1. júla 1995, odkedy nadobudla právnu subjektivitu. Jej štatutárnym predstaviteľom bol vtedajší farár ThDr. Stanislav Stolárik PhD.
Kostol Kráľovnej pokoja v Prešove
Základný kameň farského kostola a farského úradu požehnal 22. apríla 1990 pápež Ján Pavol II. v Bratislave pri svojej prvej návšteve Slovenska. Farský kostol požehnal 30. apríla 1994 Mons. A samotný farský kostol konsekroval 8. augusta 1999 Mons. Farský erb požehnal 28. augusta 2005 Mons.
Kostol Kráľovnej pokoja v Dudinciach
Samotné začatie výstavby nového kostola v Dudinciach bolo odsúhlasené Mons. arcibiskupom Jánom Sokolom, ktorý odobril návrh projektu Ing. arch. W. Hildebranda z Rakúska. Dňa 21. septembra 1992 bolo vydané stavebné povolenie a v tomto mesiaci sa začala samotná výstavba kostola. Osadenie stavebného kameňa, ako aj požehnanie pozemku vykonal arcibiskup Ján Sokol v roku 1992.
Kostol Kráľovnej pokoja v Dudinciach
Boží chrám bol postavený za necelé dva roky firmou Pozemné stavby Nitra. Dňa 20. augusta 1994 Mons. Ján Sokol konsekroval kostol a oltár za účasti zástupcov mesta, zástupcov štátu, duchovenstva a množstva veriacich z celého Slovenska. V prestížnej celoštátnej súťaži Stavba roka 1995 bolo odbornou porotou stavbe kostola udelené čestné uznanie za invenčné architektonické riešenie a architektonický výraz, za progresívne stavebno-konštrukčné riešenie, za kvalitu stavebnej realizácie. Vybavenie kostola bolo provizórne a postupne sa dopĺňalo.
Kostol svojím riešením vytvára kontakt s vesmírnou oblohou cez sklenú klenbu. Architektonické riešenie je moderné a tvorí jeden celok. Drevo na klenbe kostola, oltára a socha Panny Márie Kráľovnej Pokoja, ako aj drevená plastika krížovej cesty vytvárajú pocit pokoja a harmónie. Loď kostola je v tvare kríža.
Boli zakúpené štyri zvony, ktoré boli uliate majstrom zvonárom Jozefom Tkadlecom z obce Halenkov v roku 1994.
- Prvý zvon svätý Ján bol zhotovený z darov dudinských farníkov.
- Druhý zvon svätý Július bol zakúpený z prostriedkov veriacich Dudiniec.
- Tretí zvon svätý Bartolomej bol zakúpený z darov farníkov z Hontianskych Trstian.
- Štvrtý zvon Jozef bol zhotovený z darov duchovných pastierov Jozefa Vadoviča a Pavla Bachana.
Za pomoci štátnych orgánov bolo zaistené solárne vykurovanie zásluhou vtedajšieho ministra životného prostredia p. Zlocha. Na zakúpení stoličiek má zásluhu JUDr. Zoltán Sťahula, ktorý túto požiadavku adresoval ministrovi kultúry p. Kučerovi. Krížová cesta bola osadená v roku 1997 a zhotovil ju majster rezbár Jozef Líška, Malá Čierna (Rajec). Z ďalších zbierok veriacich sa v júni 2003 zakúpila drevená plastika sochy Panny Márie Kráľovnej pokoja, ktorá sa vypína nad oltárom. Nakoľko náš kostol bol zasvätený Pane Márii Kráľovnej pokoja, pôvodná socha Panny Márie Fatimskej bola pánom arcibiskupom Sokolom darovaná inej farnosti.
Augustín Fischer-Colbrie: Život a dielo
Augustín Fischer-Colbrie
Augustín Fischer-Colbrie sa narodil v Želiezovciach dňa 16. októbra 1863. Dôležitý vplyv na duchovnú formáciu jeho mladosti mala vzdelaná a nábožná babička z otcovej strany Anna, rod. Colbrieová. Jej zbožnosť a zásluhy v oblasti náboženskej i sociálnej ocenil aj sám panovník tým, že dovolil členom rodiny Fischerovej pripojiť k tomuto menu aj jej rodné meno Colbrie. Sám Augustín už v mladosti preukázal záujem o históriu. Ako bohoslovec napísal prácu o histórii Želiezoviec.
Svoje štúdia absolvoval v rakúskom Kremse, v Bratislave, v Ostrihome i vo viedenskom Pázmaneu. Zameral sa na štúdium teológie, filozofie a postupne ovládal 13 cudzích jazykov. Predstavitelia Pázmanea vzhľadom na jeho časté zdravotné problémy sa o ňom vyjadrili, že „práceschopný človek z neho nikdy nebude a ako stále chorľavý kňaz bude len na ťarchu diecéze.“ Týmto aj zvažovali jeho kňazskú vysviacku. Sám Augustín Fischer-Colbrie si rázne žiadal byť vysvätený. „I keď len krátky čas budem žiť, chcem verne slúžiť Pánovi.“
Kňazskú vysviacku prijal v Ostrihome dňa 20. marca 1886 z rúk ostrihomského arcibiskupa prímasa Jána kard. Simora. Po krátkej kaplánskej zastávke v Budapešti si ho sám prímas zavolal do Ostrihomu a poveril ho vykonávaním úradu ceremoniára a neskôr aj archivára. Zároveň pokračoval aj v ďalších štúdiách vo Viedni, kde sa mu podarilo obhájiť doktorát z teológie s najvyšším možným ocenením Sub auspiciis Imperatoris. Odznakom tohto vysokého ocenenia bol aj briliantový prsteň s monogramom rakúsko-uhorského panovníka, ktorý ocenenému venoval on sám. Bolo to prvý raz, čo toto veľké ocenenie sa udelilo teológovi. Dovtedy ho dostávali iba vynikajúci absolventi právnickej a lekárskej fakulty.
V roku 1892 mu okrem iných funkcií pribudla aj služba vychovávateľa arcikňažnej Alžbety, dcéry následníka trónu rakúsko-uhorskej monarchie Rudolfa. Viedenský pobyt Augustína Fischer-Colbrieho sa skončil jeho menovaním za pomocného košického biskupa, pápežom Piom X. dňa 27. decembra 1904. Biskupská konsekrácia sa uskutočnila v deň liturgickej spomienky na pápeža sv. Gregora Veľkého. Tento deň si sám biskup vybral preto, aby celý svoj budúci život a aktivitu ako biskup Katolíckej cirkvi prežíval v duchu toho veľkého pápeža.
Ako menovaný, no ešte nekonsekrovaný biskup, Augustín Fischer-Colbrie oficiálne zastupoval Košickú diecézu na blahorečení troch košických mučeníkov v Ríme. Do svojho erbu si dal symbol Eucharistie - Ježiša Krista, ktorý bol preň všetkým a zároveň jeho erb sa stal inšpirujúcim pre stvárnenie terajšej podoby oficiálneho erbu Košického arcibiskupstva.
Do samotných Košíc pricestoval vlakom z Budapešti dňa 5. apríla 1905. Za mesto Košice ho oficiálne privítal T. Münster a v mene Katedrálnej kapituly prepošt Eduard Medvecký. Ako pomocný biskup vykonával spočiatku aj službu rektora kňazského seminára a neskôr od januára 1906 aj spravovanie diecézy ako apoštolský administrátor. Po smrti košického biskupa Žigmunda Bubiča sa stal košickým sídelným biskupom.
Vo svojej službe si vytýčil prísny asketický spôsob život, toleranciu, v sociálnej angažovanosti záujem o najbiednejších i apoštolát prostredníctvom podpory tlačovín. Svoju pastoračnú činnosť sa usiloval konať v duchu slov svojho biskupského hesla: EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME. Prihováral sa väzňom, chorým, sirotám, študentom. Biskup Augustín Fischer-Colbrie bol presvedčený o tom, že kňaz, rovnako i biskup, má vyhľadávať jeho starostlivosti zverené ovce a priviesť ich na správnu cestu, ktorá vedie k blaženému večnému životu. Jeho snahou bolo, aby v každej farnosti biskupstva sa konali ľudové misie aspoň každých desať rokov.
Riešenie problémov mládeže preniesol aj na pôdu katolíckeho kongresu v Kostnici, kde bol jeho čestným predsedom. Vo svojom príspevku sa zaoberal postavením mládeže, poukázal na veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí mladým ľuďom z nadmerného požívania alkoholu a fajčenia. Zdôraznil, že závislosť na týchto omamných prostriedkoch ruinuje životy mnohých mladých ľudí.
I napriek tomu, že jeho materinskou rečou bola maďarčina, nielen že sa naučil po slovensky a stal sa členom Spolku sv. Vojtecha, ale všemožne podporoval aj šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi veriacimi Slovákmi. K tejto činnosti nabádal aj kňazov. Podľa biskupových slov „… kto chce zachrániť v národe vieru a mravnosť neporušené, má vedieť, že je treba urobiť veľa pre propagáciu dobrých časopisov, prostredníctvom ktorých je zlo potlačené.“
Z písomných výpovedí, ako aj z diel, ktoré po biskupovi zostali, môžeme usúdiť, že biskup Augustín Fischer-Colbrie mal naozaj otcovský vzťah ku kňazom. Tento otcovský vzťah sa prejavoval vo viacerých rovinách. V prvom rade to bola starostlivosť biskupa o duchovné dobro a svätosť svojich kňazov.
Počas pretrvávajúcej maďarizácie v závere existencie Rakúsko-Uhorska, košický biskup sa zastával slovenských kňazov a nariadil, aby slovo Božie pre Slovákov hlásali v slovenskej reči a slovenské deti aby sa vyučovali náboženstvo na školách v materinskej reči. Pri svojich stretnutiach so seminaristami Košického kňazského seminára biskup Augustín Fischer-Colbrie hovoril o dôležitosti dobrej prípravy na kňazstvo. Pripomínal, že v seminári nemá zostať ani jeden taký, ktorý prišiel do seminára len preto, aby splnil túžby rodičov alebo z dôvodov čisto pozemských.
Mimoriadny vzťah mal k svojej mamke, ktorá ho sprevádzala na jeho životnej ceste a bola mu na blízku aj počas jeho choroby. Jej patrilo posledné požehnanie, ktoré biskup na tejto zemi udelil a jej patril aj posledný úsmev, s ktorým sa s ňou rozlúčil tesne pred smrťou.
Služba kňaza chorým
Na telefónnom čísle 0908 600 095 si s kňazom môžete dohodnúť udelenie sviatostí pacientom hospitalizovaným v Starej nemocnici a v Onkologickom ústave. Nemocničná kaplnka sa nachádza v X. pavilóne, chodiaci pacienti sa môžu každý deň zúčastniť na svätej omši. Rozpis bohoslužieb a ďalšie oznamy nájdete v Spravodaji na tejto stránke.
Táto služba sa netýka ostatných nemocníc a charitatívnych zariadení v Košiciach, ktoré majú vlastnú duchovnú správu.