Farnosť Križovany nad Dudváhom: História a významné osobnosti

Obec Križovany nad Dudváhom (lat. Sancta Crux, maď. Keresztúr) sa nachádza 7 km juhovýchodne od Trnavy. Kostol s rotundou stojí približne v strede obce v ohradenom, ale prístupnom areáli.

Rotunda sv. Kríža

Najstaršou a najhodnotnejšou pamiatkou v obci Križovany nad Dudváhom je románska rotunda pochádzajúca pravdepodobne z obdobia prvej polovice 13. storočia. Rotunda je veľmi starobylý kruhový typ kostola, ktorý sa zachoval len na nemnohých miestach Slovenska. Z hojnejšie zastúpenej skupiny románskych kostolov však iba niektoré máme možnosť zhliadnuť v ich pôvodnej stredovekej podobe. Presný dátum vzniku križovianskej rotundy nepoznáme.

Najstaršia historická správa o obci („possessio Kerestur“) pochádza z roku 1296. Patrila panstvu Šintava, neskôr panstvu Čeklís (Bernolákovo). Či bola v časoch svojho vzniku majetkom kláštora (benediktínov v Diakovciach?) sa zatiaľ nepotvrdilo. Stavebný typ centrály - rotundy s valcovou loďou a podkovovitou apsidou bol známy v širšom regióne západného Slovenska už dávnejšie.

Nadväzoval na veľkomoravské vzory, z ktorých najhodnotnejšie sa zachovali v Ducovom pri Piešťanoch, na hrade Trenčín (zachované len základové murivo), v Nitrianskej Blatnici alebo neskoršie postavenej Skalici. Tento typ kostola prezentuje i viacero príkladov z Čiech, Moravy, Maďarska a Rakúska. V týchto zemiach sa rotundy stávali symbolom kristianizácie v 10. - 12. storočí. Spočiatku ich stavali na kniežacích hradiskách, v neskoršom období aj ako farské kostoly. I v ostatných európskych krajinách centrálna forma stavby bola typická pre baptistériá, hrobové stavby, martýriá, mauzóleá a súkromné panské kostoly.

Rotunda Križovany nad Dudváhom

• Patrocínium: Povýšenia sv. Kríža, pôvodne sv.
• Vznik: 1. polovica 13.

Rotundu postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého stavitelia z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium sv. V období baroka, v rokoch 1760 až 1780, bola rotunda začlenená do nového kostola ako jeho presbytérium. Išlo o jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a dvoma postrannými kaplnkami, vytvárajúcimi transept - priečnu loď. Nová stavba bola prepojená s rotundou vybúraním muriva na západnej strane. V lodi rotundy boli vytvorené dve barokové okná a stredoveké prvky - okná a vlys - boli zamurované. Rovnako tak víťazný oblúk, keďže z pôvodnej svätyne sa stal sakristia.

V roku 1937 bol barokový kostol zbúraný, aby uvoľnil miesto pre väčší. Pôvodne s ním mala byť zbúraná aj rotunda. Až na zásah Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku k tomu nedošlo. Románsku rotundu tak zakomponovali do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963.

V roku 1967 sa začal umelecko-historický výskum rotundy, pri ktorom boli odkryté pôvodné stredoveké prvky (vlys, okná). Stavba dokladá postupné prenikanie gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s malým kruhovým svorníkom v strede typickou už pre gotiku.

O datovaní stavby sa viedli diskusie, ako doba vzniku sa udávalo zvyčajne 12. storočie, niekedy až 11. stor. Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené tzv. Pôvodný je aj víťazný oblúk, ktorý napriek menším rozmerom pôsobí monumentálne. V apside, v malej nike na severnej strane slúžiacej ako pastofórium, bol v roku 1967 objavený čiernou farbou na písaný letopočet 1246 napísaný arabskými číslicami, čo dokazuje, že mohol vzniknúť najskôr v 15.

• V spolupráci s Apsida.sk vznikol v susednom Česku papierový model rotundy v klasickej mierke 1:150.
• V roku 2018 vznikol ďalší papierový model, tentoraz celého kostola v mierke 1:160.
• Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Majcichov, Gáň, Šintava a viacero sakrálnych stavieb z tohto obdobia (zachovaných i zaniknutých) nájdeme aj v neďalekej Trnave (Bazilika sv. Mikuláša, klariský kostol, špitálsky kostol, slovenský kostol, románsky karner, gotický karner).

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Rotunda je v relatívne dobrom stave. Nedávno prešlo okolie stavby revitalizáciou, v rámci ktorej boli odstránené smreky z jej okolia i plot na severnej strane.

Bohoslužby: v nedeľu o 7.30 hod.

Významné osobnosti

Cirkevní hodnostári a spisovatelia

• Čubai (Čubay, Csubay) Matej (? - 1794): Kňaz, autor oslavných rečí. V roku 1772 - 1775 študoval teológiu v trnavskom seminári, pôsobil ako kaplán v Seredi a od roku 1777 v Križovanoch nad Dudváhom, kde aj zomrel. Patrí k zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva.
• Jedlička (Jedlitska) Tomáš (*16.12.1761 Jacovce, okr. Topoľčany - †15.3.1814 Kerestúr, dnes Križovany nad Dudváhom): Náboženský spisovateľ, bernolákovec. Filozofiu a teológiu študoval v Trnave, v r. 1784-1786 v Generálnom seminári v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili v roku 1786, potom bol kaplánom v Malých Opatovciach, od roku 1788 v Rybníku (Garanszőles) v bývalej Tekovskej župe, od roku 1792 v Seredi. Dňa 31.1.1795 sa stal farárom v Kerestúre. Zomrel vo funkcii arcidiakona. Bol riadnym členom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva, zapísaným v hlavnom stánku v Trnave. Podporoval vydávanie slovenskej tlače. V záznamoch Tovarišstva sa uvádza ako spisovateľ. Je autorom katechizmu.

Umelci a kultúrni pracovníci

• Badic (Baditz) Otto (1849-1936): Rodák - maliar, ilustrátor, právnik. Študoval na gymnáziu v Trnave, právo na univerzite a maliarstvo na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a v Mníchove. Pôsobil v Budapešti a v Mníchove, kde tvoril obrazy zo života slovenských ľudí, najmä z okolia Trnavy a Žitného ostrova. V Budapešti sa venoval žánrovým výjavom a ilustráciám. Jeho práce sú v galériách v Mníchove, vo Viedni a Budapešti.
• Gejza Dusík (nar. 1.4.1907, Zavar - zom. 5.5.1988, Bratislava): Maturoval v roku 1928, mladosť prežil v Križovanoch nad Dudváhom. Kompozíciu študoval na Neues Wiener Konservatorium u prof. Eugena Zádora. Od r. 1939 pracoval v Slovenskom autorskom zväze (neskôr SOZA), kde bol od r. 1949 riaditeľom; tejto organizácii venoval takmer štyridsať rokov svojho života. Je tvorcom a zakladateľom slovenskej operety. Dusík vstúpil do slovenského hudobno-zábavného divadla v čase, keď na javisku SND vládla predovšetkým viedenská a česká opereta, výpravná, často obsadzovaná i opernými umelcami. V národne sa častejšie volalo po dielach, prebúdzajúcej spoločnosti sa čoraz ktoré čerpali námetovo i hudobne zo slovenského života. Gejza Dusík sa najmä po stránke formovej nechal inšpirovať viedenskou operetou, pričom jeho bohatá hudobná invencia priniesla novú melodicko-rytmickú sviežosť.
• Anton Bernadič (nar. 11.02.1918 v Križovanoch nad Dudváhom - zom. 30.11.2007 v Modre): V období stredoškolských štúdií hrával ako ochotnícky herec pred domácim publikom. Pôsobil ako colný inšpektor a venoval sa divadelnej tvorbe a písaniu.
• Jozef Šturdík (nar. 13.3.1920, Križovany nad Dudváhom - zom. 14.11.1992, Bratislava): Maliar, kresliar, ilustrátor, národný umelec. V rokoch 1939-1942 študoval na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave (u J. Mudrocha), 1944 na viedenskej Akadémii výtvarných umení. Spočiatku sa venoval tvorbe figurálnych štúdií a zátiší. Od konca 40. rokov dominoval u neho impresívny, poetizujúci prejav v krajinomaľbách, kresbách a ilustráciách. Čoskoro sa prepracoval k vlastnému štýlu, v ktorom inklinoval k osobitému lyrizmu. Pehĺbil ho v krajinárskych a figurálnych kompozíciách a zátišiach. Rozvíjal kresbu uhľom, pastelom a v kombinovaných technikách. Hudobné, literárne a teoretické záujmy ho priviedli najprv k spolupráci na viacerých literárno-umeleckých zborníkoch, potom k spolupráci so slovenskými spisovateľmi ako ich ilustrátor. Ilustroval diela P. O. Hviezdoslava, I. Krasku, P. Horova, V. Reisela, J. Kráľa, A. Plávku, V. Mihálika, ako aj diela českých a svetových básnikov (K. H. Mácha, S. Ščipačov a i.). V týchto ilustráciách prejavil mimoriadny cit pre symbiózu ilustrácie s literárnym dielom. Svoju ilustračnú invenciu potvrdil súborom 18 listov uhľokresieb k Máchovmu Máju z roku 1962. K osobitému impresívnemu realizmu sa dopracoval v 70. rokoch v cykle obrazov Verše na palete. Jozef Šturdík je autorom básnickej zbierky Polokružie (1971). Od r. 1972 člen predsedníctva, od r. 1977 podpredseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Zúčastnil sa na kolektívnych zväzových výstavách v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Rakúsku, ZSSR, Bulharsku a Mongolsku. V roku 1973 bol menovaný zaslúžilým a r. 1980 národným umelcom.
• Ján Štibrányi (nar. 11. 2. 1953 - zom. 1. 3. 1996): Významný slovenský architekt doc. Ing. arch. Ján Štibrányi, CSc. sa narodil 11. februára 1953 v Križovanoch. Bol výborným študentom a napr. aj víťazom v celoštátnej súťaži študentskej vedeckej tvorivosti. Celý svoj neskorší profesionálny život spojil s Katedrou teórie a dejín architektúry na Fakulte architektúry bývalej SVŠT, neskôr STU v Bratislave. Podľa ním vypracovaných podkladov boli vykonané úpravy, položená dlažba z pálenej tehloviny a vyhotovené zakrytie sedília v interiéri križovianskej románskej rotundy. Rotunda bola následne slávnostne vysvätená a sprístupnená znova verejnosti pri príležitosti osláv 700 rokov prvej písomnej zmienky o obci v septembri 1996. Dňa 14. 9. 1996 mu bolo udelené Čestné občianstvo obce Križovany nad Dudváhom in memoriam.

Športovci

• Jozef Štibrányi (nar. 11. 1. 1940, Vlčkovce): Od roku 1960 sa stal obyvateľom Križovian. V roku 1962 strelil víťazný gól na Majstrovstvách sveta vo futbale v Čile. V rokoch 1971 - 2002 bol Jozef Štibrányi učiteľom telovýchovy a brannej výchovy na ZDŠ v Križovanoch nad Dudváhom, kde výrazným spôsobom ovplyvnil výchovu žiakov vo futbale.

Prehľad pôsobenia Jozefa Štibrányiho vo futbale:

Jozef Štibrányi

Tituly a ocenenia Jozefa Štibrányiho:

• 1960-63 Československý reprezentant
• Majster športu
• Držiteľ zlatého odznaku Slovenského futbalového zväzu
• Člen Siene slávy Československého futbalu

V križovianskej ZDŠ pod jeho vedením vyrástli mnohí chlapci, ktorí neskôr dosiahli úspechy vo futbalových mužstvách hrajúcich vyššie súťaže, napr. Igor Bališ, Stanislav Šimo, Július Rakús, Ján Šturdík, Ladislav Dóka. Na základnej škole takmer každý rok v júni Jozef Štibrányi organizoval s vybranými žiakmi - futbalistami aj inými športovcami sústredenie, stanový tábor pri Kováčovej.

tags: #farnost #krizovany #omse