Článok sa zameriava na rímskokatolícku farnosť v Lieskovci, jej históriu, významné osobnosti a náboženský život v obci. Okrem toho sa dotýka aj širšieho kontextu náboženského života na Slovensku.

Farský úrad a cirkevná činnosť
Rímskokatolícka cirkev zohráva dôležitú úlohu v živote mnohých obcí a miest na Slovensku. Farské úrady zabezpečujú:
- Vysluhovanie obradov a sviatostí
- Bohoslužby
- Prípravu k sviatostiam
- Duchovné služby
Medzi ďalšie cirkevné organizácie patrí napríklad aj Svetový apoštolát Fatimy na Slovensku - Národný sekretariát, ktorý šíri duchovnú osvetu.
Kysucký Lieskovec: História a náboženský život
Obec Kysucký Lieskovec má bohatú históriu, prvé písomné zmienky o nej pochádzajú z roku 1438, kedy mala názov Les-kowecz. Samotný vznik obce možno datovať na prelom 14. a 15. storočia. Od roku 1927 sa obec nazývala Lieskovec nad Kysucou a od roku 1944 nesie terajší názov.
V roku 1950 bol postavený kostol sv. Svorada a Benedikta a následne tu bola zriadená aj fara. Tento kostol je príkladom vzniku architektonickej myšlienky pred vojnovými udalosťami a jej dokončenia až v mierových rokoch (1942-1950). Moderný jednoloďový priestor a nezdobené fasády zaraďujú kostol k funkcionalistickým stavbám. Umelecky pôsobivé kompozície farebných vitrážových okien vytvoril jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia Vincent Hložník v r. 1951. Nachádzajú sa v apside kostola.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Lieskovci pri Zvolene
Filiálka Hudcovce
Filiálka Hudcovce až do roku 1998 patrila pod faru v Lieskovci, od roku 1999 patrí pod faru v Topoľovke. Kostol sa začal stavať roku 1934 na pozemku pána Majerníka a urbariátu. Staviteľom i projektantom bol pán Birtus z Michaloviec. V tom čase žilo v Hudcovciach asi 40 roľníckych rodín. Prevažná časť je postavená z kučínskeho kameňa ktorý sa sem dovážal na vozoch. Na stavbe pracovali len občania z dediny. Vysviacka kostola bola roku 1938. Kostol roku 1959 dostal majestátnu freskovú výzdobu. Nad oltárom je vyobrazená Svätá trojica.
V pravých bočných dverách pri vchode do kostola sa vybudovala kaplnka Božieho Milosrdenstva. Kostol je zasvätený sv. Terézii z Lisieux. Odpustová slávnosť sa koná každú 1. októbrovú nedeľu. Je zvláštnosťou, že už od samého začiatku sa veriaci rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho vyznania dohodli na spoločnom užívaní kostola, čo sa vykonáva aj v súčasnosti.

Kaplnka Božieho Milosrdenstva
Kňazské osobnosti pôsobiace v Lieskovci
Prvým kňazom bol Paskevič. Pôsobil tu aj Jozef Gič, ktorý po vojne v roku 1949 ako mladý kňaz, správca farnosti Lieskovec pri Humennom, dostal predvolanie na ONV kvôli údajnému porušeniu premávkovej bezpečnosti. Cez Prešov a Kysak bol bez akéhokoľvek pojednávania či súdu odvedený do Tábora nútenej práce v Novákoch. Zo dňa na deň prišiel o všetko. Štyri roky bol premiestňovaný z jedného pracovného tábora do druhého, keď bol neskôr na slobode, nesmel pôsobiť ako kňaz.
Životopis kňaza Jozefa Machalu
ThDr. Jozef Machala bol bratrancom vdp. ThDr. Jozefa Machalu. Gymnázium navštevoval v Prešove, maturoval v r. 1939. Nastúpil do kňazského seminára v Bratislave. Po ukončení štúdia teológie ho vtedajší prešovský biskup Jozef Čársky vysvätil v Prešove za kňaza. V rokoch 1944-1945 pôsobil vo Svinej. Ďalšie kaplánske miesta boli v r. 1945 Zborov, v r. 1946 Bardejov a v rokoch 1947-1950 Sečovce.
Po prepustení bol krátko kaplánom v košickom Dóme. Začiatkom decembra 1952 dostal súhlas k pastorácii a od januára 1953 nastúpil za správcu farnosti Lieskovec. Práca bola náročná, farnosť s troma filiálkami. Rozhodnutím BÚ v Košiciach bol 1. októbra 1968 preložený do Sačurova ako správca rímskokatolíckej farnosti. Túto farnosť viedol dvadsaťdva rokov. Od 1.
Ján Nemec: Kňaz, ktorý obetoval život
Ján Nemec, rímskokatolícky farár v Lieskovci, okres Humenné, sa narodil 25. januára 1911 v Šarišských Bohdanovciach. Za kňaza bol vysvätený ako 22-ročný 29. júna 1933 v Prešove. Ako kaplán aj ako farár venoval sa Ján vždy iba náboženskej, mravnej a národnej výchove. Miestom jeho účinkovania boli kostol, škola, náboženské spolky a telovýchovné jednoty. Jeho veľkej starostlivosti sa tešili aj chudobní, zvlášť Rómovia. V nezištnej službe a z lásky k najbiednejším sa im usiloval vytvoriť podmienky pre život dôstojný človeka.
V posledných rokoch vojny na fare nachádzali útočište utečenci z koncentračných táborov. Od začiatku augusta 1944 začali prichádzať aj partizáni. Okolo polnoci zo 16. na 17. novembra 1944, Jána Nemca na fare prepadla osemčlenná ozbrojená skupina partizánov. V Žalobíne partizáni menili voz. Zastali pri rozvodnenej rieke Oľke za Polomou, kde voda zobrala most. Na tomto mieste mu údermi do hlavy rozsekli lebku a dvoma ranami taktiež do hlavy ho zavraždili. Zobliekli mu vrchné šaty a topánky a v spodnej bielizni ho hodili do rieky.
Päť dní trvajúce prevážanie mŕtveho a zohaveného syna cez predfrontové územie vyvolalo u otca nervové zrútenie. V časoch komunistického režimu sa o vražde Jána Nemca verejne nehovorilo. Nikdy sa nepátralo, kto a prečo z jednotky Čapajev zavraždil mladého nevinného kňaza.
Zdroj: NEMEC, Imrich. Nemôžem opustiť svoj ľud. 1999. 56 s.
Život v obci v 30. rokoch 20. storočia
Rok 1934 bol pre obec Kysucký Lieskovec mimoriadny. V tomto roku sa konal popis ovocných stromov, ktorých počet je z roka na rok väčší. V roku 1934 narodilo sa v našej obci 27 chlapcov a 20 dievčat, spolu 47 detí. Vyučovanie sa deje v troch triedach: v štátnej, v novozavedenej štátnej a cirkevnej. V prvých dvoch sa vyučuje 1. - 5. ročník, v tretej však 6. - 8. r.
Rok 1935 sa podobal lonskému. V tomto roku dostala naša obec nových obyvateľov z Holandska, ktorí rozličnými rečami vyprávajú a to maďarskou, nemeckou, italskou a len dvaja slovenskou rečou. Sú to usilovni ľudia rozumejúc sa rozličným remeslám. V roku 1935 sa narodilo v Lieskovci 14 chlapcov a 23 dievčat, spolu 37 detí, zomrelo 11 chl. a 24 diev., spolu 35 osôb.
Rok 1936 začal sa krásnym počasím. Tohto roku sa narodilo 21 chlapcov a 26 dievčat, okrem toho 3 nemanželské deti, teda celkom o 13 detí viac, ako vlani, naproti čomu pomrelo 8 osôb mužského a 4 ženského pohlavia, to je o 23 osoby menej, ako vlani.
Rok 1937 sa začal teplými dňami. Mnohí ľudia popredali takmer všetko svoje drevo z hôr, čím si mnohí pomohli od dlhov, lebo lieskovskí občania sú veľa zadĺžení.
Výsledky volieb v roku 1935 v Lieskovci
V roku 1935 sa konali voľby do poslaneckej snemovne, senátu, okresného a krajinského zastupiteľstva. Nasledujúca tabuľka zobrazuje výsledky volieb v obci Lieskovec:
| Inštitúcia | Strana | Hlasy |
|---|---|---|
| Poslanecká snemovňa | Hlinková ľudová | 228 |
| Fašistická | 150 | |
| Senát | Hlinková ľudová | 191 |
| Fašistická | 136 | |
| Okres | Hlinková ľudová | 204 |
| Agrárna | 50 | |
| Krajina | Hlinková ľudová | 202 |
| Agrárna | 51 |