Stredoslovenské mesto Zvolen leží v priesečníku dolín sever-juh, východ-západ, a je dôležitým dopravným uzlom, tak železničným, ako aj cestným. Osídlenie územia je starobylé, s nálezmi popolnicových hrobov predhistorického osídlenia. Mesto je nerozlučne spojené so Zvolenským zámkom, ktorý má svoje počiatky v slovanskom osídlení. Zvolen bol od nepamäti sídlom župy.
Vo Zvolene sa tradujú dve starobylé farnosti: sv. Mikuláša a sv. Alžbety. Farnosť sv. Alžbety je dnešná mestská farnosť, ktorá sa nachádza v zozname decimačného protokolu pápežského desiatku. Bola exemptná a podliehala prepoštovi sv. Tomáša na Hore pri Ostrihome. Farnosť už existovala, keď Belo IV. dal privilégium slobodnej voľby farára mestu.
Hrad zaručoval význam mestu, ale súčasne bol aj brzdou jeho rozvoja, lebo hoci mesto malo privilégia slobodného kráľovského mesta, ktoré mu po tatárskom vpáde potvrdil Belo IV. r.1244 predsa hrad a jeho podhradie, ktoré boli osobitnou k mestu nepatriacou jednotkou, čerpali výhody pre seba na úkor mestskej komunity. Či mesto má svoj pôvod od servientov hradu, alebo sa vyvinulo nezávisle, je otvorená otázka. Keď postavili kostol na rovine, mesto sa začalo okolo neho vyvíjať. Zvolenské lesy patrili korune a panovníci často navštevovali Zvolen, kde si dali postaviť skvelý dom /domus nostra/, ktorý bol neskoršie premenený na zámok. Pri Zvolene bol chránený les, v ktorom sa pestovala zverina. Pre uvedené podmienky mesto mohlo mať väčší rozvoj, ale nemalo.
Za reformácie sa tu skoro rozšírilo Lutherovo hnutie. Keď Zathay vizitoval r. 1561 faru, našiel kostol zbavený všetkých posvätných náležitostí. Fara bola uprázdnená. Od polovice 16. storočia sa natrvalo udomácnila nová viera. Za rekatolizácie evanjelického farára Daniela Reményiho predvolali pred bratislavský delegačný súd a poslali do vyhnanstva. V tom čase Matúš Collalto zaujal kostol pre katolíkov a farárom sa stal Matej Čelko. Osud farnosti za Tököliho nie je známy. Za Rákoczyho II. bol ustanovený za evanjelického farára Ján Zelenka.
Farnosť sv. Mikuláša je druhá farnosť, ktorú cituje Pazmáňov katalóg. Aj táto bola exemptná. O jej histórii sa vie málo. Predpokladá sa, že to bola pôvodná hradná fara, ktorej činnosť, ak sa nerozprestierala na celú župu, tak isto na území zvolenského a dobronivského panstva, dokedy neboli založené vonkajšie fary v Badíne, D. Nive, Hájnikách, Sielnici, Tŕni, Bacúrove, Babinej a Sáse. Stalo sa tak nie dlho po tatárskom vpáde. To je však len domnienka, lebo na to niet dôkazového materiálu. Aj túto faru uvádzajú decimačné protokoly. Farár bol asi župný arcikňaz a neskoršie prevzal funkciu zvolenského archidiakona a preniesol sídlo do Ostrihomu. Decimačné protokoly uvádzajú ako farára Filipa, ktorý bol súčasne ostrihomským kanonikom. R. 1402 dáva pápež úpravu, aby sučianska fara, uprázdnená odchodom farára Gallusa, bola obsadená ostrihomským kanonikom a farárom „parochialis ecclesiae s. Nicolai de Antiquo Solio”.
Niet vôbec známe, kde by mohol stáť kostol tejto farnosti. Prvá domnienka by bola, že stál na Pustom hrade. To je však najnepravdepodobnejšie, lebo hrad bol strategická stavba na obranu obyvateľstva v dobe ohrozenia a nie trvalé sídlisko. Mohol byť v Podhradí, ktoré isto jestvovalo a kde bývalí servienti, ale nevieme, kde by mohlo byť. Pre existenciu kostola je doklad v metačnej listine z r. 1263, v ktorej sa spomínajú zeme kostola sv. Mikuláša, ktoré ležali v blízkosti obce Rybáre.
Mesto žilo v tieni slávy a bohatstva Banskej Bystrice, ktorá mu nakoniec odobrala aj jeho slávu: župné sídlo, ktoré bolo r. 1784 premiestnené do Banskej Bystrice. Rivalita oboch miest bola veľká a trvá aj teraz. Zvolen bolo vždy slovenské mesto. Vyvolilo Ľudovíta Štúra za poslanca na krajinský snem, aby obhajoval jeho municipiálne práva. Od dávnej doby bol Zvolen pre okolie centrum obchodu a remeselníckej výroby. Svojho času tu bola aj zvonolejáreň.
Mesto sa začalo dobre vyvíjať v druhej polovici XIX. storočia. Výstavbou železnice stalo sa dôležitým dopravným uzlom. Nastal príliv železničiarov. Títo boli v počiatkoch väčšinou maďarskej národnosti a pre nich postavili r.1912 kalvínsky kostol. Boli založené železničné údržbárske dielne. Ďalší rozvoj donieslo založenie továrne na pľac „Union“. Po prevrate r. 1918 maďarský živel sa odsťahoval. Bola však zrušená aj fabrika „Union“, čím bola zavinená dlhodobá nezamestnanosť a úpadok, lebo robotníci stratili prácu. Sláva mesta sa vrátila, keď sa mesto stalo sídlom XVIII. župy, čo trvalo asi 10 rokov. R. 1940 bola založená továreň na spracovanie tvrdého dreva „Bučina“. Mesto sa ďalej rozvíja. Za storočie vzrástlo obyvateľstvo asi osemnásobne. S tým prišiel aj kultúrny rozvoj. Na začiatku XX. st. bola založená meštianska škola. R. 1919 gymnázium. Dnes je tu Vysoká škola lesnícka a drevárska.
Lieskovec leží na južnom okraji Nízkych Beskýd v doline potoka ústiaceho do Ondavky. Obec sa spomína v r. 1430. Patrila Perényiovcom, neskoršie panstvu Humenné. V r. 1684 až do 19.storočia patrila Kescserovcom, v 19.storočí Balassovcom. V r.1557 mala 10 port, r. 1715 mala obec 9 opustených a 8 obývaných domácností. V r. 1787 mala 56 domov a 479 obyvateľov. V r. 1828 mala 71 domov a 526 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v rozľahlých lesoch. V 19 a začiatkom 20 storočia sa mnohí vysťahovali za prácou do Ameriky. V 20.stor. tu mali majetok Andrássyovci. Po roku 1918 sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodástvom. JRD bolo založené v roku 1958. V súčasnosti obyvatelia pracujú prevažne v Humennom ako aj súkromné hospodária. Na zachovanej pečati obce z prielomu 18. a 19. storočia je zobrazený motív obce.
V obci pôsobil od roku 1939 do roku 1944 kňaz Ján Nemec. Narodil sa 25. januára 1911 v Šarišskych Bohdanovciach v jednoduchej roľníckej rodine. Ako 18 ročný sa prihlásil do kňazského seminára v Košiciach. Na farnosť Lieskovec prišiel 3. decembra 1939.Jeho tichý život na lieskovskej fare začali narúšať utečenci z koncentračných táborov, ktorí ho prosili o najnutnejšiu pomoc. Neskôr sa s nich stávali partizáni. Tí sa potom čoraz častejšie vracali na faru. Pod hrozbami s nabitými zbraňami si vynucovali šaty, oblečenie, neskôr peniaze. Partizánom sa podarilo vyplieniť celú faru, posledná návšteva bola 16. novembra 1944. Keďže im už nemal čo dať, tak sa rozzúrili, vyvliekli ho z fary, priviazali o koňa a odvliekli smerom cez Štefanovce do Žalobína. Na druhý deň prišiel niekto oznámiť, že pri Girovciach je mŕtve telo kňaza. Ján Nemec bol počas celej cesty mučený a nakoniec zastrelený dvoma ranami do zátylku. Zomrel vo veku 33 rokov 9 mesiacov 23 dní.
Námestie SNP vo Zvolene
Významné udalosti a roky
- 1244: Belo IV. potvrdil mestu privilégia slobodného kráľovského mesta.
- 1561: Zathay vizitoval faru a našiel kostol zbavený posvätných náležitostí.
- 1784: Župné sídlo premiestnené do Banskej Bystrice.
- 1912: Postavený kalvínsky kostol pre železničiarov.
- 1940: Založená továreň na spracovanie tvrdého dreva „Bučina“.
- 1939-1944: Pôsobenie kňaza Jána Nemca v Lieskovci.
Zoznam farárov
Zoznam farárov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- 1292: Peter
- 1332 - 1337: Michal
- 1402: Dominici Mikuláš
- 1464: Ladislav
- 1522: Juraj
- 1534: Klein Ján
- 1543: Gregor
- 1556: Lovcsányi Juraj
- 1665: Paskovi Ambróz
- 1681: Čelko Matej
- 1684: Pudmaj Matej
- 1686: Mažár Krištof
Mapa Zvolena
CV 1629 uvádza ako zakladateľku kostola kráľovnú Beatrix, tretiu manželku Ondreja II., dcéru marchiona D´Este Aldrovandiniho, ktorá po ňom zostala vdovou. Je pozoruhodné, že skoro všetky kostoly na zvolensko-dobronivskom panstve sú pripisované jej ako zakladateľke. Jej životopis to však nepotvrdzuje.
CV 1829 uvádza: cintorín pri kostole je opustený. 1811 mesto dalo zbúrať ohradový múr a pri ňom stojace budovy. Pochovávalo sa do iného cintorína za mestom, ktorý už poznala CV z r. 1692. R. 1784 opustili ev. pochovávanie do toho cintorína a zriadili si iný, neznámo na ktorom mieste. Neskoršie sa vrátili ku pochovávaniu do predošlého. R. 1831 pre zomrelých na choleru otvorili nový cintorín. Není isté, či to bol cintorín na „Balkáne”, ktorý sa používal do nedávna, ale pre rozvoj mesta musel byť zrušený. Nový veľký cintorín bol otvorený nad Sokolovskou cestou. Zo starého cintorína exhumovali mŕtvoly tých, ktorých rodiny o to požiadali a previezli ich do nového.
R. R. Nový svätostánok do kaplnky bol zhotovený r. R. 1809 mesto vystrojilo štyroch vojakov do vojny proti Napoleonovi. - Kaplán dostal 20 zl. drahotného prídavku. Medzi magistrátom a farou bolo nedorozumenie pre streľbu z mažiarov, ktorú chceli zakázať. R. 1810 bolo pocítené slabé zemetrasenie. Koleda sa konala v meste. R. 1811 konala sa aj v Dúbravke - Kráľovej, kde bolo 9 domov a 82 duší. Obnovená bola aj v zámku. Filiálku Častobrezie v horách, kde bol na lazoch komorský dom, prifarili ku Vígľ.
R. 1822 pukol veľký zvon. - Obnovili kostol a na veži dali zhotoviť železný balkón. R. 1823 13. októbra vyhorela polovica mesta. R. R. 1824 puknutý zvon, na ktorom sa nezvonilo, obrátili a zvonili na ňom. - Mesto začalo postupne búrať hradby smerom na Stráž. - Počas župnej reštaurácie konala sa vo Zvolene kongregácia zemanov. Ján Schurmann a Žigmund Zolnay na schôdzi prečítali list vicekomesa Antona Radvánszkeho, v ktorom navrhoval uprieť nižšiemu kléru privilégia, aké požívali zemania. Proti tomu BBB Belánsky podal reputáciu. R 1828 7.júla vypukol katastrofálny požiar, ktorý zničil celú ulicu až po lieskovský kríž. 15. decembra privítali nového farára S. Budatínskeho. V noci zlosynovia podpálili faru, pričom zhorelo 24 domov. R. R. 1815 boli zmenené trhové dni.
Po kapitulácii u Világoša r. 1849 sa dostali niektorí senátori do väzenia. Magistrát bol suspendovaný a dosadený komisár. Za konzula bol vymenovaný Štefan Peťko, ktorý bol súčasne komisárom slúžno-dvorského obvodu vo Zv. Slatine. R. 1857 ev. si postavili vežu ku kostolu, ktorý bol predtým dom, upravený na bohoslužobné ciele. Zadovážili si tri zvony z Bochumu. /Cent ocele stál 30 zl., kým cent klasickej zvonoviny 100 zl./ Dovtedy sa pohreby zvonilo na katolíckych zvonoch. Jozef Heidelberg z Lučenca r. 1858 prelial veľký zvon. Starý zvon vážil 29 centov, nový 36. To bolo proti rozpočtu, ale fara to musela zaplatiť. Keď zvon ... Historický schematizmus slov.