História farnosti Liptovská Štiavnica

Liptovská Štiavnica, malebná obec v srdci Liptova, sa môže pochváliť bohatou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa ponoríme do minulosti tejto významnej farnosti, preskúmame jej vývoj, kultúrne dedičstvo a kľúčové udalosti, ktoré formovali jej identitu.

Počiatky a stredovek

Najstaršia písomná zmienka o Liptovskej Štiavnici pochádza z roku 1300. Vtedy bola časť tunajšieho majetku darovaná Pavlovi, synovi Madača, zakladateľovi osady Čerín pri Banskej Bystrici, ktorý bol vyčlenený z majetku Štiavnice patriaceho kráľovi. Do vlastníctva zemanov sa Štiavnica dostáva v prvej polovici 14. storočia.

Zemianskych vlastníkov dokladuje zmienka z roku 1380, keď kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo Liptovskej Štiavnice zemanovi Štefanovi, syna Jána a otca Petra. Jeho otec Ján, spomínaný v uvádzanom doklade z roku 1380 je všeobecne pokladaný za prvého známeho predchodcu rodín Tholtovcov a Štiavnickovcov.

Aj časť dnešnej Ludrovej, Zemianska Ludrová, pôvodne administratívne patrila k Liptovskej Štiavnici. Najstaršia zmienka o dedine je z roku 1376. Záznam z roku 1477 dokazuje existenciu Štiavničky. Bývalo v nej prevažne zemianske obyvateľstvo.

Územie, na ktorom leží súčasna Štiavnička bolo osídlené už v predhistorických dobách. Už v 9. storočí tu existuje slovanské sídlisko na Lúčnom hríbe, dokumentované nálezmi dobovej keramiky. V stredovekom Uhorsku bol priestor dnešnej Štiavničky súčasťou kráľovského majetku Štiavnice. Jej existenciu potvrdzuje i architektúra blízkeho kolonizačného kostola Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte, ktorého najstaršie časti pochádzajú minimálne z poslednej tretiny 13. storočia.

V roku 1380 kráľ Ľudovít I. Veľký opätovne potvrdil staršie vlastníctvo pôvodného kráľovského majetku v Štiavnici, Štefanovi, synovi Jána zo Štiavnice. Ján zo Štiavnice, ktorého starým otcom bol Rudolf (Rudlinus), majiteľ blízkej Ludrovej, je pokladaný za priameho predchodcu zemianskych rodín Tholtovcov a Štiavničkovcov. Tí sa bezprostredne spájajú s históriou Štiavnice i o niečo mladšej Štiavničky, ktorú ako čisto zemiansku dedinu založili niekedy na konci 14. alebo začiatkom 15. storočia.

Prvá správa o Štiavničke pochádza z roku 1477, vtedy už existovala ako malá osada obývaná výlučne zemianskym obyvateľstvom. Ešte v roku 1818 tu bolo 35 zemianskych usadlostí s viac ako 150 obyvateľmi. Osada po celé stáročia patrila rodinám Štiavnických, Tholtovcov a od 16. storočia aj Rakovskovcom.

Štiavnička sa stala samostatnou obcou až v roku 1888. Jej obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu, v obci bol zriadený veľkostatok rodiny Rakovských - jeho sídlo - v kaštieli zo 40. rokov 19. storočia.

Cirkevnoprávne boli obyvatelia Štiavničky spojení s už spomínaným kostolom Všetkých svätých na Kúte. V roku 1812 v súvislosti s výstavbou nového kostola Všetkých svätých na Stráni vo Villa Ludrovej vznikla nová rímskokatolícka farnosť, ktorá spojila obyvateľov Ludrovej a oboch Štiavnic.

Reformácia a náboženské vplyvy

V 16. storočí Lutherovo učenie preniklo do oblasti v okolí Ružomberka aj do Liskovej. Podľa tvrdenia starších autorov mali na rýchle rozšírenie reformácie vplyv aj tri husitské vpády na začiatku 15. storočia. Prenikaniu reformačných myšlienok v mnohom dopomohol najmä zmätok po porážke Uhorska v bitke pri Moháči v roku 1526.

V tejto situácii sa chytili príležitostí mladí klerici vracajúci sa z Nemecka i Poľska, pričom rozširovali nové Lutherove myšlienky. Spomínané udalosti, boj o trón, hrozba tureckej invázie, mali vplyv na to, že obyvateľstvo Liptova na podnet vlastných zemepánov a často aj katolíckych kňazov, ktorí si väčšinou nové myslenie prispôsobili, hromadne sa pridávali k Lutherovým myšlienkam. V okolitých kostoloch na mnohých miestach odstránili vnútorné zariadenie a v duchu novej viery zabielili aj ich nástenné maľby.

V sedemdesiatych rokoch 17. storočia bola na potlačenie reformácie v Liptove použitá vojenská sila. V roku 1672 násilím obsadili kostoly v Ružomberku, Liskovej, Nemeckej Ľupči, a odobrali ich evanjelikom. Týmito udalosťami sa začalo tzv. 10-ročné prenasledovanie evanjelikov.

Evanjelické obyvateľstvo po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. V roku 1781 patrilo k cirkevnému zboru vo Veľkej Paludzi. Po roku 1873 k cirkevnému zboru evanjelickej cirkvi v Ružomberku.

Kostol Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte bol pôvodne v chotári mesta, cirkevné obyvateľstvo patrilo k mestu. Patrónmi stredovekého kostola boli Tholtovci a Rákovskovci. Patrónom nového kostola Všetkých svätých na Stráni bolo mesto Ružomberok. Medzi patronátnymi rodinami a mestom vznikali viaceré spory ohľadom patronátu.

Významné rody a ich vplyv

Medzi najvýznamnejšie rody, ktoré ovplyvnili históriu Liptovskej Štiavnice, patria Štiavnickovci, Tholtovci a Rakovskovci.

V 30. až 50. rokoch 16. storočia postupne získaval majetok v Štiavnici i v Štiavničke turčiansky zeman Juraj Rakovský, neskorší podžupan Liptovskej stolice a zakladateľ liptovskej vetvy rodu Rakovských. Majetok získal po vymierajúcej rodine Štiavnických za svoje služby Kráľovi Ferdinandovi I. Habsburskému v jeho mocenskom zápase s Jánom Zápoľským.

Toto správne spojenie sa prerušilo až v roku 1849, keď sa odčlenila Zemianska Ludrová.

Kostol Všetkých svätých v Ludrovej - Kúte

Kostol Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte zohrával významnú úlohu v živote farnosti Liptovská Štiavnica. Kostol slúžil viacerým, dnes - s výnimkou Liptovskej Štiavnice - už zaniknutým sídliskám.

Kostolík bol postavený niekedy v tretej tretine 13. storočia v zjednodušenom ranogotickom slohu typickom pre región Liptova ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. V prvej polovici 15. storočia bol interiér a sčasti aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami.

V roku 1447 bol obsadený bratríkmi, s čím možno súvisí prístavba západnej veže, ktorá bola už zničeným letopočtom datovaná pred rok 1466. Na začiatku 16. storočia bola pristavaná južná loď, ktorá sa otvára do hlavnej lode širokým oblúkom. Niekedy v 17. storočí bola veža nadstavaná a okolo kostola bol vybudovaný múr.

Napriek šíriacej sa reformácii zostal kostolík celé 16. storočie i začiatok 17. storočia v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679 (podľa iných zdrojov 1672 či 1673). Definitívne sa katolíkom vrátil v roku 1709.

V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice, ktorý dal kostolík i múr okolo neho opraviť. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953.

V nasledujúcom roku objekt odkúpil štát a dal do správy Liptovského múzea v Ružomberku. Počas obdobia rokov 1958 až 1966 prešiel kostolík komplexnou obnovou a v 70. rokoch bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti, od roku 2011 sa realizuje ďalšia obnova, v rámci ktorej bola vymenená strešná krytina a reštaurujú sa nástenné maľby.

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v dobrom stave.

Zaujímavosti:

• Opevnený kostolík svojou polohou v otvorenom priestore mimo obce predstavuje krásnu ukážku zasadenia stredovekej architektúry do kultúrnej krajiny.
• Architektonicky ide o gotickú stavbu využívajúcu ešte aj niektoré románske prvky.
• Ide o najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Krista na Slovensku. Obsahuje okrem iného aj zriedkavo zobrazovaný výjav Obesenie Judáša.
• Neskorogotický južný portál je plný rýh, tie mali podľa legendy zanechať šable šľachticov, ktorí sekaním zdravili pána domu, v tomto prípade Boha.

Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Súčasnosť

Kostolík patrí pod Liptovské múzeum a je sprístupnený verejnosti. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne podujatia.

Deti zo Štiavničky pôvodne navštevovali školu vo veľkej Štiavnici, ktorá existovala už na začiatku 17. storočia. Od 31.8.1947 existovala v Štiavničke jednotriedna štátna základná škola umiestnená v budove kaštieľa Egona Rakovského.

Vo februári 1948 bolo založené v priestoroch bývalej školy na Majeri MNV. V roku 1978 sa začal stavať terajší kultúrny dom, v ktorom boli vybudované aj kancelárie NV. Viacúčelová stavba bola daná do prevádzky 29.11.1980.

Obec sa nachádza približne 8 km východne od Ružomberka pri hlavnom ťahu na Poprad a Košice. Kostol stoji v opevnenom areáli v obci.

Tabuľka: Protestantskí kazatelia v Liskovej v období reformácie

tags: #farnost #liptovska #stiavnica