Obec Liptovské Matiašovce leží v údolí medzi Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami v asymetrickej doline potoka Suchá. Je tiež vstupnou obcou do Suchej doliny, akoby hraničnej doliny TANAPU. Jej okresným mestom je Liptovský Mikuláš, ktorý je vzdialený približne 14km smerom na juh. Ide o podhorskú obec, ktorej hlavnou ekonomickou aktivitou je poľnohospodárska výroba s výbornými predpokladmi pre rozvoj agroturistiky a cestovného ruchu.
Samotný názov obce pochádza z druhej polovice 14. storočia, kedy sa obec začne úradne spomínať, ako Liptovské Matiašovce po jej právoplatnom dedičovi Matejovi Liptovskom. Obec má celkom 321 obyvateľov. Medzi jej najznámejších rodákov patrí Ladislav Matiašovský nitriansky biskup, uhorský kancelár a kráľovský poradca v období konca 17. storočia.
Pre verejnosť, je najznámejšou časťou jej kostol, ktorý je opevnený pôvodným renesančným opevnením. Tento kostol je jeden z najkrajších na Liptove a právom mu patrí prirovnanie "klenot Liptova".
Liptovské Matiašovce
Počiatky kresťanstva a prvý farár
Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe. Z tohto obdobia je známe meno prvého matiašoveckého farára - PAVOL (1560-1583).
Územie Veľkej Moravy, kde sa šírilo kresťanstvo.
Reformácia a evanjelickí kazatelia
V r. 1584 prišiel aj do Matiašoviec evanjelický kazateľ Anton Pribiš. Predtým pôsobil v Lipt. Teplej. Po ňom nasledovali: 1611-1620 Ľudovít Polani, v r. 1611-1612 liptovský seniora a čelný predstaviteľ združenia protestantských kňazov Liptova - Liptovského kontubernia. Pred tým od r. 1606 pôsobil ako rektor školy a kazateľ v Lipt. Sv. Mikuláši. V r. 1620 Mikuláš Nicolaides (Pred príchodom do Matiašoviec pôsobil ako rektor reformačných škôl vo Vrbovom a Ilave), 1620-1634 Štefan Ricker, 1635-1645 Ondrej Jakšy (Jakschy), rodák z Nemeckej Ľupče, 1645-1653 Andrej Kernerius, rodák z Očovej (Otsovinus) a 1654-1672 Martin Matthei, posledný protestantský kazateľ v Nižných Matiašovciach.
Farnosť v 18. a 19. storočí
Počas vizitácie v r. 1795 farnosť spravoval kaplán. Zápisnica nehovorí o fare, ale o „dome a príjmoch kurátora duší“. Dom mal dve izby a komoru. Na dvore boli tri maštale, stodola a sýpka. Vo farskej knižnici bolo 22 zväzkov kníh, medzi nimi jedna slovenská. Iné knihy, ktoré v tom čase kaplán používal, patrili kláštoru v Okoličnom. V r. 1795 bol kostolníkom Ján Gajdoš. Za svoju službu užíval roľu Kruhy s výsevom na pol korca a lúčku pri kaplnke nad dedinou. V r. 1795 žili vo farnosti len Slováci, väčšinou katolíci. Skrutátori tu narátali len 7 evanjelikov.
Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave Rozhodnutím č. 2125 z 19. 12. 1809 znovu zriadila farnosť v Nižných Matiašovciach. V r. 1825 bol správcom farnosti Ladislav Wolfgang Fehérpataky. Bohoslužobný poriadok bol: v nedeľu a vo sviatok omša o 10. hod., pobožnosť v zime o 2., v lete o 3. hod. Vo feriálne dni bola omša v zime o 9., v lete o 8. hod. Každú stredu a sobotu farár vyučoval v škole náboženstvo. Vo farskej knižnici bolo 60 kníh a cirkevné matriky: krstených, sobášených a pochovaných z r. 1715-1760. Historia domus bola vedená od r. 1787.
Farárovi v Matiašovciach plynulo ročne z náboženskej fundácie 273 zlatých a 7 denárov. Patrili mu: role aj lúky. Farár nemal problémy so zásobovaním drevom. Kurátorom kostola bol v r. 1825 zeman Jonáš Matiašovský z Nižných Matiašoviec. Viedol morálny život a svedomite sa staral o kostolné peniaze. Kostolníkom bol Ján Dutka. O jeho menovaní rozhodovali patróni a vo funkcii ho potvrdzoval farár. V r. 1825 žili vo farnosti iba Slováci. Poddaní patrili zemianskej rodine Matiašovských. Žili tu väčšinou katolíci (378), 30 evanjelikov a 10 židov.
Farnosť v 20. storočí
V r. 1884-1888 farnosti Kvačany a Matiašovce opäť spoločne spravoval administrátor Jozef Dónay, po ňom Eduard Hattala, Ján Vojtaššák, Martin Dolyák a Leopold Stano. V r. 1910 bola farnosť bez správcu. Potom ju až do r. 1922 spravoval Ján Dorník. Za jeho pôsobenia v r. 1912 postavili novú faru. Stalo sa tak po požiari, ktorý vypukol na sviatok Najsvätejšej Trojice.
Po šesťročnom pôsobení odišiel na dôchodok Ondrej Doranský. Dočasným správcom sa stal kvačiansky farár Leopold Stano. Nový správca Ján Bukna bol vymenovaný až 23. 4. 1931. V máji 1935 začali pokrývať kostolnú ohradu. Duchovný život vo farnosti bol podľa správcu na úpadku. Veľký sviatok prežívala farnosť 3. 6. 1939, lebo birmovka, ktorá sa tu uskutočnila, bola v Matiašovciach po prvýkrát od skončenia 1. svet. vojny.
Na sklonku vojny zomrel Ján Bukna. Pre frontové udalosti bolo isté, že biskup hneď nevymenuje nového správcu. Veriaci zistili, že v Ráztokách je evakuovaný kňaz Adam Repáši z Vranova. Keďže v tom čase nejestvoval kontakt s biskupským úradom, Adam Repáši sa presťahoval do Nižných Matiašoviec a dočasne tu pôsobil ako administrátor.
Kostol sv. Ladislava
Kostol svätého Ladislava v Liptovských Matiašovciach patrí medzi najväčšie klenoty Liptova. Obec Liptovské Matiašovce vznikla administratívnym zlúčením dedín Nižné a Vyšné Matiašovce. Matiašovský majetok patril viacerým zemianskym rodinám, ktoré sa v roku 1356 dohodli na rozdelení majetku na severnú a južnú časť, ktoré boli pomenované Nižné a Vyšné Matiašovce.
Zemania tu dali postaviť pravdepodobne kostol zasvätený sv. Helene. Na základe zostarnutého kostola postavili nový murovaný kostol zasvätený sv. Ladislavovi, ktorý jestvuje doteraz. V dedine stál aj drevený kostol, zasvätený sv. Galovi.
Kostol sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach
História Kostola sv. Heleny
Kostol sv. Heleny v Nižných Matiašovciach dali postaviť miestni zemania v priebehu prvej polovice 14. storočia. Išlo zrejme o jednoloďovú gotickú stavbu bez veže s možno ešte kvadratickým presbytériom. Na rozdiel od viacerých obcí Liptova názov obce nie je odvodený od patrocínia kostola, ale od mena vlastníka obce - Mateja Liptovského, ktorý tunajšie majetky získal aj so svojm otcom v roku 1283 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
V období reformácie prešiel kostol do rúk protestantov, ktorí ho využívali v rokoch 1584 - 1673. Pôvodné vybavenie prispôsobené rímskokatolíckej liturgii bolo z kostola odstránené a prevzali ho katolícki veriaci pre svoj novopostavený drevený Kostol sv. Po odchode posledného evanjelického kazateľa stavba chátrala a v roku 1697 bola nahradená súčasným Kostolom sv. Ladislava.
Vývoj a prestavby
Nový kostol má podobu orientovaného jednolodia s predstavanou západnou vežou a polygonálnym presbytériom. Okolo neho bolo postavené opevnenie s nárožnými baštami. Renesančno-barokový kostol postavený na začiatku 16. storočia s barokovým opevnením zo 17. storočia. Kostol je jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom, pristavanou sakristiou, predsieňou a mohutnou predstavanou vežou.
Kostol je obohnaný kamenným obdĺžnikovým pevnostným múrom so strieľňami a nárožnými baštami. Mohutná veža kostola má po celej výške rozložené úzke strieľne so širokou špaletou a úzke štrbinové otvory. Zvukové okná veže sú riešené na spôsob dvojitého združeného okna so stredným pilierom. Na nároží veže sú zvyšky rytej kresby niekdajšieho sgrafitovaného kvádrovania.
Fasády lode sú členené polkruhovo zakončenými oknami, na ktorých sú renesančné kované mreže. Na nárožiach fasád a na miestach dosadania klenby sú zvonku oporné piliere.
Interiér a umelecké prvky
Interiér ukrýva hlavný novo-barokový oltár sv. oltáre a nádherné sochy a fresky, ktoré dokresľujú príbeh tohto miesta. V kostole sa nachádza krypta rodiny Matiašovských a ich epitaf z roku 1697.
Hlavný oltár sv. Ladislava je ranobarokový z polovice 17. storočia. Na oltári sú sochy Kataríny Alexandrijskej, Panny Márie s Ježišom, Barbory, Vojtecha, Alžbety Uhorskej, Gála, Heleny, Martina, Štefana Uhorského, Ladislava, Gejzu, apoštolov Petra a Pavla. Ľavý bočný oltár Najsvätejšej Trojice je rokokový z roku 1767. Bočný oltár Piety je ranobarokový z roku 1675, doplnený plastikou z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie je barokový z roku 1741. Kazateľnica je polygonálna z polovice 17. storočia. Krstiteľnica je z prvej polovice 17. storočia. Organ je rokokový z polovice 18. storočia.
V kostole sa nachádza krypta rodiny Matiašovských a ich epitaf, ktorý je z roku 1697. Patronátne lavice: jedna je z roku 1682, druhá z konca 17. storočia. Obraz Ukrižovania je z druhej polovice 18. storočia. Dva oltárne obrazy sú pravdepodobne z 18. storočia. Kulisy z božieho hrobu sú z roku 1813.
Významné osobnosti
Na podnet Ladislava Matiašovského sa postavil v Liptove dve veľké sakrálne stavby, nový kostol svätého Ladislava v Matiašovciach a kostol svätého Petra z Alkantary spolu s kláštorom v Okoličnom. Ladislav Matiašovský zomrel 10. mája 1705 vo Viedni.
R. 1765 ho dala vybudovať rodina Matiašovských. Novú drevenú faru dala postaviť rodina Matiašovských r. 1818.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Zoznam farárov
| Obdobie | Meno farára |
|---|---|
| 1717-1720 | Ondrej Trstiansky |
| 1720-1725 | Ján Václav Staufent |
| 1725-1735 | Matej Palumbíninarodil sa r. 1699. Teologické štúdiá ukončil v Budíne, ovládal slovenčinu i nemčinu. Bol správcom kvačianskej farnosti a filiálky Nižné Matiašovce. |
| 1735-1759 | Juraj Horanskýnarodil sa r. 1707. V Kvačanoch pôsobil od r. 1735. Plynule ovládal slovenčinu a maďarčinu. |
| 1760-1778 | Štefan Kostka |
| 1778-1796 | Juraj Kobzay |
| 1796-1801 | Ján Droppa |
| 1801-1821 | administrátor Demeter Matiašovský1801-1808 - člen františkánskeho rádu, študoval filozofiu v meste Sebes, teológiu v Hlohovci. Pôsobil na viacerých miestach už 25 rokov, okrem iného aj v ostrihomskej a nitrianskej diecéze. Pred tým ako prišiel do Nižných Matiašoviec v r. 1787, pôsobil osem rokov vo Svätej Mare. Bol členom Učeného Tovarišstva.1810-1821 - Má zásluhu na vybudovaní sochy uprostred dediny. Zeman s prídomkom „de aedem et Kelecsen“ (z Kľačian). Za kňaza bol vysvätený 20. 10. 1822. Teologické štúdiá absolvoval v Spiš. Kapitule. Po skončení štúdií bol tri mesiace kaplánom v Čimhovej. Do úradu farára Nižných Matiašoviec ho uviedol 27. 2. 1822 Anton Fridmanský, generálny kapitulný vikár. Zomrel v Lipt. Kľačanoch 4. |
| 1826-1832 | Ondrej Mišíknarodil sa 21. 12. 1796. Za kňaza bol vysvätený 2. 1. 1820. V Nižných Matiašovciach pôsobil od 30. 11. 1826 do 25. 9. 1832. Zomrel 29. |
| Narodil sa 10. 4. 1803. Za kňaza bol vysvätený 11. 9. 1826. Farárom v Nižných Matiašovciach bol od 10. 10. 1832 do 27. 3. 1835. Zomrel v Chyžnom 19. | |
| 1835-1838 | Florentín Bugány |
| 1838-1846 | Ján Schwartznarodil 21. 8. 1814 a za kňaza bol vysvätený 14. 10. 1837. V Nižných Matiašovciach pôsobil od 30. 8. 1838 do 4. 2. 1846. Zomrel 25. 1. 1871. |
| 1846-1863 | Jozef Kovalčíknarodil sa 12. 3. 1819 a za kňaza bol vysvätený 29. 7. 1845. Od 11. 2. 1846 do augusta 1863 pôsobil v Nižných Matiašovciach. Zomrel v Mútnom 12. 5. 1869. |
| 1863-1874 | Karol Kostkanarodil sa 16. 9. 1837 v Spiš. Vlachoch. Po skončení štúdií bol vysvätený za kňaza 23. 9. 1860. Po vysvätení bol kaplánom v Žehre, od r. 1851 v Liptovskom Mikuláši. Po skončení pôsobenia v Hybiach a Nižných Matiašovciach, odišiel za farára do Lipt. Revúc. Od r. 1883, až do smrti 10. 7. |
| Narodil sa 30. 12. 1841 vo Vavrečke. Za kňaza bol vysvätený 27. 7. 1867. Začínal ako kaplán v Sedliackej Dubovej, v r. 1869 v Dolnom Kubíne, od r. 1870 vo Veličnej, neskôr v Oravskom Podzámku a Ružomberku. Od r. 1874 spravoval farnosť Nižné Matiašovce, od r. 1875 ako farár. Po odchode z Matiašoviec sa stal farárom v Bzinách, kde zomrel 26. 4. 1898. | |
| 1884-1888 | Jozef Dónaynarodil sa 24. 3. 1858 v Topoľčanoch. Vysvätený bol 21. 6. 1881. Ako kaplán pôsobil v Liptovskej Lúžnej, od r. 1882 v Ružomberku, v r. 1884-1888 správca farností Kvačany a Nižné Matiašovce. Po odchode z Liptova bol odv r. 1888 farárom v Štefanovej v Bratislavskej župe. Zomrel v Bobrovci 7. 7. 1916. |
| 1888-1902 | Eduard Hattalanarodil sa 27. 1. 1859 Bardejove. Za kňaza bol vysvätený 6. 6. 1881. Bol kaplánom v Lokci, od r. 1890 v Zákamennom, od r. 1891 v Spišskej Starej Vsi a od r. 1888 ako správca farností Kvačany a Nižné Matiašovce. V r. 1902 odišiel na odpočinok a 16. 9. 1903 zomrel. |
| 1902-1903 | Ján Vojtaššáknarodil sa 14. 11. 1877 v Zákamennom. Gymnazium absolvoval v Trstenej a Ružomberku. Teológiu vyštudoval v Spiš. Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 1. 7. 1901. Pre jeho slovenské presvedčenie ho často prekladali. V r. 1901 bol kaplánom v Hornej Zubrici (Poľsko). Od r. 1902 spravoval farnosti Kvačany a Nižné Matiašovce, v r. 1903 kaplán a v r. 1904 správca farnosti Bijacovce, v r. 1905 Podvilk, Zubrohlava, Ústie nad Oravou, v r. 1906 správca farnosti Brutovce a kaplán v Tvrdošíne, v r. 1908-1910 vo Veličná, v r. 1910 krátko Vyšné Repaše, potom opäť kaplán a od r. 1911 farár Veličnej. Od r. 1919 je riaditeľom biskupskej kancelárie v Sp. Kapitule a rektor spišského kňazského seminára. V r. 1920 bol vymenovaný a 13. 2. 1921 vysvätený za spiš. biskupa. Zomrel v Říčanoch u Prahy 4. 8. 1965. |
tags: #farnost #liptovske #matiasovce