História farnosti Ľubiša

Ľubiša je obec s bohatou históriou, ktorá sa odráža aj v jej náboženskom vývoji. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti Ľubiša, jej kostolov, farárov a náboženských zmien, ktoré formovali duchovný život obce.

Najstaršie zmienky a vlastníctvo

Prvé doložené listiny o Ľubiši sa nachádzajú v archíve z roku 1410 a obec sa vtedy nazývala Libise. V roku 1773 Lubysse, v roku 1880 Lubissa a v roku 1920 Ľubiša. Po maďarsky Lyubisse, Szerelmes. Po nemecky Lubische. Názov obce je údajne podľa mena dievky Libuše, ktorej otec mal kaštieľ na kopci Kaštieľ blízko Ľubiše.

Prvá písomná zmienka o Ľubiši je zachytená v listine z roku 1451. Plynulé alebo pravidelné záznamy za obdobie 15. a 16. storočia sa o Ľubiši nenachádzajú, alebo neboli objavené. Po prvej zmienke v roku 1410 sa Ľubiša spomína až v 17. storočí, ako poddanská osada patriaca humenskému panstvu Drugetovcom. Ľubiša bola vo vlastníctve Drugetovcov od 14. storočia, hoci písomne to možno dokumentovať od 15. storočia. Drugetovcom patrila nepretržite do konca 17. storočia ako majetková súčasť ich panstva Humenné.

"V polovici 15. storočia vznikol medzi rodinami šľachticov Drugetovcov z Humenného spor o ich podiely na majetkoch dedičných panstiev. Vzťahovalo sa to aj na dedinu Ľubišu ako súčasť humenského panstva. Pri tej príležitosti dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) poveril Leleský konvent, aby vyšetril vlastnícke vzťahy sporiacich sa Drugetovcov. V jeho mandáte je prvý doklad o Ľubiši. Z obsahu mandátu je zrejmé, že Ľubiša jestvovala už pred polovicou 15. storočia."

Na základe uvedených poznatkov možno predpokladať, že dedina Ľubiša jestvovala pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia.

Pravdepodobne v 15. storočí poskytli Drugetovci ľubišským poddaným také právo, aké užívali poddaní v dedinách založených podľa zákupného, nemeckého práva. Odvtedy v dedine pôsobili aj šoltýsi (dediční správcova panského majetku, stanovení zemepánom) o ktorých sú priame doklady zo 17. storočia. Šoltýs spravoval obec až do marca 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo. Potom už richtár (birov), najváženejší občan s obecným zastupiteľstvom. Od roku 1939 do skončenia II. sv. vojny obecný komisár. Od roku 1945 predseda MNV s poslancami. Od roku 1990 starosta obce s obecným zastupiteľstvom.

K obohateniu hostórie okolia obce prispeli archeologické výskumy v roku 1982, ktoré vykonali prof. Ján Machnik z Poľskej akadémie vied z Krakova a PhDr. Ivana Strakošová z Vlastivedného múzea z Humenného, v ľubišskom chotári Kaštieľ. Zistili, že okolie našej obce bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej prvými roľníkmi a pastiermi.

Náboženský vývoj

V období stredoveku boli Ľubišania katolíkmi. Miestny katolícky kostol, postavený pred 16. storočím, je písomne doložený v roku 1549. Patrocínium ľubišského kostola v stredoveku nepoznáme.

V druhej polovici 16. storočia začali prenikať myšlienky reformácie. Náboženské pohyby v Ľubiši iniciovali Drugetovci, ktorí sa prihlásili ku kalvínskej reformácii a v duchu vtedajšieho hesla: „koho územie, toho náboženstvo“ nútili k prestupu ku kalvinizmu aj svojich poddaných. Ale v roku 1610 Juraj III. Druget konvertoval späť na katolicizmus a tak aj poddaní sa museli stať naspäť katolíkmi. Proces rekatolizácie tu trval celých 18 rokov.

V druhej polovici 17. stor. kalvínska farnosť v Ľubiši definitívne zanikla a farský kostol bol prinavrátený rímskokatolíckej cirkvi. Z vizitácie v roku 1691, ktorú vykonala jágerská kapitula vieme, že ľubišská farnosť mala 4 filiálky (Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce) a spravoval ju udavský farár Ján Maťašík. Duchovnému vypomáhal kňaz Štefan Vulturoni.

V dokumentoch z roku 1732 je dedina Ľubiša uvádzaná ak sídlo samostatnej rímskokatolíckej farnosti. Jej správcom bol farár z Udavského. Ako fílie farnosti sú spomínané obce Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce. Neskôr v roku 1746 bola Ľubiša už len jednou z fílií rozsiahlej farnosti Udavské (patrila tu až do roku 1784).

Ďalšiu kanonickú vizitáciu farnosti Udavské vykonal biskup dňa 14. 6. 1773. Zachované záznamy potvrdzujú, že vo filiálnej obci Ľubiša stál vtedy už murovaný kostol sv. Michala (tento barokový chrám, neskôr klasicisticky upravený, postavili ľubišania v roku 1771).

V roku 1784 jágerský biskup obnovil v Ľubiši rímskokatolícku farnosť s fíliami Dedačov, Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce a Krosana (išlo o osadu, resp.

Po vzniku Košického biskupstva v roku 1804 bola ľubišská farnosť začlenená do humenského dekanátu.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, postavená v klasicistickom štýle v 1. polovici 19. storočia, je ďalším dôležitým náboženským objektom v obci.

Farári a kapláni

Po vzniku ČSR zostal správcom jedinej miestnej rímskokatolíckej farnosti Ferdinand Kálmán a v roku 1932 ho vystriedal Anton Székely. Dňa 18. 6. 1939 miestny rodák Andrej Buršák slávil svoju primičnú svätú omšu. Od roku 1946 bol za nového správcu farnosti vymenovaný Andrej Drotár. Kňaz Anton Drotár na tunajšom farskom úrade pôsobil 46 rokov ako kaplán a neskôr ako správca farnosti. Po jeho odchode bol za nového ľubišského farára ustanovený Blažej Tomko (1987-1990).

Dňa 14. januára 1990 bol zostavený výbor pre výstavbu nového kostola v obci Ľubiša. V lete 1990 sa novým správcom farnosti stal kňaz Alexander Repický. V roku 1996 sa ukončili stavebné práce na novom kostole a posvätil ho košický arcibiskup Alojz Tkáč. V roku 1999 odslúžil v ľubišskom chráme primičnú svätú omšu rodák Ján Sabo. V roku 2004 bol menovaný za nového správcu farnosti Štefan Bielak. K dňu 31.06.2009 ukončievajú svoju pastoračnú službu vo farnosti farár Štefan Bielak a kaplán Jozef Olah. Od 01. júla 2009 bol vymenovaný za nového farára Mgr. Peter Kyšeľa. S ním do farnosti nastúpil na miesto kaplána Mgr. Peter Aľušík. Ten v roku 2011 končí svoju kaplánsku službu a nahradil ho novokňaz Mgr.

Vo farnosti Ľubiša od roku 1895 pôsobilo viacero kaplánov, no nie pravidelne bol zastúpený post kaplána.

Medzi významných rodákov a kňazov z Ľubiše a okolia patria:

• Andrej Buršák
• Jozef Mríz, nar.11.03.1922, (Ľubiša), ord.
• Andrej Labanc, nar. 01.11.1929, (Koškovce), ord.
• Jozef Veľas, Mgr., nar. 16.02.1944, (Hankovce), ord.
• Milan Ficik SDB, nar. 08.05.1946, (Dedačov), ord.
• Anton Pavlíček, Mgr., nar. 07.02.1966, (Nižné Ladičkovce), ord.
• Ján Sabo, Mgr., nar. 24.01.1975, (Ľubiša), ord.
• Jozef Haľko, Mgr., nar. 24.02.1970,(Vyšné Ladičkovce), ord.
• Emil Onderko, Mgr., nar. 11.01.1971, (Nižné Ladičkovce), ord.
• Jozef Marko SDB, Mgr., nar. 15.05.1974, (Koškovce), ord.
• Ján Gič, Mgr.
• Adalbert Wick ThDr., Mons.
• Ján Švec-Slavkovian, ThDr.
• Aurel Halajčík, Mgr.
• Martin Murajda, Mgr.
• Ján Hudák, Mgr.
• Radoslav Bačo, Mgr.
• Michal Lacko, ThLic., PhD.
• Pavol Bujňák, Mgr.
• Jozef Mríz
• Ing. Zvon sv.

Starý kostol bol zasvätený svätému Michalovi.

Tabuľka: Prehľad farárov a kaplánov v Ľubiši

tags: #farnost #lubisa #estranky