História farnosti Lúčky a jej poslanie

Farnosť Lúčky má bohatú a zložitú históriu, ktorá sa odráža v osudoch kňazov, ktorí tu pôsobili, ako aj v živote farníkov. Táto história je svedectvom o viere, zápasoch a snahe o duchovné i materiálne povznesenie ľudu.

Liptovské Lúčky

Rané obdobie a výzvy

V roku 1905 bol do farnosti Lúčky ustanovený kňaz Ladislav Moyš. Farnosť ho prijala slávnostne. Moyš neustále pracoval na duševnom i hmotnom povznesení ľudu. Bol dobrým kazateľom a prostredníctvom svojich kázní pôsobil na srdcia svojich ovečiek. Keďže bol vdp. Moyš stúpencom Slovenskej ľudovej strany, nenašiel pochopenie u všetkých farníkov a začali ho udávať nielen politickým úradom, ale i biskupovi. Na základe toho musel farnosť opustiť.

Je však obdivuhodné, že i napriek nútenému odchodu z Lúčok sa nepriečil autorite diecézneho biskupa Alexandra Párvyho a vyzval farníkov, aby ho v pokoji prepustili. Žandári bránili obyvateľom Lúčok odprevadiť svojho farára až na stanicu do Liptovskej Teplej. Lúčania odmietali prijať Smizsára, ktorý bol nástupcom vdp. Moyša, a bojkotovali ho. Na nedeľné bohoslužby veriaci neprichádzali do kostola, ale sa zhromažďovali na miestnom cintoríne. Preto kňaz požiadal žandárov, aby cintorín obsadili a nedovolili sa ľuďom schádzať.

Pôsobenie kňazov a rozvoj farnosti

V roku 1915 bol za správcu farnosti Lúčky vymenovaný Karol Machay. Michal Bačík nastúpil do farnosti Lúčky ako farár v roku 1929. Vdp. Bačík za plodných 15 rokov vykonal na Lúčkach mnoho práce. Tu sa v roku 1935 stal dekanom a školským inšpektorom. Počas jeho pôsobenia sa v Lúčkach postavila nová katolícka škola, boli prevedené úpravy malieb v kostole a vyhotovený hlavný oltár. Nebol len dobrým organizátorom, ale sa staral hlavne o duchovný život svojich ovečiek.

V roku 1941 sa v Lúčkach konali sv. misie. Od roku 1925 prešiel dlhý čas, preto vdp. Bačík pozval pátrov dominikánov z Trenčína. Misie sa skončili 21. decembra 1941 slávnostnou procesiou cez obec.

Obdobie po druhej svetovej vojne a komunistická éra

V máji 1945 bol Rudolf Varhol preložený z farnosti Liptovské Sliače za správcu farnosti Lúčky, tu pôsobil len 6 mesiacov a vrátil sa späť do L. V januári bol však preložený do Prosieka, potom do Liptovskej Lúžnej. Do Lúčok sa vrátil 25.8.1945 a pôsobil tu do 1.10.1958 ako správca farnosti. Vdp. Ondrej Sula bol zatvorený 20.5.1945. Počas jeho väzenia bol správcom farnosti Rudolf Varhol. Preloženie vdp. Ondreja Sulu bolo poznačené politickou situáciou. Vdp. Sula nemal nikdy strach a vedel upozorniť na chyby a zastať sa pravdy.

V lúčanskej farnosti pôsobil Kornel Brtko od roku 1958 do roku 1988. Dňa 13.10.2002, pri príležitosti posvätenia obecných symbolov, bolo vdp. Brtkovi udelené čestné občianstvo. Už pred preložením na Lúčky bol vdp.Brtko sledovaný štátnou bezpečnosťou. Po čase si však nový kňaz získal srdcia svojich veriacich. Vdp. Kornel Brtko bol aktívny v rôznych sférach. Jeho veľkou záľubou bolo režírovanie mnohých divadelných hier. Za jeho režisérske schopnosti ho Matica slovenská v Martine vyznamenala ako najlepšieho režiséra. Ďalšou záľubou bol šport. Práve cez šport dokázal združiť a vychovávať mnohých farníkov. Sám založil mnohé krúžky a oddiely, v ktorých bol členom: volejbal, futbal, stolný tenis, kolky, lyžovanie, šachy a mnohé iné. Aj prostredníctvom športu vedel ľuďom priblížiť Boha.

Počas jeho pôsobenia vo farnosti Lúčky ho cirkevní predstavení niekoľkokrát chceli vymenovať za dekana. No on vždy odmietol. I keď mnoho jeho činností bolo nepochopených a roky jeho pastorácie boli poznačené pochmúrnymi časmi, predsa sa vždy snažil zachovať si veselú myseľ, a tak pozitívne ovplyvňoval aj svojich farníkov.

Farnosť Lúčky po roku 1989

ThDr. Alojz Frankovský, PhD., prišiel do farnosti Lúčky v r. 1989. Počas jeho pôsobenia v Lúčkach sa začalo s výstavbou novej farskej budovy. V roku 1990 sa stal odborným asistentom na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule, Spišskom Podhradí. Jozef Gazda nastúpil do farnosti Lúčky v roku 1990 a zároveň spravoval excurrendo farnosť Liptovský Michal. Po ochorení vdp. Gazdu sa v roku 1993 stal správcom farnosti Vincent Dzurňák. Počas jeho pôsobenia bolo dokončené rozšírenie kostola vo filiálke Kalameny. Peter Kvasňák pôsobil vo farnosti Lúčky od r. 2002.

Cirkevná organizácia a zakladanie farností

Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. V 12. a 13. storočí boli fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Najviac farností nastalo za Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. zriaďoval miestne kaplánske stanice v najchudobnejších krajoch horských dolín. Systemizovali na farnosti v rokoch 1806-1808, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť. Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Súčasťou pôvodného románskeho kostola je veža štvorcového pôdorysu. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Hlavný oltár má mohutné stĺpové retablo. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Krackera. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Bočné kaplnky

V severnej časti kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z r. 1504. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Jedinečné dielo predstavuje krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z r. 1475. Kaplnka Tela Kristovho bola zriadená združenia baníkov. Po rekonštrukcii bol odkrytý pôvodný vzhľad okien. Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255.

V Liptovskom Jáne si môžete vychutnať duchovný pôžitok vo farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa. Jeho existencia je zaznamenaná už koncom 13. storočia. Výnimočnosť architektúry a výtvarnej výzdoby kostola poukazuje aj na bohatstvo a dôležitosť miestneho rodu Szentivániovcov, ktorí kostol postavili a boli jeho patrónmi až do polovice 20. storočia.

V neskorogotickej svätyni bola odkrytá unikátna renesančná maliarska výzdobu z polovice 17. storočia. Po prehliadke vás farár farnosti pozýva do šľachtického kaštieľa, nachádzajúceho sa neďaleko kostola, ktorý slúži ako obecné informačné centrum. Liptovský Ján má pravdepodobne najviac kaštieľov na štvorcový meter v strednej Európe.

Vdp. Peter Tomkuliak zomrel 30.9 1894 vo Zvolene a pochovaný je v Detvianskej Hute. Bol významným spolupracovníkom Literárnych listov, ktoré vychádzali od roku 1891 ako súčasť tzv. Osvaldovej družiny. Svoje kázne publikoval v časopise Kazateľ a svoje homilitické úvahy v Osvaldovej Kazateľni. Tomkuliak sa tu predstavuje ako kňaz hlboko a úprimne presvedčený o viere a jej pravdách. Aktívne publikoval v Katolíckych novinách. Najväčšia je séria článkov pod názvom Misie (boli uverejňované celých 12 rokov).

Vdp. Dňa 2. februára 1934 bol za kňaza vysvätený Ján Schelling, syn Jána a Johany rod. Ťapákovej. Cirkevné objekty, kostol, faru a školu nachádza v „žalostnom“ stave. Púšťa sa do opráv. V roku 1938 bola na kostole položená nová plechová (zinková) strecha, opravené betónové piliere, betónová podlaha v sakristii, opravené a vymaľované boli všetky okná a dvere. Aj fara zaznamenáva v tejto dobe veľa zmien: nová eternítová strecha, vymaľovanie celej fary vrátane okien a dverí, nový oporný múr. 4. marca 1939 odchádza Ján Schelling za správcu farnosti Liptovský sv. Kríž.

Dedinka Zákamenné bola od samého vzniku, čiže od roku 1615 až do roku 1748, filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca. Farnosť Lokca bola založená v roku 1565. V roku 1665 je postavený v Lokci nový kostol zásluhou rodiny Lokčianskych, ktorí horlili za katolícku vieru. 14. Za pôsobenia farára Jána Jurčáka sa v roku 1748 osamostatňuje filiálka Zákamenné a stáva sa samostatnou farnosťou.

V roku 1708 je významný tým, že Zakamenčania si postavili nový drevený kostol . Tento kostol zhorel v lete r. Farnosť Zákamenné vznikla v máji roku 1748. K tejto novovzniknutej farnosti Zákamenné boli pridelené filiálky: Erdútka, Novoť, Krušetnica a Lomná. 1. 27. mája 1748 prichádza do novozaloženej farnosti prvý zákamenský farár Matej Matiašovský. Za farára Mateja Matiašovského bol zrenovovaný drevený kostol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a postavená drevená fara. 2. Po smrti farára Matiašovského prichádza do Zákamenného Juraj Horanský. Do Zákamenného prichádza ako farár 21. marca 1753. 3. V poradí tretím farárom v Zákamennom sa stáva Ján Jablonský. Do Zákamenného prichádza 20. mája 1757. 4. Do Zákamenného prichádza ako farár 18. júna 1764 Jakub Kadlubiak. V roku 1778 žilo v Zákamennom 902 ľudí nachádzalo sa 8 rolí - gazdovstiev. Od. V roku 1787 pribudlo k 17 oravským farám ďalších 20 nových. Vtedy sa osamostatnili od farnosti Zákamenné nové farnosti: Novoť, Krušetnica a Oravská Lesná. 5. Zákamenským farárom sa stáva 7. júna 1802. V roku 1805 sa zriekol Zákamenskej farnosti a odišiel za kaplána do Spišskej Kapituly. 6. V rokoch 1799 - 1804 študoval v ústrednom seminári v Bratislave. Dva roky bol kaplánom vo Veličnej. Jeden rok bol farárom v Nižnej nad Oravou a deväť rokov v Zákamennom. V roku 1816 prešiel za farára do Lokce a v roku 1819 do Zubrohlavy. 7. Narodil sa v Novoti roku 1791. Tri roky spravoval farnosť Zákamenné. V roku 1819 prešiel za farára do Lokce. 8. Narodil sa v Ružomberku. Farnosť Zákamenné spravoval od roku 1819 do roku 1831, teda 12 rokov. V roku 1831 odišiel za farára do Podvlku. 9. Zákamenským farárom sa stáva v roku 1831 a pôsobí tu až do svojej smrti. 10. Bol rodákom z Jablonova. Do Zákamenného za farára prichádza hneď po smrti svojho predchodcu Jána Kalhera ešte v roku 1848. V roku 1878 sa stáva dekanom strednooravského dištriktu. V roku 1881 dostáva titul čestného kanonika a v roku 1882 je asesorom sv. Stolice. Od roku 1874 je školským inšpektorom. V roku 1887 prestal byť dekanom strednooravského dištriktu. Zomrel na fare v Zákamennom 2. Za jeho pôsobenia v Zákamennom bola neďaleko fary v roku 1862 postavená Kalvária. Farnosť v tej dobe mala 1704 katolíkov, 3 evanjelikov a 22 židov. Školopovinných deti bolo spolu 105. 11. Narodil sa 18. decembra 1861 v Hornej Lipnici. V roku 1893 preberá ako farár uprázdnenú farnosť Zákamenné. Pôsobí tu 28 rokov. Kostol má trojloďový priestor s transeptom polygonálnym uzáverom presbytéria a doma vežami, medzi ktorými je nartex. Vzácny je oltár sv. Cyrila a Metóda, lebo nad ním sa čnie socha Boha Otca, ktorá je baroková z konca 18. storočia. V kostole sa nachádzajú aj niektoré vzácne sochy z pôvodného starého, dreveného kostola, ktorý vyhorel v roku 1893. Kostol bol konsekrovaný 23. apríla 1921. Posvätil ho J. E. Ján Vojtaššák. V apríli roku 1921 ho pán biskup Ján Vojtaššák vymenoval za generálneho vikára a rektora Spišského seminára v Spišskej Kapitule. 12. Narodil sa 12. októbra 1890 v Hladovke na Orave. V novembri 1921 prichádza opäť do Zákamenného , ale už ako farár. Pôsobí tu takmer 6 rokov. Za pôsobenia farára Jána Gallasa boli v roku 1925 objednané 4 zvony, ktoré v máji roku 1926 posvätil pán biskup Ján Vojtaššák. V roku 1926 na návrh pána biskupa bola odsúhlasená výstavba novej školy so štyrmi triedami a učiteľskými bytmi. 13. Narodil sa 3. januára 1895 v Sihelnom. 5. augusta 1927 prichádza do Zákamenného opäť, ale už ako riadne ustanovený farár. Za jeho pôsobenia sa začala stavať v roku 1928 štvortriedna murovaná škola a ktorá bola dokončená v roku 1930. 14. Narodil sa 1. marca 1903 vo Frydmane (terajšie Poľsko ). Za farára do Zákamenného nastupuje 11. mája 1931 Ján Balara. V jeseni 1931 bola dokončená nová murovaná fara. Na jeseň v roku 1941 začala sa výstavba 13 triednej ľudovej školy za výdatnej pomoci pána biskupa Jána Vojtaššáka. Ján Balara odchádza 8. mája 1946 po 15 ročnom pôsobení za farára do Holumnice. 15. Narodil sa v Zákamennom 10. augusta 1909. V Zákamennom pôsobí krátko, necelý rok. Za jeho pôsobenia otec biskup 19. mája 1946 posvätil nový orgán od firmy Rieger. 16. Narodil sa 15. februára 1913 v Medzibrodi nad Oravou. Do Zákamenného prichádza 9. apríla 1947 Jozef Sáreny. Pôsobí tu 8 rokov. Zároveň je aj dekanom okresu. Zo Zákamenného odchádza v roku 1955 na faru do Liesku kde sa stáva aj sídelným kanonikom. Jozef Sáreny pôsobil v Zákamennom vo veľmi ťažkých a zložitých rokoch. Za jeho pôsobenia, 15. júna 1947 bola celá Spišská diecéza zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu. Rok 1949 je známy tým, že na Slovensku vzniklo hnutie „Katolícka akcia“. V roku 1950 boli u nás zrušené všetky rehole (mužské i ženské). Matriky do roku 1895 boli zhabané štátom. 17. Narodil sa 20. mája 1921 v Markušovciach. Od roku 1954 spravoval farnosť Lisková a v máji 1955 prichádza na Oravu do Zákamenného. V Zákamennom pôsobí 9 rokov. V roku 1964 stáva sa farárom v Spišskom Podhradí - Spišskej Kapitule. Za jeho pôsobenia v Zákamennom bola v roku 1956 prevedená elektrifikácia kostola a fary. Od júna 1957 bol zavedený na fare telefón, v marci 1959 bolo v kostole inštalované ozvučenie. V lete v roku 1960 sa začala oprava veži a strechy kostola, ktorá trvala dva mesiace.

Vdp. Narodil sa v Krivej 29. júna 1838 Peter Tomkuliak. V roku 1869 sa stáva profesorom kanoníckeho práva a dejín v banskobystrickom seminári. Profesorské rigorózum získal v Prahe. Peter Tomkuliak v Ríme na audiencii u pápeža Leva XIII., Svätému Otcovi povedal: „V Uhorsku majú ducha opravdive apoštolského, lebo i pre nepriateľov prosia požehnanie.“ Pápež ocenil Petrovu duchaplnosť, vtip a medzi iným povedal: „V Uhorsku majú ducha opravdive apoštolského, lebo i pre nepriateľov prosia požehnanie.“ V roku 1878 prešiel do pastorácie. Stal sa farárom v Detvianskej Hute s množstvom farníkov roztrúsených po lazoch.

Tomkuliak rozvinul vo svojom pôsobisku rozsiahlu ľudovo-výchovnú prácu. Kupoval a objednával slovenské knihy a časopisy, bol milovníkom cirkevného spevu a hudby a viedol k tomu aj veriacich. Vdp. Peter Tomkuliak zomrel 30.9 1894 vo Zvolene a pochovaný je v Detvianskej Hute. Tomkuliak prejavoval aj národopisné záujmy. Vdp. Narodil sa v Krivej 3.septembra 1846 Ján Nepomuk Krivačka. V roku 1873 ukončil bohoslovecké štúdia na univerzite v Budapešti. Pre slovenskú menšinu v Budapešti prekladal z maďarčiny. Zostavil a preložil viacero modlitebných knižiek a náboženských spevníkov a prispieval do náboženských časopisov.

Ján Schelling kaplánoval na Spiši a v Oravskom Veselom, odkiaľ 16. júla 1936 prichádza na Huty. Cirkevné objekty, kostol, faru a školu nachádza v „žalostnom“ stave. Púšťa sa do opráv. V roku 1938 bola na kostole položená nová plechová (zinková) strecha, opravené betónové piliere, betónová podlaha v sakristii, opravené a vymaľované boli všetky okná a dvere. Aj fara zaznamenáva v tejto dobe veľa zmien: nová eternítová strecha, vymaľovanie celej fary vrátane okien a dverí, nový oporný múr. 4. marca 1939 odchádza Ján Schelling za správcu farnosti Liptovský sv. Kríž.

Prehľad pôsobenia kňazov vo farnosti Lúčky:

História farnosti Lúčky je bohatá a plná udalostí, ktoré formovali duchovný život obce. Od prvých kňazov, ktorí sa stretávali s nepochopením, až po tých, ktorí sa snažili o rozvoj farnosti v ťažkých časoch komunizmu, každý z nich prispel k budovaniu silnej a vernej komunity.

tags: #farnost #lucky #misie