Ktože sa nám to narodil? Kto je vlastne Ježiš? Koho narodenie si pripomíname v tento čas?
Liberálni teológovia veria, že bol dokonalý morálny vzor pre celé ľudstvo. Moslimovia veria tomu, že bol jeden z prorokov. Pre hinduistov je jeden z potulných liečiteľov alebo jednoducho len jeden zo ctihodných učiteľov. Satanisti si myslia, že bol porazený a pre ďalších ľudí je len nejakým anjelom alebo duchom, ktorý tu kedysi bol.
Biblický pohľad na Ježiša Krista
Biblia hovorí, že bol ešte pred stvorením sveta. Tiež hovorí že NÍM a SKRZE NEHO VŠETKO POVSTALO A STOJÍ! On existoval ešte skôr ako samotný svet a cez Neho bol stvorený celý svet. Na inom mieste je zase napísané, že On je SLOVO (LOGOS = Slovo, zákon; Ev. Jána 1). Boh na počiatku, keď tvoril svet, tak povedal a stalo sa! Povedal „buď svetlo“ a bolo svetlo. Je to možno pre nás ľudí ťažké pochopiť, ale On sám je TO SLOVO! Tento zákon, alebo toto slovo, ktorým celý svet povstal a na ktorom stojí, by sa bez Neho rozpadol.
Ježiš je tak isto nazvaný Prvým a Posledným - Alfou a Omegou, ten u ktorého to všetko začalo a u ktorého to všetko raz skončí. Začalo to slovom, skončí to slovom, a potom už bude iba večnosť. Je napísané o ňom, že vyšiel z Boha Otca. Vyšiel ako Slovo - z plnosti srdca hovoria ústa - ON SÁM JE ZJAVENÍM OTCOVHO SRDCA. Boha nikto nikdy nevidel, ale keď sa pozrieme na Krista, tak Ho môžeme vidieť, aký je.
Raz som mal možnosť čítať kritiku jedného muža, prečo odmieta Boha a je ateistom. On napísal niečo v tom zmysle: „Prečo by som mal veriť v Boha, pred ktorým si musím pokľaknúť na to, aby mi pomohol?“. Ak by som mal možnosť mu na to odpísať teraz, tak by som mu napísal, Boh sám sa k tebe už sklonil z Neba, aby ťa ZACHRÁNIL!! On, ktorý býval v Nebesiach, Kráľ slávy cez ktorého všetko bolo a je stvorené, tak On sám sa sklonil, zanechal slávu, zostúpil z nebies a stal sa človekom. Nielenže si zobral telo človeka, ale On sám sa stal človekom, jedným z nás.
Narodil sa z panny. Žil život ako obyčajný človek a všetci si mysleli, že je syn tesára Jozefa. Mal svoje vlastné telo z mäsa a kostí, a bol rovnako pokúšaný vo všetkom ako my, ale bez toho, aby zhrešil. Zakúšal takisto slabosť, rovnako ako každý človek. Zažíval hlad, chlad, sklamanie, opustenosť a zradu od najbližších. Od jeho narodenia sa ho Herodes snažil zabiť, keď prišiel medzi vlastných, tí ho neprijali. Keď vstúpil do služby, tak Jeho vlastná rodina mu neverila. Boh sa stal človekom!
Ježiš je často v Novej zmluve tiež nazývaný Synom človeka (SYN - druhá osoba trojice, človek - to hovorí za ľudskú časť). Počas celého svojho života bol 100 % Bohom, ale aj 100 % človekom. Boh sa stal človekom v osobe Ježiša Krista, a nie len kvôli tomu, aby nám ukázal ako žiť. Dôvod prečo to urobil, je kvôli TEBE A MNE! Kvôli tomu, aby mňa a teba zachránil! Preto, lebo túži po vzťahu s nami. Preto, lebo nás miluje. Preto bol ochotný vzdať sa všetkého, opustiť Nebo a stať sa človekom.
Kráľ kráľov a Kráľ neba nezostúpil z Neba preto, aby sme mu slúžili. Jemu bolo dosť v Nebi slúžené, koľko a kedy chcel. Zostúpil z Neba preto, aby slúžil tebe a dal svoj život ako výkupné za všetkých. Preto mám pre teba otázku, kto je Ježiš Kristus v tvojom živote??? Kým je pre teba? Je to len jeden z prorokov, morálny vzor, alebo len nejaká historická postava?
Pre mňa je Ježiš Kristus môj osobný spasiteľ, Pán aj Boh, ale aj najbližší priateľ. Nebol som stále veriaci, ale dnes viem že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som v živote urobil. Ak veríme tomu, že Ježiš je Boh, ktorý sa stal človekom, tak jeho slová majú nenahraditeľnú moc a význam pre celé ľudstvo. Čo s tým urobíš ty? Otázkou pre teba teraz je: Kým je Pán Ježiš pre teba? Je pre teba len jeden z múdrych ľudí, liečiteľ, dokonalý vzor morálky? Chcem ťa poprosiť, zmier sa s Bohom skrze Ježiša, ak ešte nie si. Odporúčam si to preštudovať.
Ježiš Kristus - stredobod viery
Na čele zástupu všetkých láskavých a dobrých ľudí, ktorí kedy žili, kráča ten, čo nemá seberovného, Ježiš Kristus. Nielen že sám je večná, vtelená láska Božia - ale ľudská podstata, ktorú večný Boží Syn vzal na seba, bola naplnená takou čistou a dokonalou dobrotivosťou, takým kladným postojom k svetu, aký dovtedy ešte nik nemal a zrejme len veľmi ťažko bude mať.
Mimoriadnym spôsobom miluje deti a jednoduchých ľudí a so šľachetnou dobrotivosťou stýka sa aj so vznešenými a vzdelanými, ako napríklad s Nikodémom a s Pilátom. Je dobrým pastierom, ktorý bez ohľadu na spoločenské predsudky sa stretáva so všetkými hriešnikmi, vyhľadáva ich ako napríklad Zacheja, znáša ich vo svojej blízkosti ako Magdalénu, súdi ich milosrdne ako napríklad cudzoložnú ženu, dvíha ich a privádza domov ako lotra, ktorého ukrižovali po jeho pravici.
Svojou láskou zahŕňa priateľa i nepriateľa; v mučivých bolestiach kríža sa stará o budúcnosť svojej matky, ktorá mu dala život, a modlí sa za blaho svojich nepriateľov, ktorí ho pripravili o život; dovolí, aby na jeho hrudi spočinula Jánova hlava, aby sa jeho čela dotkli Judášove ústa. Nejestvuje prakticky nijaká forma lásky, ktorú by nebol použil; nejestvuje nijaký stupeň lásky, ktorý by nebol prevýšil.
Podstata viery
V súvislosti s Ježišovou osobou a láskou sa dnes dostávame k podstate. Sme veriaci. Alebo ak nie, tak aspoň hľadajúci. Inak by sme tu dnes na omši neboli. Čoho sa však týka naša viera? Čo nasledujeme? Skôr než si na túto otázku odpovieme, povedzme si najprv, čoho sa naša viera netýka, čo nenasledujeme. Toto môže byť dôležité, nakoľko mnoho ľudí si myslí, že práve toto, čo tu budeme menovať, je podstatou viery:
- Nie sme nasledovníkmi myšlienky, hoci myšlienky, ktoré sa nachádzajú v Písme, sú pekné a príťažlivé.
- Nie sme nasledovníkmi ani morálneho systému, hoci morálny systém, ktorý je založený na evanjeliách, je veľkolepý a vždy, keď sa zachovával, sa ukázal ako naplno účinný.
- Nie sme nasledovníkmi ani slávností a slávení, hoci aj toto je možné nájsť v kresťanstve.
Čo teda nasledujeme? Čo je podstatou našej viery? Sme nasledovníkmi osoby, osoby Ježiša Krista. Centrom a podstatou našej viery a našej formácie nie je ani myšlienka, ani hodnoty, ani rituál, ale osoba Ježiša Krista (hoci v ňom sa nachádzajú všetky tri menované veci).
Čo robiť keď necítiš Boha? | Hovory s Bohom #101
Ježiš a modlitba
V prvom rade si potrebujeme zdôrazniť, že Ježiš sa modlil rád a často. Modlil sa pred vážnymi rozhodnutiami, pred skúškami, pred tým ako urobil nejaký zázrak, alebo niekoho uzdravil. V evanjeliách nájdeme mnoho zmienok o tom, ako sa utiahol na opustené miesto preto aby sa modlil. Alebo na inom mieste si môžeme všimnúť, v akom čase to robil - skoro ráno, ešte pred svitaním sa vybral na osamelé miesto a tam sa modlil… Skúmajúc Ježiša pri modlitbe budeme schopní pochopiť niečo viac o podstate modlitby.
Modliť sa je tiež žiadať, prosiť Ježiš to robí v Getsemanskej záhrade, prosí, žiada: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22, 42) Ježiš na kríži prosí, žiada: „Otče, odpusť im, lebo nevedia , čo robia.“ (Lk 23, 34) Taktiež 22 žalm, ktorý sa Ježiš modlí na kríži, je prosebnou modlitbou v súžení: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34)
Najdlhšou Ježišovou modlitbou, akú poznáme, je modlitba pri poslednej večeri. Je to modlitba o jednotu. Z Ježišovho správania možno vidieť, že modliť sa je obrátiť sa k Bohu ako k Otcovi, žiadajúc to, čo najviac potrebujeme. Determinujúcim tu môže byť náš vzťah s pozemským otcom. Ak je dobrý, ak sa na neho môžem kedykoľvek a so všetkým obrátiť, potom mi nebude robiť žiaden problém obracať sa na nebeského Otca v modlitbe. Ale ak nie je dobrý, potom sa ťažko budem môcť modliť a dobre modliť. Najskôr je potrebné dať si do poriadku, nakoľko sa to len dá, vzťah s prirodzeným otcom. Potom sa budem vedieť slobodne obrátiť i na Otca, ktorý je na nebesiach.
Viera a modlitba
Ježiš nás povzbudzuje aby sme nepochybovali (Mk 11,22). Majte vieru v Boha. Veru hovorím vám, kto povie tejto hore vstaň a hoď sa do mora bez toho, že bude v srdci pochybovať, ale vo viere, že sa to stane, bude vypočutý. Preto vám hovorím, všetko, o čo budete prosiť v modlitbe, majte vieru, že už ste dostali. Ježiš hovorí: Všetko o čo budete prosiť v modlitbe s vierou, dostanete to. (Mt 21,22) Ježiš učí, že Božia odpoveď je istá, keď je prosba plná viery. Viera je kľúčom prosebnej modlitby.
Žiadať s vierou - nástojí Kristus, pretože zvyčajne toto je to čo chýba našej modlitbe. Žiadať žiadame, možno až príliš, ale čo ak so slabou vierou, alebo inokedy bez viery. Správna adresa je podstatným elementom, aby došla pošta k adresátovi. Rovnako v modlitbe: Podstatným elementom prosebnej modlitby je viera - aby mohla byť vypočutá. Žiadať nestačí, ako nestačí napísať len list. Treba žiadať s vierou. To je to, čo robí podstatu prosebnej modlitby. Ježiš opätovne zdôrazňuje dôležitosť viery pri prosebnej modlitbe až do zunovania. Pretože je najťažším elementom našej modlitby, nad ktorým žiaľ veľmi často mávneme rukou.
Pre to, aby sme žiadali s vierou, nestačia dve tri slová, nestačí zopár minút. Pre to, aby sme mohli žiadať s vierou, je dôležité hlboké zamyslenie sa, je potrebná atmosféra intimity s Bohom. Žiadať s vierou znamená byť presvedčený o Bohu a o našich slabostiach, našej neschopnosti dokázať úplne všetko. Pre to, aby sme žiadali s vierou, je potrebná hlboká pokora. Tu pochopíme prečo Ježiš toľko hovorí o prosebnej modlitbe. Prosebná modlitba, ktorej učí Kristus, je silná výchova k viere. Predpokladá ju a učí viere. Keď sa zbavíme žiadostí bez viery, nutne sa dostaneme k viere. Ježiš nemohol dať jasnejší a ľahší spôsob ako sa dopracovať k viere. Je to ale cesta, ktorú ponúka všetkým. Ježiš nie je teoretik. Viera musí byť cesta, ktorou môžu prejsť všetci. A Ježiš otvára dokorán pred nami bránu, cez ktorú môžeme prejsť všetci, ak máme minimum dobrej vôle.
Ježiš hovorí jasne: všetko, čo budete žiadať s vierou, dostanete. Nekladie limity úspechu modlitby. Poslednú lekciu o modlitbe dal Ježiš na kríži - lotrovi. Lotrovi, ktorý sa modlí aby sa zachránil. Ježiš povedal: Všetko, čo bude s vierou žiadať v modlitbe, sa vám dá. A všetko znamená všetko! Prirodzene v našich materiálnych potrebách existujú sektory, v ktorých si nikdy nebudeme istí o vypočutí našej modlitby, aj keď sa budeme modliť s vierou. Niektoré kríže sú veľmi potrebné a Boh ktorý nás miluje neodpovedá. Urobil to aj s Ježišom v getsemanskej záhrade, keď ho neušetril od poníženia na kríži. Vieme však, že existujú oblasti, v ktorých nás chce Boh určite vypočuť, ak sa modlíme s vierou. Boh to neraz chce viac ako my, uzdraviť nás so zlozvykov, z nedbanlivosti, z lenivosti, z egoizmu, pýchy, jednoducho dostať nás z našich hriechov. Tento sektor nášho života je niekedy zapadnutý prachom. Tu vieme s istotou, že ak prosíme, Boh nás vypočuje.
Vytrvalosť v modlitbe
Ježiš učil modliť sa s vytrvalosťou. (Lk 11,9) Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám … Vytrvalosť, ktorú vyžaduje Ježiš, sa zdá byť vyjadrením viery. Keď sme vytrvalí v modlitbe, je to preto, lebo veríme, že Boh nás môže vypočuť. Vytrvalosť je prejavom nádeje, keď sme húževnatí v žiadaní, pretože dúfame, že Boh odpovie. Vytrvalosť je prejavom dobrej vôle, teda lásky.
Oneskorenia v odpovedi zo strany Boha sa zdajú byť veľmi dôležité. Sú dôležité pre tieto dôvody: Dozrievajú v nich problémy. Napomáhajú rast v pokore a odovzdanosti voči Bohu. Pomáhajú nám zapojiť sa do všetkého, čo žiadame. Dávajú nám často nové svetlo v našich povinnostiach, cvičia našu dobrú vôľu, posilňujú vieru.
Nie je to Boh, ktorý potrebuje našu neodbytnosť. Sme to my, ktorí máme vyzdravieť zo všetkého, čo bráni Bohu aby nám prišiel naproti.
Prosiť v Ježišovom mene
Tretia podmienka: Ježiš učí žiadať Otca v jeho mene. Ježiš sa často vracia k tejto problematike, preto je dobre sa pri nej zastaviť. Cirkev to vždy zachovávala. Neexistuje žiadna dôležitá liturgická modlitba, ktorá by nebrala do úvahy túto Ježišovu radu. Aký je pravý význam Ježišovej žiadosti:
Testom nám môže byť úryvok z Jánovho evanjelia kde Ježiš učí modliť sa skrze Jeho meno: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás …(Jn 15,16) (Jn 16,23) O čokoľvek budete prosiť môjho Otca v mojom mene, dá vám. Zatiaľ ste o nič v mojom mene neprosili … Z týchto textov možno vydedukovať, že modliť sa v Ježišovom mene má takýto význam: Modliť sa v Ježišovom mene znamená kvôli sile Ježiša Krista na jeho príkaz s autoritou Ježiša; v Ježišovej osobe odetí Kristom, začlenení do Krista, prostredníctvom Ježiša …
Prečo toto Ježišovo prostredníctvo bolo vždy chápané liturgiou a my naopak máme problém pochopiť to? Ťažko si zvykáme na túto Ježišovu radu. Určite je za tým naša veľká nevedomosť a ľahkovážnosť. Modliť sa k Otcovi skrze Krista, vyžaduje to hlboký vzťah s Kristom. To vyžaduje nebyť na povrchu. Byť spojení s Kristom, znamená mať Kristovu mentalitu, Jeho víziu, Jeho priateľstvo.
Modlitba skrze Krista je žiadať tak, ako by to žiadal sám Kristus. Preto aby sme prosili Otca v mene Ježiša Krista je teda potrebné byť vnútornými ľuďmi, nie povrchnými, ktorí sa hrajú so slovami. (Jn 16,24) - Zatiaľ ste v mojom mene nič nežiadali - žiadajte. To je to čo robí kresťana kresťanom. Žiadať v Kristovom mene znamená naplno veriť Kristovi.
Žiadať v Kristovom mene má aj tento význam. Existujú žiadosti na ktoré by Ježiš dal veľmi ťažko svoj súhlas, ale sú problémy, ktoré Ježišovi zvlášť ležia na srdci, za ktoré by sa bol schopný podpísať aj svojou krvou. Ak idem k Otcovi s nejakým problémom a som si istý Kristovou oporou prichádzam s vierou, ktorá je schopná hory prenášať. Naučme sa prednášať naše modlitby práve takto. Kristus bude žiadať toto pre nás, s nami. Kristus bude skúšať aby prešla naša modlitba u Otca.
Ježišova láska
Ježiš od nás nežiada nič, čo je nad naše sily. Očakáva, aby sme sa vedeli zriecť nášho ja, a to z presvedčenia viery a naplnení láskou. Pretože tam, kde bude naša láska, bude aj On. Kde bude pokoj, bude aj On. Kde bude dobro, bude aj On. Kde bude človek, bude aj On.
Svätý Pavol nádherne vyjadril veľkosť Ježišovej osoby slovami: „Preto zohýnam kolená pred Otcom… aby ste… mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.“ (Ef 3,14-19)
Láska k blížnym
Evanjelista Matúš v podobenstve o Poslednom súde, ktoré sa číta na nedeľu Krista Kráľa, pekne približuje podstatu: Kráľ oddeľuje dobrých od zlých. Aj jedni, aj druhí sú prekvapení, keď im kráľ povie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Oni sa ho však prekvapení pýtajú: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného… alebo smädného…?“ Títo ľudia ho nepoznali, nikdy o ňom nepočuli, a predsa boli spasení.
Tak, že konali dobro ľuďom. Angažovali sa v skutkoch, ktoré ďaleko presahovali ich osobné a sebecké záujmy. Avšak toto by nebolo nič znamenalo, keby tu nebol Niekto, kto by ich dobru dával večnú hodnotu. Tým Niekým je Kristus. Iba v Kristovi a vďaka Kristovi je dobro skutočne dobrom. Keby tu nebol Kristus, žiadne dobro na svete by nebolo dobrom. Bolo by to možno niečo obdivuhodné, avšak v konečnom dôsledku bezcenné.
Nasledujúca legenda veľmi výstižne opisuje podstatu, ktorá spočíva v Ježišovej láske: Boh, ako každý vie, stvoril nebo a zem a všetko v nich. A - ako dnes už vieme - všetko toto stvoril za pomoci svojich slov, lebo slová sú moc. „Nech sa stane,“ prehlásil Boh a stalo sa. A všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Spomedzi svojich stvorení bol Boh zvlášť hrdý na muža a ženu, pretože do nich vdýchol časť seba samého, svoj dych, svojho ducha.
Lenže neprekvapuje nás, že diabol bol žiarlivý a nahnevaný. A tak jedného dňa, keď sa Boh znova tešil z muža a ženy, diabol čírou náhodou kráčal opodiaľ. Priblížil sa k Bohu a pýta sa ho, čo na týchto dvoch stvoreniach - mužovi a žene - najviac obdivuje. Keď Boh otvoril svoje ústa, aby mu odpovedal, diabol úskočne priskočil k nemu a do úst mu vložil nejaký predmet, ktorý spôsobil, že Boh nemohol pohnúť jazykom, a tak nemohol prehovoriť. A nakoľko Boh tvorí iba slovami, diabol sputnal jeho tvorivú moc.
Diabol sa z toho veľmi tešil. Jeho cesta k mužovi a žene bola úplne voľná. Mohol si s nimi robiť, čo chcel. Občas sa vrátil naspäť k Bohu, aby sa mu - taká bola jeho prirodzenosť, ktorej nemohol odolať - vysmieval. Prichádzal znova a znova, aby sa tomuto umlčanému a bezmocnému Bohu vysmieval. Jedného dňa Boh na jeho výsmech náhle odpovedal. Samozrejme, posunkom, ako inak, keď jazyk mal zviazaný: pozdvihol jeden prst svojej ruky.
„Jeden?“ pýta sa diabol. „Snažíš sa mi povedať, že by si chcel povedať iba jedno slovo? Je to tak?“ „Áno,“ prikyvuje Boh, prosiac ho zároveň svojím žiadajúcim pohľadom a gestami rúk. Sebavedomý diabol si hovorí: „Nemyslím si, že aj keď je Bohom, že by jedným slovom mohol vykonať nejakú veľkú škodu. A Boh pošepky vyriekol svoje jediné slovo. Vyriekol ho pre muža a ženu a toto slovo im prinieslo veľkú radosť. Bolo to slovo, ktoré dalo dohromady všetku lásku, odpustenie a tvorivosť, ktorú Boh zhromažďoval vo svojom srdci počas času svojho mlčania. A slovo, ktoré vyslovil, znelo: Ježiš.
Aj keď v legende je úbohá teológia, pointa je správna: Ježiš je vrchol Božieho zjavenia. Ježiš je centrom našej viery. Ježiš je jedinou našou cestou, pravdou a životom. V slove Ježiš je povedané všetko. Je tam prítomný celý Boh-Láska.
Ježišova prítomnosť v živote
Jedným z mojich najobľúbenejších biblických úryvkov je verš z proroka Izaiáša, keď prorok povedal kráľovi Achazovi, že panna bude mať dieťa a že mu dá meno Emanuel, čo znamená „Boh s nami“. Pre mňa je to jeden z úryvkov, ktorý sprevádzal celý môj život. Vždy som veril, že Boh je stále s nami a nikdy nás neopustí. Že vo vzostupoch a pádoch svojho života viem, že Boh je vždy so mnou. Preto je pre mňa inšpiráciou aj ďalší úryvok z Matúšovho evanjelia, keď Ježiš pri svojom vystúpení do neba povedal: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Áno, Ježiš nám sľúbil, že bude vždy s nami. Preto v evanjeliu na dnešný deň Ježiš svojim učeníkom opäť sľúbil, že ich nenechá sirotami. Bude s nimi vždy prostredníctvom Tešiteľa, a tým je Duch Svätý. Bude to Duch Svätý, ktorý ich bude viesť, učiť a brániť pred akýmikoľvek útokmi na nich a na prvotnú Cirkev. A Duch Svätý je rovnako mocný ako sám Ježiš, keďže Duch Svätý je zároveň s Otcom i Synom, osobami Najsvätejšej Trojice.