Veľký piatok je dňom ticha, rozjímania, ale aj jednoduchosti - a práve tá sa odrážala aj v tradičnej pôstnej kuchyni našich starých mám. Bez mäsa, bez prebytku, zato s láskou, rozvahou a z lokálnych surovín, ktoré boli po ruke. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzerali pôstne jedlá našich starých rodičov a čo si, naopak, počas pôstu prekvapivo dopriali.
Podľa pôvodnej kresťanskej tradície trvá v týchto týždňoch až do Veľkonočnej nedele obdobie 40-dňového pôstu. Jeho cieľom bolo v minulosti prečistiť nielen myseľ, ale aj celý organizmus. A dnešní lekári potvrdzujú jeho opodstatnenosť. Veď oddych od mäsitej stravy a regenerácia metabolizmu prospeje každému.
Predveľkonočný pôst bol najdlhším očistným obdobím v roku, ktorý naši nábožensky založení predkovia poctivo dodržiavali. Okrem toho, že sa zdržiavali zábavy, alkoholu a fajčenia, dávali veľký dôraz na vyradenie mäsitých a mastných pokrmov z jedálnička. Namiesto toho sa varili najmä prívarky zo strukovín, kyslej kapusty, zemiakov či húb, polievky zo sušených jabĺk a sliviek a rôzne múčne a obilné kaše. V kuchyni sa používali aj divorastúce rastliny ako medvedí cesnak a žihľava.
Ak ste sa rozhodli, že si trochu odľahčíte jedálniček, môžete vyskúšať niektoré z týchto ponúkaných jedál: šošovicový prívarok, pečené kapustníky, pôstne kelové závitky, pôstnu kašu našich predkov, polievku kelovicu či pôstnu fazuľovicu na kyslo. Recepty na všetky nájdete na tomto odkaze. Za všetky prinášame recept na pôstnu šošovicovú polievku so sušenými slivkami.
- Na niekoľko hodín šošovicu namočíme, najlepšie cez noc. Napučanú šošovicu scedíme, dáme do hrnca variť a zalejeme asi 2 l vody, osolíme.
- Keď je šošovica mäkká, pridáme očistené zemiaky nakrájané na krížalky. Sušené slivky umyjeme.
- Z hladkej múky a oleja pripravíme zápražku. Zriedime troškou studenej vody, premiešame a pridáme do polievky.
Stále máme pôstne obdobie - aj keď je pravda - že v dnešnej dobe to už množstvo ľudí nedodržiava. Pre našich starých rodičov a ich starých rodičov to však bol zákon a pravidlám pôstu sa prispôsobil nielen domáci jedálny lístok, ale aj každodenný život.
Pôstna šošovicová polievka so sušenými slivkami
Čo jedli naši predkovia počas pôstu?
Typickými pôstnymi jedlami boli napr. kyselica (zákvas z ovsenej múky skombinovaný zo strukovinami a varenými zemiakmi), scískanice (slané palacinky zo zemiakového cesta, smotanou a krupicou) či kalkýš (pečený koláč z pomletého naklíčeného obilia so špaldovou múkou).
Gazdiné zvyčajne piekli chlieb a placky, varili najmä polievky z obilnín, kyslej kapusty a strukovín, pripravovali rôzne prívarky a často kaše - pohánkovú, krupičnú, jačmennú kukuričnú, cícerovú či hrachovú. Proso a krúpy boli bežnou súčasťou pôstneho jedálnička. Varili aj jedlá z divo rastúcich rastlín, ako je mladá žihľava a medvedí cesnak.
Využívali v peci usušené hrušky, slivky alebo jablká, na prípravu a dochucovanie jedál sa namiesto bravčovej slaniny a masti používali predovšetkým rastlinné oleje z ľanu, konope, slnečnice alebo pretopené maslo.
Úplnou samozrejmosťou bola výmena riadu. Hrnce, v ktorých varievali mäsité jedlá, vydrhli a na celý čas pôstu odložili mimo kuchyne, zvyčajne v tom čase používali jednoduchšie, hlinené hrnce.
Prekvapivé pôstne jedlá
Keďže studenokrvné živočíchy sa v minulosti podľa kresťanských tradícií nepovažovali za mäso, ich konzumácia bola počas pôstu veľmi obľúbená. A tak nájdete medzi pôstnymi receptami najmä majetnejších predkov napr. žabie stehienka v kapustnici, zaživa varené raky či slimáky aj s ich kaviárom. Ešte začiatkom 20. storočia sa u nás tieto živočíchy bežne chytali vo voľnej prírode práve za účelom ich kulinárskej prípravy.
Medzi najdostupnejšie tvory s tzv. „studenou krvou“ sa považovali odjakživa samozrejme ryby. A ich spotreba počas pôstu vždy výrazne vzrástla. Konzumácia rýb mala aj výrazný zdravotný prínos. Keďže v niektorých oblastiach sa veriaci (najmä dospelí pravoslávni a gréckokatolícki kresťania) zriekali počas pôstu aj mliečnych výrobkov, práve ryby boli primárnym zdrojom dopĺňania bielkovín. Jedli sa najmä pstruhy, kapry a šťuky. Bohatí a šľachtici si mohli dopriať aj jesetery, sumce, zubáče či slede. Mnoho historických prameňov uvádza, že množstvo rybníkov na našom území bolo založených práve kvôli tradícii pôstov. Naši predkovia jedli ryby varené, pečené, ale aj údené či dokonca sušené.
V niektorých regiónoch bolo zakázané počas pôstu mlieko, ale alkohol bol povolený. To mlieko bolo zakázané hlavne na východe nášho územia, tam kde boli pravoslávni občania, ktorí si nedovolili ani mliečne produkty, dokonca ani vajíčka sa niekde nesmeli jesť.
Ryby - dodnes najobľúbenejšia strava počas pôstu
Pôstne zvyky v kuchyni 21. storočia
Či už patríte medzi tých, ktorí dodržiavajú náboženské tradície alebo nie, vyskúšať variť chvíľu bez mäsa nie je na škodu. A môžete sa pritom inšpirovať našimi starými rodičmi. „Pôstna“ strava založená na strukovinách a rybách je bohatá na bielkoviny, použitie napríklad špaldovej múky namiesto klasickej bielej doplní telo o viac minerálov, o vitamínovej bombe v podobe pôstom odporúčanej kyslej kapusty či medvedieho cesnaku ani nehovoriac.
Hoci bola strava našich predkov veľmi jednoduchá, pôstny jedálny lístok ju ešte viac obmedzil a zjednodušil. Znamenal prirodzený odpočinok od mäsitej stravy, čo ľuďom len prospelo.
Jediné „mäso“, ktoré bolo dovolené, bolo z takzvaných chladnokrvných živočíchov, teda ryby, raky a žaby.
Pôst už ani pre mnohých kresťanov nie je len o jedle, alebo o absencii mäsa, ale pre niekoho môže znamenať menšie porcie jedla, alebo začiatok pravidelného cvičenia, pohybu, alebo obmedzenia alkoholu a cigariet. Pod pojmom pôst tak môžeme zahrnúť všetko, čo nám pomôže žiť lepším a zdravším životným štýlom. Pôst očisťuje telo aj dušu a komu sa podarí splniť svoje pôstne predsavzatia, bude hrdý na svoju pevnú vôľu.
Náš tip! Pripravte si pstruha inšpirovaného pôstnymi receptami starých mám
PEČENÝ PSTRUH NA MEDVEĎOM CESNAKU (4 porcie)
Potrebujeme:
- mrazené pstruhy slovenskej značky Radoma (4 ks)
- maslo (100 g)
- medvedí cesnak (50 g)
- cesnak (1 hlavička)
- cuketu (1 ks)
- červenú a žltú papriku (2 ks)
- cherry paradajky (200 g)
- jarnú cibuľku (1 zväzok)
- balsamico redukciu
- čerstvé oregano
- olivový olej
- soľ
- mleté korenie
- poľný šalát
- citrón
Postup:
- Pstruhy potrieme olivovým olejom, zvnútra osolíme a mierne okoreníme.
- Do vnútra vložíme celé lístky medvedieho cesnaku a priečne prekrojený strúčik cesnaku.
- Naplnené pstruhy vložíme na plech s papierom na pečenie a dáme piecť pri 180 stupňoch na cca 12 minút.
- Hneď po upečení ich prelejeme roztopeným maslom, do ktorého sme nakrájali medvedí cesnak.
- Cuketu a papriku nakrájame na tenké plátky a spolu s celými cherry paradajkami ich na panvici krátko ogrilujeme. Zelenina by počas grilovania nemala byť na sebe.
Pečený pstruh na medvedom cesnaku