Ako zrušiť krst v katolíckej cirkvi?

Otázka vystúpenia z Katolíckej cirkvi je v súčasnosti aktuálna, pričom sa vynára množstvo otázok ohľadom platnosti krstu a možnosti jeho zrušenia. V tomto článku sa pozrieme na to, čo znamená krst, aké sú jeho dôsledky a ako formálne vystúpiť z cirkvi.

Čo je to krst a prečo je dôležitý?

Krst je základom celého kresťanského života, bránou do života v Duchu a bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) sú state o sviatosti krstu sústredené najmä v článkoch 1213 - 1284. Tento sviatostný úkon sa nazýva krst podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: „Krstiť“ (baptizein - ponoriť, umyť) znamená „ponoriť“ do vody. Tento kúpeľ vody prostredníctvom slova života nás očisťuje a dáva nám nový život. Krst sa nazýva aj „osvietenie“, pretože prijímajúci je osvietený Kristovým svetlom.

Krst je prvá sviatosť a brána do života i do Božieho kráľovstva. Rovnako otvára prístup k ostatným sviatostiam. Kristus ho určil pre všetkých, aby mali večný život. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je absolútne nezaslúžený dar. Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst. Rodičov viaže povinnosť vychovávať dieťa vo viere a viesť ho k poznaniu Boha, aby tak životom dovršovalo vieru, v ktorej bolo pokrstené.

Krst je cesta z ríše smrti do života; je brána do Cirkvi a začiatok trvalého spoločenstva s Bohom. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno krst opakovať. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí.

Sviatosť krstu je veľmi dôležitá, pretože skrz ňu sa ku nám dostáva Boh fyzickým spôsobom. Sám Ježiš bol pokrstený po svojom zmŕtvychvstaní. Práve on prikázal svojim učeníkom, aby aj oni využili akt krstu.

V obvyklých prípadoch sviatosť krstu udeľuje biskup, kňaz alebo diakon. Krst je taký dôležitý, že ho môže udeliť dokonca aj nepokrstený človek. Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6), je krst jedinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však platí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí.

Kto môže byť pokrstený?

Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Človek, ktorý chce prijať kresťanskú vieru, nemení iba svoj pohľad na svet. Vstupuje totiž na cestu učenia sa (katechumenát), na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste. Osobným obrátením a krstom sa stáva novým človekom, živým údom Kristovho tela - Cirkvi.

Krst dieťaťa

Krst detí sa začal vo veľkom praktizovať až v čase, keď sa deti rodili do kresťanských rodín a ich výchova od narodenia bola ovplyvnená vierou ich rodičov a tak prirodzene prijímali pravdy viery, ku ktorým ich rodičia viedli. Je prirodzené, že rodičia robia množstvo rozhodnutí za svoje deti a nečakajú, kým ich ratolesti budú mať 18 rokov a sami sa rozhodnú o tom, do akej škôlky budú chodiť, aký cudzí jazyk si zvolia alebo kam budú chodiť na základnú školu. Je to podobné ako s detským očkovaním, ktoré si dieťa nevolí samo, hoci je pre jeho dobro. Ak aj rodičia zastávajú názor, že očkovanie nie je potrebné, neznamená to automaticky, že keď ich dieťa dospeje, bude mať rovnaký názor.

Krst dospelých

Pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia.

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť.

Aké podmienky musia splniť rodičia a krstní rodičia?

Krst je začlenením sa do Cirkvi nezmazateľným znakom. Nie je možné človeka odkrstiť alebo zrušiť krst. Preto ak je krstené dieťa, ktoré ešte nie je schopné rozhodovať o tom, či chce byť členom Cirkvi alebo nie, je potrebné, aby rodičia a krstní rodičia garantovali kresťanskú výchovu. Takže v zásade je dostatočnou zárukou sviatostný život rodičov a krstných rodičov. Čiže, nemalo by to byť len o tom, že majú krst, birmovku a dokonca rodičia sú aj zosobášení v kostole, ale či je v ich živote prítomná živá viera, ktorú dieťaťu odovzdajú.

Ak rodičia dieťaťa sú pokrstení a majú aj ďalšie sviatosti, je tu predpoklad, že budú svoje dieťa vychovávať vo viere. Problém nastáva ak rodičia nežijú podľa kresťanských hodnôt a žiadajú krst pre svoje dieťa iba ako súčasť folklóru. Vtedy je ťažké zabezpečiť kresťanskú výchovu dieťaťa, ktorá je podmienkou krstu u detí.

Krstnými rodičmi môžu byť len jeden krstný otec a jedna krstná matka, alebo iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka. Ak je slobodný, nemôže žiť vo voľnom partnerskom zväzku, napr. ako „druh a družka“. Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam. Nemôže byť rodičom krstenca. Nekatolík môže byť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.

Krstní rodičia, no najmä rodičia dieťaťa, sa zaväzujú vychovávať svoje dieťa vo viere. Je samozrejmé, že ak bolo pokrstené dieťa, je potrebná katechéza po krste. Pokrstený je povolaný slúžiť iným v spoločenstve Cirkvi, vážiť si ich a mať ich v láske.

Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti, pokrstení majú v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi (KKC 1269,1270).

Katolícka cirkev pripúšťa aj krst dieťaťa, kde iba jeden z rodičov je katolík, ak sa ten zaručí za jeho výchovu a bude ho vovádzať do právd viery. Takže druhý rodič, či už evanjelik, moslim, hinduista alebo iného vierovyznania, musí s katolíckym krstom a výchovou súhlasiť.

Ako prebieha príprava na krst?

Krstné prípravy majú rôznu dĺžku trvania v závislosti od vnútorných predpisov v jednotlivých diecézach. Normálne na to u pokrstených rodičov postačí aj jedno stretnutie s kňazom.

Niekedy je ťažké stanoviť presnú hranicu, ale s určitosťou pri krste tínedžera alebo dospelého je to dlhšia príprava a nazýva sa katechumenát a trvá 1 až 2 roky. Pri mladších sa požaduje pred krstom poznanie viery zodpovedajúce ich veku, takže opäť je to individuálne.

Ak sa na krst pripravuje osoba staršia ako 14 rokov, mal by ju pripravovať na sviatosť kňaz po dobu 2 rokov. Krstný rodič musí byť na krste prítomný. Obaja krstní rodičia sa krstu zúčastniť nemusia, pretože stačí prítomnosť iba jedného z nich.

Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „(Meno),ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Voda symbolizuje očistenie a nový život.

Ako postupovať pri krste?

V jednoduchosti povedané, zastupujú krstného rodiča, ak nesplní podmienky na to, stať sa krstným rodičom. Narozdiel od krstných rodičov sú v tejto sviatosti len nezáväzne. Ak je krstný rodič odlišného vierovyznania ako krstenec, tak sa táto situácia rieši osobne s cirkvou. Tí, ktorí prevezmú úlohu krstného rodiča, by si mali byť dobre vedomí svojich záväzkov voči sviatosti krstu.

To, ako sa krstiny realizujú sme si už kúskom načrtli na začiatku. Kňaz požehná čistú vodu. Z nej sa stane svätená voda. Poleje alebo jednoducho pokropí dieťa tak, ako bolo spomínané vyššie v článku. Krstní rodičia a rodičia sú vyzvaní vyznať svoju vieru, obnoviť krstné sľuby. Kňaz sa ich spýta, či naozaj chcú nechať dieťa pokrstiť. Potom krstenca pokrstí. V závere odovzdajú krstencovi krstnú košieľku (obliecť alebo len priložiť k telu). Krstný rodič zažne krstnú sviecu, ktorú drží v rukách kňaz.

Čo sa deje pri krste?

Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených. Byť pokrstený znamená ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult.

Ako postupovať pri organizovaní oslavy krstu?

Oslavy krstín sa môžu konať takmer na akomkoľvek mieste. Najlepšia voľba je usporiadať oslavu blízko miesta, kde sa koná krst. Avšak, tieto oslavy by nemali byť o hojnom počte hostí a kope chutného jedla. Ide v nich hlavne o duchovný rozmer. To je predsa podstata samotného krstu. Dáte si spoločný obed, dobre sa najete, porozprávate sa, odfotíte pár pekných spomienkových fotiek a možno si i zatancujete a odkrojíte z torty. Takmer každé miesto je vhodné, pokiaľ splna určité zásady čistoty. Nejde ani tak o miesto ako o atmosféru, ktorá na oslave vládne.

• Kostol je vhodným miestom na oslavu krstu krstenca z duchovného rozmeru. Zúčastnení sa môžu premiestniť do spoločenskej sály, po skončení bohoslužby. Veľkou výhodou je, že sa koná priamo na mieste, kde sa konal krst.
• Domov je tiež jedným z najbežnejších miest na párty. Ľudia, ktorí sa rozhodnú osláviť krst vo svojom príbytku si väčšinou nepotrpia na honosné oslavy plné hostí. Sústreďujú sa hlavne v kruhu svojich najbližších.
• Oslava v reštaurácií je už o trochu viac prestížnejšie riešenie, avšak postará sa o vás personál a nemusíte si robiť veľa starostí s prípravou. Väčšinou si stačí len zajedať termín, informovať reštauráciu o počte ľudí, so základnými informáciami.
• Ak sa krst odohráva v teplejšom období (jar, leto), tak oslavu môžete usporiadať aj vonku. Okrem vitamínu D, chytíte aj zdravšiu farbu.

Čo si obliecť na krst?

Krst je stále formálna udalosť, a preto by ste sa mali slušne a vhodne obliecť. I keď formalita postupne v krste pomaly zaniká stále u nás pretrváva konzervatívny postoj. Určite to nepreháňajte s veľkým množstvom dekoratívnych ozdôb. Stačí, ak prestriete váš stôl elegantne a upravene. Pamätajte, menej je niekedy viac! Zvolená téma je krst. Výzdoba stola môže byť zladená v ružovej farbe pre dievča a modrej pre chlapca, avšak jedná sa o klišé, takže pokojne môžete farby miešať a experimentovať s nimi. Ak slávite vo väčšom kvante hostí, dobrým pomocníkom môžu pre vás byť aj menovky s menami. Ušetríte svoj čas a energiu. Nemusíte ihneď vybrať váš najvzácnejší servis po praprababičke.

Čo darovať na krst?

Krst býva príležitosťou na darovanie symbolických aj praktických vecí. Vhodné darčeky môžu byť aj veci, ktoré uľahčia dieťaťu každodenný život. Môže sa ísť o kočík, autosedačku, či stoličku. Ak chcete darovať krstencovi niečo na pamiatku, tak sa môžete spoľahnúť na klasický fotoalbum alebo fotku krstenca v rámiku. Ďalším dobrým nápadom môže byť aj vyrobenie otlačku ruky alebo nohy do sadrovej hmoty. Niektorí rodinní príslušníci majú vo zvyku dokonca založiť dieťaťu vkladnú knižku. Niekedy je pekné krstencovi darovať na pamiatku aj posteľnú bielizeň s výšivkou.

Zlaté a strieborné retiazky, prstene, náušnice, náramky a náhrdelníky. Perinka na krst má nielen praktický, ale aj symbolický význam. Krstná sviečka je dôležitým symbolom samotného obradu. Knižky sú cestou múdrosti a poznania. Tematická, roztomilá torta so želaním je správnym krokom vpred.

Nápaditý darček, ktorý môžete dievčaťu darovať je ikona, zobrazujúca jej osobnú patrónku. Takýto dar sa vyrába špeciálne pre krstiny s modlitbou alebo pamätným dátumom. Populárnymi sú obrazy Panny Márie, strážnych anjelov a rôznych iných patrónov. Klasika ako drahé šperky pre chlapcov, asi nikdy neprestane byť v obľube. Hlavne kvôli zvyku a tradičnej povesti.

Ako vystúpiť z Katolíckej cirkvi?

Na Slovensku existuje viacero webov s návodom, ako formálne vystúpiť z cirkvi, pričom ponúkajú aj formulár. Tieto stránky uvádzajú skúsenosti viacerých ľudí, ktorí opisujú, že takéto vystúpenie z cirkvi je zložité a zdĺhavé.

Oficiálne z Katolíckej cirkvi vystúpil aj bývalý novinár a standupový komik Tomáš Hudák. Keď sa rozhodol, že z cirkvi odíde formálne, dosť ho prekvapilo, že vzor takejto žiadosti nenašiel nikde na stránkach príslušnej diecézy či arcibiskupstva. Tvrdí, že kňaz, ktorému žiadosť odoslal, mu povedal, že sa k tomu ešte nedostal, a potvrdil, že sú od biskupov inštruovaní, aby takéto žiadosti nevybavovali hneď. Preto by mal každý, kto už má poslanú takúto žiadosť, kontaktovať príslušnú farnosť a žiadať buď oficiálny výpis z knihy krstov, alebo sa ísť osobne presvedčiť, že tento úkon bol urobený, alebo si zistiť, či jeho prípad eviduje aj arcibiskupstvo.

Podľa tohto dokumentu, ktorý podpísal v septembri minulého roka arcibiskup Bernard Bober, je potrebné, aby bol formálny úkon odpadnutia od Katolíckej cirkvi platný a skutočný, musí byť vykonaný kánonicky spôsobilou osobou osobne, vedome a dobrovoľne. V dokumente sa ďalej uvádza, že „osoba, ktorá chce vystúpiť z Cirkvi, predloží písomnú žiadosť farárovi svojho kánonického trvalého bydliska (CIC kán. 107 a CCEO kán. V tomto rozhovore by mal kňaz vysvetliť dôsledky tejto žiadosti a to, že vystúpenie z cirkvi je spojené s exkomunikáciou, a mal by žiadateľovi vysvetliť jej dosah. Potom farár žiadosť odošle na arcibiskupský úrad so svojím sprievodným listom, v ktorom uvedie výsledky pastoračného pohovoru a doplní údaj, v ktorej farnosti bol žiadateľ o vystúpenie pokrstený. Ak sú splnené všetky podmienky, miestny ordinár deklaruje skutočnosť vystúpenia z cirkvi a žiadateľovi to oznámi spolu so skutočnosťou upadnutia do exkomunikácie s kánonickými dôsledkami, ktoré s tým súvisia.

Dôsledky vystúpenia z cirkvi

V inštrukcii sa ďalej píše: „Formálny úkon odpadnutia od Katolíckej cirkvi, ktorý je v súlade s kánonickým právom úkonom apostázie, herézy alebo schizmy, prináša so sebou dôsledky: vylúčenie z prijímania sviatostí (porov. CIC, kán. 1331, 915; CCEO, kán. 1431, 1434), odmietnutie cirkevného pohrebu, ak pred smrťou osoba neprejavila nejaké znaky pokánia (porov. CIC, kán. 1184; CCEO, kán. 877), nemožnosť prijatia úlohy krstného alebo birmovného rodiča (porov. CIC, kán. 874, 893; CCEO, kán. 685), nutnosť povolenia miestneho ordinára ku kánonickému manželstvu (porov. CIC, kán. 1071; CCEO, kán.

Každý človek, ktorý je pokrstený, má o tom záznam vo farskej knihe krstov. Takýto človek sa stáva apostatom, teda odpadlíkom, a stráca nárok na sviatosti, na cirkevný pohreb, ak sa pred smrťou neobrátil, rovnako nemôže byť birmovným či krstným rodičom a takisto nemôže uzavrieť manželstvo v chráme bez súhlasu biskupa.

Proces odpadnutia od cirkvi má dve roviny. Jednak samotný človek, ktorý odpadol od cirkvi, ak to verejne vyhlási, samým právom - vopred vyneseným rozsudkom upadá do exkomunikácie. Druhá rovina je podľa gréckokatolíckeho kňaza cirkevnoprávna.

Štatistiky vystúpenia z cirkvi na Slovensku

Konferencia biskupov Slovenska podľa hovorcu Martina Kramaru nevedie štatistiky o tom, koľko ľudí formálne opustilo cirkev. Najpodrobnejšie štatistiky o stave diecézy zverejňuje Košická arcidiecéza. Podľa kancelára Banskobystrickej diecézy Jozefa Kuneša od roku 2019 doteraz evidujú 26 žiadostí o vystúpenie z cirkvi. Čísla poskytla aj Bratislavská arcidiecéza.

V roku 2019 bolo podaných 23 žiadostí, z toho deväť bolo „vyriešených“. V roku 2020 v Spišskej diecéze požiadalo o vystúpenie z cirkvi 20 ľudí a sedem proces aj dokončilo. V Nitrianskej diecéze vlani vystúpilo z cirkvi 24 osôb. V Košickej eparchii často žiadajú o vystúpenie z cirkvi ľudia pracujúci v zahraničí. Toto potvrdenie potrebujú preto, aby nemuseli platiť cirkevnú daň. Niektorí opustili cirkev aj počas kampane pred sčítaním obyvateľstva.

Hovorca KBS Martin Kramara: „Dôvody nepoznáme. Jednoducho po prvej výzve - v našom prípade tzv. administratívnom usmernení, v ktorom sa žiadateľovi, žiadateľke vysvetľuje ďalší postup, resp.

Možnosť návratu do cirkvi

Ak by niekto svoj čin oľutoval a rozhodol sa do cirkvi vrátiť, má takúto možnosť, musí však konať pokánie. „Návrat do cirkvi je veľký dar Božieho milosrdenstva pre takého človeka. Vyžaduje si to konanie v duchu pokánia, vyjadrenie vôle, že sa chce vrátiť do spoločenstva cirkvi, a vyznať vieru.

Diecézny biskup posúdi žiadosť a rozhodne o znovuprijatí. Podľa štatistických údajov Košickej arcidiecézy však takýto návrat od roku 2016 do roku 2020 nezaznamenali. Návraty neeviduje ani Košická eparchia, Banskobystrická diecéza, ani Bratislavská arcidiecéza.

tags: #ako #zrusit #krst