História farnosti Malá Hradná

Prvé kresťanské komunity sa na území dnešného Slovenska objavili v druhej polovici 2. storočia po Kristovi. Po odchode Germánov, od prelomu 5. a 6. storočia, Slovania vytvorili pospolitosť Slovenov, ktorí si uvedomovali svoju príbuznosť a spolupatričnosť v priebehu 6. až 8. storočia nad stredným Dunajom.

S intenzívnou kristianizáciou nášho územia sa začalo po porážkach Avarov vojskami Franskej ríše v 90. rokoch 8. storočia. Neskôr, v roku 829, došlo aj k deľbe záujmových misijných sfér v rámci salzburského arcibiskupstva. Pravdepodobne už v 11. storočí sa diecézy (arcidiecéza) začali členiť na archidiakonáty. Základom archidiakonátov boli hradné španstvá, z hľadiska cirkevnej organizácie išlo o veľkofary. Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené asi až za kráľa Kolomana (1095 - 1114). Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát.

Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia delili na dekanáty. Nitrianska diecéza existovala už v druhej polovici 9. storočia, v čase Veľkomoravskej ríše. Nitrianska diecéza bola obnovená začiatkom 12. storočia. Územie farnosti Malá Hradná patrilo do archidiakonátu Hradná, v rámci Nitrianskej diecézy. Na nižšej úrovni cirkevno-správneho zriadenia stál dekanát. Od stredoveku farnosť Malá Hradná patrila do archidiakonátu Hradná a v priebehu 18. až 20. storočia bola súčasťou dekanátu Malá Hradná.

Prvý nepriamy dôkaz o existencii farnosti nám poskytuje listina z roku 1264, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána. Samotná fara a kostol v Malej Hradnej boli reformované v roku 1540 istým Valentínom Otýpkom. O živote evanjelického cirkevného zboru sa nezachovali podrobnejšie správy. Farský kostol sa v roku 1685 dostal do rúk jezuitov zo Skalice. Celá farnosť aj s filiálnymi obcami prešla pod dočasnú duchovnú správu Spoločnosti Ježišovej. Jezuiti tu kázali, venovali sa pastoračnej činnosti a šírili tu mariánsku úctu.

Situácia v polovici 18. storočia bola taká, že zemepanská vrchnosť a samotní veriaci, žijúci v deviatich filiálkach farnosti Malá Hradná, si uvedomovali, že miestny duchovný správca v Malej Hradnej nemôže dostatočne a k spokojnosti obyvateľov zabezpečiť duchovné potreby všetkých svojich veriacich. Veľkosť územia tejto farnosti neumožňoval primeraný výkon farských povinností, pretože celá farnosť bola spravovaná iba jedným kňazom bez kaplánskej pomoci.

Ako bohoslužobné a sakrálne miesta v obvode farnosti fungovali farský kostol v Malej Hradnej, kde na pravidelné bohoslužby chodili veriaci z Malej a Veľkej Hradnej, Kochnáča, Svinnej, Malej Neporadzky a Cimennej. V Dolných Držkovciach bola malá kaplnka Navštívenia Panny Márie. Hlavným cieľom sa tak stalo rozdelenie farnosti na dve menšie farnosti, ktoré sa uskutočnilo schvaľujúcou listinou nitrianskeho biskupa Antona Révaja zo dňa 27.7. 1782. Z pôvodnej farnosti Malá Hradná boli vyčlenené: Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná. Jej centrom sa stal niekdajší filiálny kostol Božieho tela v Dubodiele, ktorý bol povýšený na farský kostol. K novej farnosti sa mali pripojiť aj Čuklasovce, avšak z nedostatočnej vôle tunajších obyvateľov sa od pripojenia upustilo.

Farnosť Svinná ustanovil Biskupský úrad v Nitre ako samostatnú v roku 1949 a dovtedy, od roku 1923, kedy bol v tejto obci postavený a vysvätený kostol Povýšenia sv. Kríža, bola filiálkou farnosti Malá Hradná. Ešte predtým však veriaci Svinnej chodili na bohoslužby do okolitých farností Motešice, Dežerice, no najviac a najčastejšie do kostola sv. Vavrinca v Malej Hradnej, kde prijímali aj sviatosti krstu či birmovania. Putovali tam pešo cez lúky, polia lesy, pravidelne v nedeľu a v prikázaný sviatok, či svietilo slnko, pršalo alebo chotár zapadal snehom. Cesta jedným smerom trvala približne hodinu, v zime o čosi viac.

Neraz, najmä keď bolo blato, išli na bohoslužby (hlavne muži) v gumených čižmách, v potoku neďaleko Malej Hradnej si ich umyli, prezuli sa do inej, vhodnejšej obuvi a pokračovali po spevnenej ceste do kostola. Pripomenúť si tieto putovania predkov na bohoslužby sa rozhodli súčasníci vo Svinnej a z iniciatívy miestnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska sa asi polstovky občanov vybralo pešo do Malej Hradnej po približne rovnakej trase ako ich otcovia a matky, či starí alebo prastarí rodičia. Tí menej zdatní, ale zapálení pre túto myšlienku, sa do M. Hradnej dopravili autobusom a spoločne s putujúcimi vystúpali ku kostolu stojacom na vŕšku. V ňom im najskôr jeden zo svinnianskych pamätníkov Ľ. Kyselica pripomenul časy a zanietenosť predkov a nasledovala sv. omša, ktorú koncelebrovali súčasní správcovia farností M. Hradná a Svinná Peter Maruna a Jozef Šafár.

Po sv. omši malohradniansky kostolník P. Országh oboznámil veriacich s históriou kostola v Malej Hradnej, ktorý patrí medzi najstaršie v nitrianskej diecéze a Ľ. Kyselica ho doplnil informáciami o malohradnianskom archidiakonáte. V závere, už mimo priestorov kostola, sa veriaci zo Svinnej z úst starostu M. Hradnej dozvedeli niečo aj o histórii a súčasnosti tejto obce.

V živote brata Michala je tento kostol veľmi významný. Prijal v ňom svoje prvé sviatosti, sviatosti krstu, eucharistie (1. sv. prijímanie), birmovku a pravidelne sviatosť pokánia. Ak už bolo spomenuté na inej podstránke, asi nebude náhoda, že otec brata Michala Vavrinec nosil krstné meno po patrónovi farnosti svätom Vavrincovi.

Na tomto mieste by sme chceli spomenúť skutočnosť, že úvahy a komunikácia medzi iniciátormi inštalácie pamätnej tabule a bývalým miestnym pánom farárom Milanom Jánošom začali už v nešťastnom roku 2016, kedy Farský kostol svätého Vavrinca vyhorel. Keďže bolo potrebné venovať pozornosť farskému kostolu, racionálne bola inštalácia pamätnej tabule na pamiatku brata Michala odložená na vhodnú príležitosť. Touto vhodnou príležitosťou sa stal rok 2019, keby sme si 1. júla sv. omšou pripomenuli 25. výročie úmrtia brata Michala v Indii. Už koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 prebiehala komunikácia medzi organizátormi a iniciátormi inštalácie pamätnej tabule a pánom farárom Jánošom. Spolupráca s ním bola veľmi dobrá, kooperatívna, racionálna, zo strany pána farára ústretová a priateľská. O to väčšmi nás bolestivo zasiahla správa o jeho náhlom úmrtí, preto na tomto mieste chceme vyjadriť poďakovanie neb. pánovi farárovi Milanovi Jánošovi za jeho spoluprácu pri príprave tejto slávností. „Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva vo svätom Pokoji.

V sobotu 22. júna 2019 náhle a nečakane zomrel farár farnosti Malá Hradná Vdp. Milan Jánoš. Do večnosti odišiel kňaz Nitrianskej diecézy Vdp. Milan Jánoš. Zomrel v 44. roku života a 20. roku kňazstva. Milan Jánoš sa narodil 13. januára 1976 v Žiline. Za kňaza bol vysvätený 17. júna 2000 v Žiline. Pohrebná svätá omša sa bude konať vo štvrtok 27. vo Farskom kostole sv. Vavrinca v Malej Hradnej. O 15.00 h v Zbyňove sa bude konať zádušná svätá omša, ktorú bude celebrovať Mons. Peter Brodek, generálny vikár Nitrianskej diecézy.

Vo farnosti Malá Hradná sa na pozvanie farára Milana Jánoša v dňoch 23. a 24. júna 2018 konala obnova o Matke ustavičnej pomoci vo farskom kostole sv. Vavrinca. Toto podujatie bolo vyjadrením vďaky Matke ustavičnej pomoci za zázračnú ochranu pri požiari kostola, ktorý vypukol večer alebo v noci z 9. na 10. júla. 10. júla bola nedeľa a vo farskom kostole býva sv. omša o 10:30 hod. a tak pred sv. omšou, pri otváraní kostola, kostolník zistil, že horelo. Plamene vtedy zachvátili vstupný interiér kostola. Ako prvá začala horieť spovednica, z ktorej zostala iba kopa popola. Dym naplnil celý kostol.

Kostol z 13. storočia patrí k najstarším na Slovensku. Sálavé teplo a hustý dym poškodili aj vzácne obrazy či sochy, z ktorých je osem pamiatok. Fresky boli zadymené. Pán farár aj obyvatelia obce pripisujú Matke ustavičnej pomoci zázračnú intervenciu, keďže požiar sa nerozšíril na ďalšie drevené zariadenie. Počas obnovy sa slávili dve sv. omše. Veriaci si pozreli film Ikona lásky a v nedeľu popoludní sa farnosť stretla pri Novéne k Matke ustavičnej pomoci, počas ktorej odznelo množstvo poďakovaní a prosieb, ktoré veriaci počas obnovy priniesli do pripravenej schránky pri obraze Matky ustavičnej pomoci. Obnovu viedol P. Michal Zamkovský CSsR.

Dnes sú Ruskovce s kostolom Ducha Svätého, ktorý bol postavený po roku 1990 a vysvätený v roku 1993 filiálkou farnosti.

Ďalšie udalosti a osobnosti spojené s farnosťou:

• Požehnanie obnovenej Kaplnky v Horných Držkovciach (9.9.)
• Rekonštrukcia Kostola v D. Držkovciach
• Dokončenie prestavby kaplnky v Čuklasovciach na Kostol a jeho slávnostné posvätenie vykonal mons. Marián Chovanec (21. 8.)
• Sviatosť birmovania (28. 5.)

Jozef Šafár:

• 20.11.1917, Čadca - 29.10.
• Študoval v nitrianskom seminári.
• 22. júna 1941 bol v Nitre vysvätený na kňaza.
• Ako kaplán slúžil v Slatine n. Bebravou, Pruskom, Turzovke, 1947 správca fary na Makove, 1953 zavretý, 1954 správca fary v Rajeckej Lesnej, 1958 v Pruskom, 1967 v Malej Hradnej.
• Zomrel na dôchodku 29.
• Pochovaný na cintoríne na M. 1.1. (do r. * 24. či 28. + 13.

Ladislav Szörenyi:

• Od prvého januára 1709 ho nitriansky biskup gróf Ladislav Erdödy vymenoval za kanonika a arcidiakona katedrály, v roku 1711 ho kráľ Jozef I. vymenoval za opáta Blahoslavenej Panny Márie v Rajku.
• 23. apríla toho roku v kostole františkánov v Nitre bol Szörenyi biskupom Erdödym slávnostne benedikovaný za prepošta kláštora v Rajku. Preto u františkánov, lebo katedrála bola ruinovaná.
• Bol menovaný za prvého rektora kňazského seminára. Snažil sa o postavenie a otvorenie tohto seminára, čo sa uskutočnilo 9. novembra 1715.
• Do roku 1714 pôsobí ako arcidiakon katedrály.
• Viedol záznamy o biskupských funkciách biskupa Erdödyho s názvom: Series funkciorum Episcopalium.
• Robil s biskupským poverením vizitáciu svojho archidiakonátu.
• V tom istom roku vydal tlačou dielko „Manuále Neocanonicorum". Vyšlo v Trnave. Názov by sa dal preložiť ako „Príručka pre nových kanonikov".

PhDr. Marek Ďurčo, Ing.

Kostol sv. Vavrinca v Malej Hradnej

tags: #farnost #mala #hradna #omse