Malá Vieska je súčasťou obce Družstevná pri Hornáde - a spoločne spadajú pod farnosť sv. Štefana v Kostoľanoch. Táto dedinka má vo svojom katastri aj kostolík Narodenia Panny Márie, ktorý je známym pútnickým miestom.
Kostol Narodenia Panny Márie v Malej Vieske
Počiatky farnosti spadajú do 12. - 13. storočia, kedy bol medzi obcou Sokoľ a Tepličany vystavaný kostol. Farnosť sa prvýkrát písomne spomína v pápežských desiatkoch z roku 1334 - 1337 ako Alzokole (Nižný Sokoľ). Farármi v tom čase po sebe boli Stanislav a Ján. Samostatná farnosť s názvom Szent István vznikla až v roku 1482 po dostavbe nového kostola už v rozvinutej obci Kostoľany (Sz. István).
Kostol v Malej Vieske
Časť Malá Vieska - Kostol v Malej Vieske bol vystavaný už v roku 1433. V XVI. storočí ho zaujali protestanti a používali do roku 1698 a mali ho v rukách i na začiatku 18. storočia (1707 - 1714). V roku 1733 ho dalo mesto Košice zrenovovať. Význam chrámu vzrástol keď v roku 1773 ho doň previezli kópiu zázračnej póčskej ikony. Od tej chvíle začali do Malej Viesky putovať gréckokatolíci, neskôr aj katolíci. Staroveký kostolík nevyhovoval najmä na sviatok Narodenia P. Márie, kedy prichádzalo najviac pútnikov zo širokého okolia. Preto mesto Košice dalo roku 1803 postaviť na vyvýšenom mieste blízko lesa nový kostol v neskorobarokovom štýle. Dňa 29. októbra 1831 pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom, ktorí na sviatok Narodenia P. Márie navštívia kostol v Malej Vieske.
Jeho história siaha až do roku 1433, kedy tu bol postavený prvý kostol, ktorého význam vzrástol v roku 1773 v spojitosti s kópiou zázračnej Póčskej ikony. Ide o kópiu ikony slziacej Bohorodičky, ktorú vyhotovili košickí Jezuiti a pri prepuknutí náboženských nepokojov ju umiestnili v mariánskom kostolíku v Malej Vieske.
Reformácia
Reformácia neobišla ani našu farnosť. Počas reformácie v 16. a v 17. storočí tu pôsobili títo evanjelickí farári: v r. 1560 Jeronym, 1586 - 1591 Peter Lindak, v r. 1595 - 1599 Daniel Fábry, v r. 1620 - 1621 Pavel Wigastius.
Súčasnosť
Naša farnosť patrila pod Abovský archidiakonát Jágerského biskupstva. Od r. 1804 pod Katedrálny archidiakonát Košického biskupstva. V súčastnosti patrí pod Archidiakonát košický, Dekanát Košice I. Košického archibiskupstva. Filiálkami farnosti Kostoľany nad Hornádom v minulosti boli obce Sokoľ, Malá Vieska a Tepličany a do roku 1787 aj Kavečany. V roku 1960 po zlučení obcí sa farnosť premenovala na Farnosť Družstevná pri Hornáde a ako filiálka bola začlenená obec Sokoľ. Odčlenením Kostolian od Družstevnej pri Hornáde v roku 2003 vznikla opätovne aj Farnosť sv. Štefana Kostoľany nad Hornádom.
Farský kostol sv. Štefana - protomartýra bol nad obcou vystavaný pravdepodobne už v 12. - 13. storočí. Nový rím. kat. kostol bol postavený v roku 1480 mestom Košice v gotickom štýle. V roku 1774 bol úplne prestavaný v rokokovo - klasicistickom štýle. V roku 1891 bol upravený a v roku 1929 obnovený. Z roku 1774 pochádzala vzácna rokokovo - klasicistická kazateľnica, ktorá bola neskôr odstránená. V roku 1950 bol odstránený aj hlavný oltár z roku 1891. Z pôvodného zariadenia kostola sa zachovalo veľmi málo. V roku 1999 bola opravená strecha kostola. V súčasnosti sa upravil vstup do kostola a pripravuje sa rekonštrukcia strechy.
4. a 5. septembra sa tam uskutočnil tradičný odpust, ktorý tento rok navštívilo okolo 1500 veriacich. Z programu zaujala prezentácia ružencových bratstiev, vystúpenie speváčky Anky Servickej, či nočná mládežnícka svätá omša. Podľa správcu farnosti Stanislava Strončeka je výborné, že veriacich neodradilo ani pomerne chladné počasie a každým rokom sa zvyšuje aj počet mladých účastníkov tejto odpustovej slávnosti. Jej vrcholom bola nedeľná svätá omša slúžená emeritným arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. Ten v homílii pripomenul históriu slávnej ikony slziacej Bohorodičky a prepojil ju s biblickými udalosťami, kedy Mária počas svojho života zažívala plač radosti, ale aj smútku, podobne ako to vo svojich životoch zažívame denne aj my.
Arcibiskup Tkáč zároveň veriacim z Malej Viesky poďakoval a poblahoželal ku skutočnosti, že práve v tomto roku si ružencové bratstvo v Malej Vieske pripomína 100 rokov svojej existencie.
Dňa 21. novembra 2022 bol do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou HR W-485/2022 zapísaný erb Rímskokatolíckej farnosti svätého Štefana, Kostoľany nad Hornádom. Dňa 26. decembra 2022 pri odpustovej slávnosti sv. Štefana - prvomučeníka bol erb farnosti predstavený a požehnaný vdp. prof. Petrom Zubkom.
Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté vysokou českou klenbou, v lodi sú tri polia pruskej klenby. Vonkajšia architektúra sa sústreďuje na štítové priečelie, členené nárožnou a dvoma pilastrami vysokého radu, medzi ktorými je rokokový vstupný portál. Na portáli je letopočet výstavby kostola (AD 1774) a supraporný reliéf s poprsím sv. Štefana - kráľa. Veža má nárožné pilastre a terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dopadá baroková baňa so slepou laternou.