Farnosť Markušovce zahŕňa aj filiálku Teplička, kde sa vďaka aktívnym farníkom úspešne darí prekonávať typický jav, kedy sú filiálky tak trochu "v závese".
Aktívny farník Jozef Sendrej
Keď prišiel pán Sendrej na Tepličku, postupne si získal Tepličanov. Nestáva sa často, že človek, ktorý sa prisťahuje, získa dôveru prevažnej väčšiny obce. Podarilo sa mu to vďaka jeho aktívnemu prístupu k dianiu v obci, ktorý rámcujú jeho charakterové vlastnosti: spoľahlivý, starostlivý, nápomocný, nábožný. Tak ho vidia Tepličania.
Jozef sa vypracoval zo stavebného zámočníka na majstra odborného výcviku na Strednej odbornej škole v Spišskej Novej Vsi. V máji oslávil šesťdesiatku. Od roku 2014 sa stal členom hospodárskej rady. Tepličania mu takto vyjadrili svoju dôveru a dnes o ňom hovoria, že čo sa týka prác v kostole a jeho okolí, patrí k „motorom“ obce. Ako sám tvrdí: „V hospodárskej rade som našiel „druhú rodinu“. Na Tepličke mi záleží. Ďakujem predchádzajúcim generáciám za všetko, čo tu pre nás zanechali. Ctiteľ sv.
Cestovanie a duchovné inšpirácie
Okolo päťdesiatky začal cestovať, sem-tam aj do zahraničia. Pritom podotýka: „Vždy, keď som v zahraničí a vojdem do kostola, som tam doma.“ Možno prelomovým sa stal zájazd z práce do Paríža (2011). Cestovanie ho upútalo, tak si robil priebežné zápisky, ktoré následne rozposlal aj ostatným účastníkom zájazdu. Tí to ihneď ocenili. Postupne začali k reportážam pribúdať aj fotky. Prvou bola púť v roku 2012 z Tepličky do Medžugoria. „TAM ma to veľmi oslovilo, vnútorne sa ma to dotklo,“ hovorí zamyslene. Druhou významnou udalosťou boli v roku 2014 ľudové misie v Tepličke. Spomína si na ne takto: „Po skončení misií u nás misionári odkázali: „My odchádzame a vy tu ostávate misionármi,“ to bol moment, ktorý ma zasiahol. Svojím prvým článkom - o Misiách 2014 - „vstúpil“ do časopisu Pokoj a dobro.
Púte ako zdroj duchovnej posily
Púte sú srdcovou záležitosťou pána Sendreja. Zakaždým si z nich odnáša duchovnú posilu a inšpiráciu, ktorú ihneď zhmotňuje do reportáží. Jeho prvá cesta na horu Butkov (2018) zasiala v ňom semienko úcty k sv. Filoméne. Na púti ich sprevádzal kňaz a historik dp. Hromjak, ktorý im položil dôležitú otázku: „Poznáte Filoménu?“ A tak sa začal písať Jozefov príbeh úcty k tejto svätici a po oboznámení sa s jej životom vstúpil do Arcibratstva sv. Filomény. S veľkým zanietením rozpráva o sanktuáriu sv. Filomény, ktoré sa nachádza v Taliansku pri Neapole. Aj o centre Arcibratstva sv. Filomény v Spišskom Podhradí, v ktorom sa nachádza relikvia sv.
Kroniky a farský časopis
Nielen Tepličania, ale aj celá farnosť môže byť vďačná za to, že sa našiel zanietený farník, ktorý podrobne mapuje dianie v obci. Zanecháva tak spomínané dedičstvo pre ďalšie generácie. K záľubám jubilanta Jožka patria: šport, knihy a je domácim kutilom. No určite najväčším koníčkom sú KRONIKY.
„Osobne Ti chcem vyjadriť vďaku za farský časopis Pokoj a dobro. Tvojou zásluhou a spoluprácou s redakciou a aktívnym prispievaním do obsahu časopisu sa duchovný život filiálky Teplička zviditeľňuje v rámci celej markušovskej farnosti. Časopis je zároveň miestom, do ktorého sa dostávajú všetky vykonané diela. Tento zdanlivo maličký časopis má pre nás veľký význam.
Všetci si želáme, aby sa otvorili brány škôl, brány kostolov, aby sa život vrátil do normálnych koľají. Nikto si však v tejto chvíli nedovolí označiť deň, kedy sa to stane. Ohlásených je ďalších štyridsať dní núdzového stavu, súčasne sa začne Pôstne obdobie. Využívajme tento núdzový stav a milostivý pôstny čas na intenzívne modlitby. Kráčajme vo viere, nádeji a pokore krížovou cestou utrpenia Pána Ježiša až na Golgotu a prosme, nech nám jeho dokonané vykupiteľské dielo prinesie svetlo nového života.
tags: #farnost #markusovce #filialka #lieskovany