Farnosť Melčice Lieskové má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s významnými osobnosťami a udalosťami. Obec Melčice-Lieskové, ktorá vznikla spojením Malých Žabokriek a Zemianskeho Lieskového, bola svedkom pôsobenia mnohých národovcov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj kultúrneho a spoločenského života.
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v tejto oblasti, patria:
- Ľudovít Ladislav Žambokréty (Žambokrethy): Evanjelický kňaz, publicista, historik a slovenský národný buditeľ.
- Ján Turzo (Thurzo) z Nosíc: Pedagóg, evanjelický kňaz a literát.
- Ján Silvay: Pokrokový a racionálny hospodár, tabulárny sudca a dozorca Trenčianskeho evanjelického seniorátu.
- Július Szalavský: Barón, verejný činiteľ, politik a trenčiansky župan.
- Ondrej Staňo: Stredoškolský profesor, publicista, kultúrny dejateľ a obecný kronikár.
- Ján Smrek: Vlastným menom Čietek, národný umelec, básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života.
- Ján Žambokréty: Hospodársky úradník a autor denníka.
- Ján Hadík: Evanjelický kňaz a spisovateľ.
- Florián Augustín Balogh: Rímsko-katolícky kňaz, historik a propagátor moderného hospodárstva a ovocinárstva.
- Peter Pavol Roy: Evanjelický kňaz, biograf a národný buditeľ.
Slovenskí národovci do 30. októbra 1918
Medzi slovenských národovcov, ktorí pôsobili v Melčiciach a Zemianskom Lieskovom do 30. októbra 1918, patrili:
- Ľudovít Ladislav Žambokréty
- Ján Turzo z Nosíc
- Ján Silvay
- Július Szalavský
- Ondrej Staňo
- Ján Smrek
- Ján Žambokréty
- Ján Hadík
- Florián Augustín Balogh
- Peter Pavol Roy
Ondrej Staňo
Ondrej Staňo, stredoškolský profesor, publicista, kultúrny dejateľ a obecný kronikár, sa narodil 28. novembra 1919 v Melčiciach a zomrel 17. apríla 1986. Pochovaný je v rodnej obci. Pochádzal z roľníckej rodiny. V rokoch 1940 - 1945 vyštudoval slovenský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte bratislavskej univerzity. Po jej skončení pôsobil v rokoch 1945 - 1981 ako stredoškolský profesor na Obchodnej akadémii (Strednej ekonomickej škole) v Trenčíne. Bol dlhoročným kronikárom v rodnej obci a často uverejňoval príspevky z literárnych dejín trenčianskeho regiónu a Slovenska.
Ján Smrek
Ján Smrek, vlastným menom Čietek, bol národný umelec, básnik, spisovateľ, redaktor, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života. Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom (časť obce Melčice-Lieskové) a zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave. Pochovaný je v Martine na Národnom cintoríne. Svojimi umeleckými kvalitami a myšlienkovým bohatstvom sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej tvorby v 20. storočí. V roku 1988 mu odhalili pamätnú tabuľu na budove Obecného úradu v Melčiciach-Lieskovom a v roku 1998 pamätník v novovybudovanom parku.
Roľníci zo Zemianskeho Lieskového: Ondrej Peter ml., Juraj Nedorost, Štefan Križko, Ondrej Strecha, Ján Chlapík, Martin Zelko, Ján Čietek-Smrek, kováč Ján Šikula, legionári: Ján Chrenka, Štefan Chrenka, Ján Peráčk, dobrovoľníci: Ján Šikuda, Ján Strecha, Ján Nedorost st., Ján Nedorost ml., Ján Martinus.
Ján Žambokréty
Ján Žambokréty, hospodársky úradník a autor denníka, sa narodil okolo roku 1680 v Zemianskom Lieskovom - Malých Žabokrekoch a zomrel v roku 1748. Pochádzal zo starej slovenskej zemianskej rodiny z Malých Žabokriek (v roku 1913 sa spojili so Zemianskym Lieskovým). Udalosti svojej doby zaznamenal ako priamy účastník v latinsko-slovenskom denníku pod názvom Revolutionis Rakoczianae Kurucká vojna dictae Diarum.
Ján Hadík
Ján Hadík bol posledným evanjelickým kňazom samostatného cirkevného zboru v Melčiciach, kde pôsobil v rokoch 1658 - 1664. Počas náboženského prenasledovania zvyšok života prežil v nemeckom exile.
Florián Augustín Balogh
Florián Augustín Balogh, rímsko-katolícky kňaz, historik a propagátor moderného hospodárstva a ovocinárstva, sa narodil 20. septembra 1821 v Melčiciach a zomrel 3. septembra 1898 v Horných Kočkovciach (dnes časť Púchova). Zaslúžil sa o rozvoj moderného hospodárstva a ovocinárstva medzi svojimi farníkmi.
Peter Pavol Roy
Peter Pavol Roy, evanjelický kňaz, biograf a národný buditeľ, sa narodil 1. júna 1839 v Novom Meste nad Váhom a zomrel v decembri 1909 v Melčiciach. V rokoch 1904 - 1909 žil na dôchodku v Melčiciach.
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v.
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. v Adamovských Kochanovciach sa utvoril okolo roku 1548. V roku 1662 boli Melčice spätne pridelené rímsko-katolíckej cirkvi. Až na základe Tolerančného patentu Jozefa II. z roku 1781 sa znova utvorila cirkev v Kochanovciach pripojením Melčíc v roku 1783. V roku 1784 bol postavený a posvätený súčasný evanjelický kostol v Adamovských Kochanovciach.
V roku 1811 prišiel do zboru z Nitrianskej Stredy Ján Seberíni, rodák z Veličnej. Patril k najvýznamnejším osobnostiam evanjelickej cirkvi 1. polovice 19. storočia. Od roku 1874 pôsobil v Adamovských Kochanovciach farár Peter Pavel Roy, otec básnika Vladimíra Roya, ktorý sa tu narodil 17. apríla 1885.
Evanjelická a.v. cirkev vstúpila do dejín Melčíc okolo roku 1548 potom, ako Lutherova reformácia cirkvi, započatá v roku 1517 prenikala aj na Slovensko. V období reformácie bol prvým reformátorom kochanovskej cirkvi katolícky kňaz ADAM TRNKA, ktorý sa okolo roku 1548 verejne prihlásil k protestantizmu a na svoju stranu získal zemianstvo i väčšinu pospolitého ľudu.
Do farnosti okrem Melčíc patrili i Ivanovce. Podľa zápisu vizitácie z roku 1728 bol melčický kostol postavený protestantským panstvom, ale na pôde beckovského panstva.
Medzi významných učiteľov patrili Juraj Ježko (1836 - 1882) a Ondrej Šebáň (1930 - 1938).
Rímskokatolícka farnosť Adamovské Kochanovce
Rímskokatolícky farský úrad v Adamovských Kochanovciach, so svojou farnosťou patrí pod Trnavskú diecézu a dekanát Nové Mesto nad Váhom. Do tejto farnosti patria veriaci z obcí: Chocholná-Velčice (časť Velčice), Adamovské Kochanovce, Melčice-Lieskové a Ivanovce. Miestom vykonávania bohoslužieb a cirkevných obradov v Adamovských Kochanovciach, je Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla.
Kostol začal stavať v roku 1758 Mikuláš Ambro a po jeho smrti ho dostaval v roku 1760 jeho syn Jozef Ambro. Po jeho dokončení, bol kostol 29. septembra 1760 zasvätený sv. Pavlovi a Petrovi. Farárom bol v tom čase Ján Szartorisz.
Rímskokatolícku školu pre katolícke deti dala údajne postaviť Kristína Ambrová v r. 1793. Bola to jednotriedna škola.
Rímskokatolícki kňazi pôsobiaci v Kochanovciach:
- František Hajnovič
- Ondrej Raphaelis
- Ján Szkacsany
- Martin Halacs
- Ján Magyarics
- František Czinik
- Ján Szartorisz
- Jozef Vavrík
- Zemaník Lovaser
- Žigmund Rečka
- František Bartaček
- Pavel Chilko
- Pavel Krčmarík
- Alexander Petrašovič
- Ľudovít Nereča
- Milan Šamaj
- Jozef Kosmál
- Ján Ďuriga
- Jozef Su
Obec Ivanovce a jej veriaci patria k veriacim pod Rímskokatolícky farský úrad Adamovské Kochanovce.
Bohoslužby:
- pondelok až štvrtok - svätá omša o 19.00 hod. (v letnom období)
- piatok - detská svätá omša o 18.00 hod. (v letnom období)
- sobota - mládežnícka svätá omša o 19.00 hod. (v letnom období)
- nedeľa - svätá omša 09.00 hod.
V pôstnom období je krížová cesta v piatok o 16.20 hod. a v nedeľu o 8.20 hodine.
Celoslovenské kolo biblickej olympiády pre základné školy sa uskutočnilo v dňoch 5. a 6. júna. Trojica dievčat reprezentovala ZŠ s MŠ a farnosť. Po prehliadke hradu Beckov sa zúčastnili svätej omše v miestom kostolíku. Získali striebornú medailu.