Mestečko Hanušovce nad Topľou leží na polceste medzi Vranovom nad Topľou a Prešovom. Známe je najmä vďaka vlastivednému múzeu, ktoré sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia. Poniže, v tieni kaštieľa, stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúži rímskokatolíckym veriacim.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu farnosti, jej význam a aktivity.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou
Začiatky kresťanstva a vznik farnosti
Svätí solúnski bratia Konštantín-Cyril a Metod, ktorí prišli na Veľkú Moravu v roku 863, aby tu ako vierozvestcovia ohlasovali kresťanskú vieru v jedného Boha, postupne vychovávali žiakov, ktorých potom posielali do dedín a miest Veľkej Moravy. Dá sa predpokladať, že títo ich žiaci mohli prísť aj do východných končín Veľkej Moravy, čiže aj na územie, kde sa nachádzajú Hermanovce nad Topľou.
Veľká Morava zanikla v roku 907. Uhorský kráľ Štefan zriadil v roku 1009 štyri nové katolícke biskupstvá a medzi nimi aj biskupstvo v Jágri. Hermanovce nad Topľou patrili do tohto biskupstva. Od roku 1804, keď bolo zriadené Košická diecéza, Hermanovce nad Topľou boli začlenené do tohto biskupstva.
Z rokov 1332 - 1337 je zachovaný záznam zo Súpisu pápežských desiatkov a v ňom je prvá dôveryhodná správa o jestvovaní cirkvi v Hanušovciach.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
V hanušovskom kostole z 13. storočia nás víta miestny farár Martin Telepun, ktorý hovorí: „Vždy, keď prídem na nové miesto, preštudujem si jeho históriu.“ Ešte predtým, ako sa pustí do historického exkurzu, poukazuje na duchovný význam chrámu. „Keďže tu stojí viac ako 700 rokov, znamená to, že počas veľkonočných sviatkov Ježiš Kristus na tomto mieste už 700-krát za nás zomrel a vstal z mŕtvych.
V Hanušovciach v tom čase z 12-tich zemanov boli iba traja katolícky a ku katolíckemu náboženstvu sa hlásili iba dvaja občania.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie má bohatú históriu:
- Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne zrejme sv.
- Kostol si postavili ako reprezentatívny kláštorný chrám strážcovia Svätého hrobu známi aj ako božohrobci niekedy po roku 1250 (prvá písomná zmienka je z roku 1280), kedy sa na našom území ešte miešali románske prvky s gotickými.
- Ešte koncom 13.
- V roku 1313 došlo k odchodu božohrobcov do Lendaku a kostol sa stal farským chrámom rozvíjajúceho sa mestečka. Súčasne malo dôjsť aj k zmene patrocínia s predpokladaného sv. Jána Krstiteľa na Všetkých svätých.
- Okolo roku 1634 prešiel chrám do rúk protestantov, pričom v roku 1664 postavili v duchu vtedajších obmedzení južnej od kostola novú zvonicu.
- Katolíckym sa kostol stal opätovne v roku 1717.
- Následne v roku 1742 prešiel rozsiahlou barokizáciou, ktorá sa dotkla najmä lode, keď plochý strop nahradila murovaná klenba. Ďalšími opravami objekt prešiel aj v rokoch 1908 a 1949.
- Rozsiahla obnova sa uskutočnila v rokoch 1982 - 84, kedy dostal kostol novú strechu, fasádu i výmaľbu interiéru.
- V roku 1997 bolo obnovené presbytérium a preskúmaná zamurovaná krypta pod ním. V kostole bola položená nová dlažba, osadili nové okná, do svätyne pribudol nový hlavný oltár nový oltár.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave s vynoveným vnútorným vybavením.
Unikáty kostola
- Ide o jediný zachovaný stredoveký kostol božohrobcov - strážcovia Svätého hrobu v strednej Európe.
- Sídlo božohrobcov sa doteraz kládlo na základe neskoršej zmienky do neďalekého Chmeľova, kde dodnes stojí stredoveký kostolík, ktorý však architektúrou spadá už skôr do 14.
- Po odchode do Lendaku božohrobci prestavali tamojší starší kostol podľa vzoru hanušovského chrámu.
- Táto kaplnka je typickým prvkom kláštorných chrámov strážcovia Svätého hrobu a v Hanušovciach nad Topľou má podobu priestoru na poschodí veže prístupného z empory. Zo západnej strany ho osvetľuje kruhové okno.
- Súbor plastík a kamenárskych detailov ešte neskororománskeho štýlu v interiéri a na veži je na Slovensku unikátny.
- Rímsa veže pod oknom nesie bohatú reliéfnu výzdobu v podobe ľudských tvárí, psov a rastlín, ako aj biblického netvora - Leviatana.
- Prízemie veže bolo zo západnej strany otvorené a vstupný portál bol osadený až na úrovni západnaej steny lode.
- Vo východnej stene pri severovýchodnom nároží sú nad sebou dve niky, každá z nich je zdobená trojuholníkovým štítom. Na vyššom nájdeme medzi dvoma sviečkami ľudskú tvár doplnenú symbolom večnosti a dvoma dlaňami po stranách. Nižší z nich zdobí opäť medzi dvoma sviečkami umiestnená tvár Krista, nad ktorou je zobrazená šesťcípa ružica v kruhu.
- Pri triumfálnom oblúku stojí gotická kamenná krstiteľnica z 15.
- Na oboch stranách víťazného oblúka sa pod rímsou nachádzajú dvojice štítov nesúce dvojitý kotvový kríž.
- Nadstavané murivo presbytéria bolo spevnené drevenými tiahlami, ktoré boli dendrochronologicky datované v rozpätí od r. 1293 po r.
- Výskum v roku 2020 odkryl aj časti zachovanej freskovej výzdoby zo 14. storočia na severnej stene lode a presbytéria, medzi ktorými bola identifikovaná jazdecká scéna z ladislavskej legendy, Pašijový cyklus a maľba sv.
- Južne od kostola stojí menšia murovaná zvonica zo 17. storočia, ktorú dal postaviť miestny protestantský zemepán František Keczer. Nachádza sa v nej hodnotný zvon označovaný ako Campanilla nobilissima, ktorý odliali v roku 1646 v Prešove, v dielni Juraja Wierda.
- V písomných prameňoch z 15. storočia sa spomína aj špitálsky kostolík a murovaná kaplnka sv.
Aktuálne informácie o sv. omšiach nájdete na stránkach farnosti.
Rímskokatolícky kostol sv. Urbana v Bystrom
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou.
Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejme, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Farský kostol je zasvätený sv. Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia.
V Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ bol postavený v roku 1996 kostol zasvätený sv.
Kostoly a filiálky farnosti:
- Bystré - farský kostol sv.
- Bystré (Sídlisko) - kostol sv.
- Hermanovce n/Topľou - filiálny kostol sv.
Filiálny kostol sv. Antona Paduánskeho v Hermanovciach nad Topľou
Hermanovce nad Topľou ako filiálna obec patrila od začiatku do rímskokatolíckej farnosti Hanušovce nad Topľou. Dňa 1. decembra 1991 bola zriadená nová rímskokatolícka farnosť Bystré nad Topľou. Hermanovce nad Topľou sa stali filiálnou obcou tejto farnosti.
Rímskokatolícky kostol v Hermanovciach nad Topľou je starobylá kresťanská stavba pochádzajúca približne z roku 1650. Stavba prešla viacerými úpravami. V dávnejších časoch boli vymenené kovové okná a dvere za drevené. Bolo zavedené plynové vykurovanie. Kostol bol vymaľovaný vo vnútri aj navonok. Strecha kostola bola namaľovaná novou maľbou. Je tu socha Krista Kráľa, socha Panny Márie a svätého Jozefa. Konsekrovaný bol 3. novembra 2007.
Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda.
Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole. Službu kostolníka vykonáva Peter Pivovarník. Zástupcami filiálky ako kurátori vo farskej ekonomickej rade sú Ing. Mária Kandalová, Ing.
Erb obce Hermanovce nad Topľou
Duchovné vedenie a osobnosti
Medzi kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Bystré nad Topľou, a teda aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou, patria:
- František Miháľ (1992 - 1997)
- Ján Andrej (1997 - 2011)
- Miloslav Janovčík (2006 - 2011)
- Igor Čellár (2011 - 2015)
- Ján Sabo (2015 - 2019)
- Branislav Polča (od 1.
Súčasný správca farnosti: Mgr. Branislav Polča (narodený r. 1980, ordinovaný r.
Ďalšie významné osobnosti
- Vdp. Alfréd Vilk, farár pôsobiaci v r.
- Kapucín - rehoľník Ing. Vysvätený za kňaza 7.8.1993 v rímskokatolíckom kostole v Bystrom. Vysvätil ho košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. Novokňaz slúžil primičnú omšu v kostole Ducha Svätého v Bystrom dňa 8.8.1993.
- Mgr. Slavko Sivák (1975), ordinovaný dňa 19.júna 1999 v kostole sv. Mikuláša v Prešove arcibiskupom košickej arcidiecézy Mons. Alojzom Tkáčom.
- páter Stanislav Orečný SVD, ordinovaný 13.06.2015 v Košiciach, primičná sv.
- PhDr. Ing. Stanislav Andrek, ordinovaný 13.06.2015 v Rožňave, primičná sv.
Ekumenická krížová cesta v Hanušovciach nad Topľou
Prvýkrát sa takáto krížová cesta konala v Hanušovciach v roku 2019, keď kňazi i veriaci rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania i gréckokatolíckej cirkvi spoločne vyšli do hanušovských ulíc v spoločnej modlitbe. Potom prišli dva pandemické roky, kedy neboli povolené žiadne podujatia, ani cirkevné. Po dvoch rokoch pekné tradície znovu ožívajú.
Táto tradícia síce píše ešte len svoj "druhý ročník", no má nádej na dlhú životaschopnosť, ak budú na svete i v Hanušovciach nad Topľou ľudia dobrej vôle, ktorí budujú vzťahy na tom, čo nás spája, nie rozdeľuje. Krížová cesta bola obetovaná za nenarodené deti. Začala pri gréckokatolíckom chráme, v parku.
Súčasťou sprievodu bola aj krojovaná skupina členov hanušovského folklórneho súboru Vargovčan. Chlapci z Vargovčanu sa striedali pri nesení kríža, časť dievčat spievala rytmické mládežnícke duchovné piesne. A už sa sprievod od chrámu vydáva chodníkom okolo archeoparku smerom k Veľkému kaštieľu. Veľký kaštieľ. Odtiaľ sa všetci pobrali k pamätníku padlým v SNP a 2. svetovej vojne.
S hlavnou myšlienkou tejto krížovej cesty za nenarodené deti a v súvislosti s vojnou a zverským zabíjaním aj detí u našich východných susedov, bolo pre mňa osobne zvlášť toto zastavenie silným dojmom. Ešte poobzretie za historickým jadrom. Na tomto rohu má svoje stanovište rýchla zdravotná služba. Chvalabohu majú pokoj, žiaden záťah k nejakému nešťastiu, iba bežná údržba auta.
Prechádzame ďalej na Budovateľskú ulicu, nad ktorou sa vypína evanjelický kostol. Cestou po Budovateľskej ulici sú ešte štyri zastavenia. Zastavenie pri evanjelickom a.v.
Posledné zastavenie pri vstupnej bráne na hanušovskú kalváriu viedol rímskokatolícky farár Martin Telepun, ktorý sa s veriacimi pomodlil aj za Svätého Otca Františka a na jeho úmysly. Pod vedením evanjelickej farárky Evy Škarupovej zaspieval Spevácky zbor Jána Bohdana Hroboňa a pani farárka udelila všetkým zúčastneným Áronovské požehnanie. Definitívnou bodkou tejto ekumenickej krížovej cesty bol spev východného obradu gréckokatolíckeho farára Pavla Semana.
Aktivity a poslanie farnosti
Dnes je už bežným javom, že sa internet využíva vrámci Cirkvi nielen ako zdroj informácií, ale aj ako jedna z možností ohlasovania viery. „Hoci sa zdá, že svet spoločenských komunikačných prostriedkov je občas v protiklade s kresťanským posolstvom, predsa ponúka aj jedinečné príležitosti na ohlasovanie spásnej Kristovej pravdy celej ľudskej rodine.
Stačí si uvedomiť napríklad „pozitívnu schopnosť internetu prenášať správy a učenie náboženského charakteru cez prekážky a hranice. Také široké publikum by predstihlo aj tie najtrúfalejšie predstavy tých, čo hlásali evanjelium pred nami... Pevne veríme, že mnohí na našej stránke nájdete množstvo podnetných informácií do ďalších dní, resp.
Gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou je dôležitou súčasťou duchovného života v regióne.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #hanusovce #nad #toplou