História farnosti Most pri Bratislave

Obec Most pri Bratislave, s počtom obyvateľov 3 871 (stav k 31. 12.), má bohatú a pestrú históriu, siahajúcu až do obdobia starých Slovanov. Obec, situovaná len 3 km východne od Bratislavy, predstavuje zaujímavý príklad sídla s bohatou históriou a dynamickým vývojom. Leží na Podunajskej nížine, v severozápadnej časti Žitného ostrova, pri rieke Malý Dunaj. Táto poloha predurčila jej charakter a ovplyvnila jej dejiny.

Farnosť Most pri Bratislave sa nachádza v severnej časti Žitného ostrova. Je to starobylá farnosť s románsko-gotickým kostolom svätého Tomáša apoštola z 13. storočia. V roku 1910 bol k tomuto kostolu pribudovaný nový kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

V poslednom období prežíva obec a farnosť veľký nárast obyvateľstva. Mnohí mladí ľudia, ktorí prichádzajú za prácou do Bratislavy sa usadili v „satelitoch“ hlavného mesta. Dostanete sa k nám veľmi jednoducho, obchvatom po D4 a odbočíte na Most. Oplatí sa vidieť naše kostoly, nájsť si čas na splav po Malom Dunaji a spolu s nami oslavovať Pána pri sv.

Spoločnosť Božieho Slova prevzala do spravovania túto farnosť 1. júla 2024.

Najstaršie osídlenie a prvá písomná zmienka

Najstaršie dokázané osídlenie obce predstavujú staroslovanské príbytky s črepmi nádob, kosťami zvierat a amorfným zeleným predmetom z 8.-9. storočia. Počas archeologického výskumu sa zistilo, že ide o stopy dovtedy neznámeho slovanského sídliska. Preskúmaných bolo 14 objektov.

Významným archeologickým nálezom bolo odkrytie stôp dovtedy neznámeho slovanského sídliska na okraji obce, na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Počas záchranného výskumu, ktorý trval tri roky, bolo preskúmaných 14 objektov, vrátane kultového objektu datovaného do druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia. Ide o prvú staroslovanskú svätyňu na Slovensku. Nájdené črepy v tomto objekte preukázali, že tento kultový objekt pochádza z druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1238, kde sa spomína ako Pruck. Obec sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1238 ako Pruck a bola to starodávna privilegovaná obec, ktorá výsady dostala už v 13. storočí. Išlo o starodávnu privilegovanú obec, ktorá svoje výsady získala už v 13. storočí. Pruck bol kráľovským majetkom.

V roku 1283 je obec zapísaná ako Pruk, čo je skomolené jeho pôvodné meno Bruck an der Donau, čiže Most nad Dunajom. Meno dedina dostala oprávnene, veď rieka Malý Dunaj sa často vylievala a pre nerušené spojenie s okolím bolo treba stavať mosty. V obci stáli štyri drevené mosty: smerom na Malinovo, povyše dediny, pri dnešnom cintoríne a pri dnešnej učiteľskej bytovke.

Poloha Mostu pri Bratislave na mape Slovenska

Stredovek a novovek

V roku 1335 kráľ Karol Róbert daroval majetkové diely bratislavskému richtárovi Jakubovi, svojmu kmotrovi, za jeho verné služby. Do majetku bol uvedený v roku 1337. V Pruku získalo majetky panstvo Svätý Jur, čiže grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ku ktorému patril aj neďaleký Eberhard. Roku 1583 prechádza panstvo Malinovo na rod Balassovcov, Pavol B. si totiž vzal za manželku Annu Méreyovú. V roku 1659 sa obec spomína pod názvom Bruckh in der Insel.

Turecké vojny a Rákócziho protihabsburgské povstanie v rokoch 1683 - 1720 dosť spustošili obec a značne zdecimovali jej obyvateľstvo. V 18. storočí sa obec mohla rozvíjať a bola dosídlená obyvateľmi z Korutánska. V roku 1757 tu bola postavená rímskokatolícka fara a v roku 1770 rímskokatolícka škola.

19. a 20. storočie: Od Apponyiovcov po socializáciu

Od začiatku 19. storočia sa stáva zemepánom obce rod Apponyiovcov. V roku 1828 tu bolo 110 domov a 790 daňovníkov. V roku 1831 v obci zúrila cholerová nákaza. Udalosti maďarskej revolúcie 1848/1849 sa Pruku dotkli len okrajovo. V roku 1851 E. Fényes o obci píše: "Pruck - nemecká dedina v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, v Žitnom ostrove, 753 katolíckych, 13 evanjelických, 7 židovských obyvateľov. Má malý les. Zemepán je eberhardské panstvo". V roku 1896 bolo meno obce pomaďarčené na Dunahidas.

Po roku 1918 sa obec stala súčasťou I. ČSR, ale zamestnanie jej obyvateľstva sa nezmenilo, zaoberalo sa poľnohospodárstvom. V roku 1920 bolo meno obce zmenené na nemecky znejúci Bruk, od roku 1927 sa zmenilo pomenovanie na Most na Ostrove. V roku 1941 sa započala výstavba pevnej betónovej hlavnej cesty cez obec. V roku 1942 bola obec elektrifikovaná. V obci sa skončila II. svetová vojna v ten deň ako aj v Bratislave - 4. apríla 1945.

Po máji 1945 v rámci kolektívnej viny Benešova vláda zbavila aj tunajších obyvateľov nemeckej národnosti občianskych práv a boli určení na vysídlenie do Rakúska a Nemecka.

Socializácia, modernizácia a súčasnosť

Po udalostiach vo februári 1948 sa postupne začala socializácia dediny. V rokoch 1953 - 1954 sa sem prisťahovalo 18 slovenských rodín z Rumunska, 6 rodín z Maďarska, 4 rodiny z Bulharska, 4 rodiny z Juhoslávie a 6 rodín z okolia Bánoviec nad Bebravou. V roku 1956 boli v chotári Mostu postavené budovy vojenskej radarovej stanice (na mieste areálu bývalej Mototechny). V rokoch 1959 - 1964 bola postavená nová budova kultúrneho domu na mieste bývalého hostinca.júla 1974 bolo meno obce zmenené na Most pri Bratislave.

November 1989 znamenal zmenu režimu a začala sa ďalšia etapa vo vývoji obce, poznamenaná nedostatkom financií a pracovných príležitostí. Na druhej strane bolo možné začať ľubovoľne súkromne podnikať, či slobodne vyznávať akékoľvek náboženstvo. Spolu s obcou Malinovo bola vybudovaná čistička odpadových vôd, rozvíjalo sa súkromné podnikanie. Obce Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave a Zálesie založili spoločné združenie IVAMOZA na zlepšenie miestnych a turistických možností pre neďalekú Bratislavu, kde videli prosperitu.

V roku 1947 bola k Mostu na Ostrove pripojená osada Hideghét (od roku 1976 Studené), ktorá bola kedysi samostatnou obcou.

Príroda a pamiatky

Chotár obce leží v Podunajskej nížine na agradačnom vale Malého Dunaja v severozápadnej časti Žitného ostrova. Zvyšky lužného lesa sú len pozdĺž toku rieky a vytvárajú skutočne romantické zákutia divej prírody. V roku 1961 bol regulovaný tok Malého Dunaja, keď zvyšok pôvodného koryta rieky dnes tvoria tri jazerá, pôvodne využívané na tažbu štrku (všetky rybárske a dve z toho aj na rekreáciu a športovanie), zvané Zelené jazerá, ktoré spolu majú plochu 17,6 ha.

Najvzácnejšou pamiatkou obce je zaujímavá stavba dvojvežového rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pôvodne bol kostol zasvätený svätému Tomášovi a zdá sa, že presbytérium starého kostola s rovným uzáverom mohlo byť pôvodnou kaplnkou z 13. storočia, ktorá bola na prelome 13. a 14. storočia rozšírená loďou a predstavanou vežou v ranogotickom slohu s viacerými ešte románskymi architektonickými prvkami.

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Moste pri Bratislave

Kostoly v Moste pri Bratislave

História kostolov v Moste pri Bratislave je bohatá a siaha až do stredoveku.

• Kostol Božského Srdca Ježišovho: Tento kostol bol konsekrovaný 25.
• Kostol sv. Tomáša, apoštola: Tento kostol má dlhú a spletitú históriu, ktorá sa začala okolo roku 1280. Pôvodne to bol jednoloďový románskogotický kostol, ktorý bol v priebehu storočí viackrát prestavovaný.

Kostol sv. Tomáša apoštola - detailný popis

Pôvodne jednoloďový románskogotický kostol s kvadratickým presbytériom a západnou vežou, dnes súčasť novostavby z 20. storočia.

História

Kostolík postavili z lomového kameňa okolo roku 1280 ako jednolodie s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. V tomto období bol taktiež interiér vyzdobený nástennými maľbami. Prvýkrát sa v písomných prameňoch kostolík spomína v roku 1315.

Významná prestavba sa udiala už niekedy po roku 1335, kedy boli zvýšené obvodové múry presbytéria a cca 120 cm a jednoduchšiu krížovú klenbu s polkruhovými oblúkmi nahradila gotická rebrová krížová klenba s lomenými oblúkmi. Prestavba zrejme súvisela s prevzatím kostolíka Jakubovcami, známou richtárskou rodinou z Bratislavy. Pre nich bola do západnej časti lode doplnená murovaná empora. Po stranách víťazného oblúka doplnili murované baldachýny pre bočné oltáre, ktoré boli osvetlené novo prerazenými oknami v južnej i severnej stene lode. Osvetlenie presbytéria bolo zlepšené vytvorením nového okna gotického tvaru v južnej stene. Následne, okolo roku 1340, vyzdobili interiér svätyne novými freskami.

Stavba bola opravovaná v druhej polovici 16. storočia a opätovne aj v roku 1762, po škodách, ktoré vznikli počas protitureckých vojen. Už v roku 1764 však kostolík poškodilo zemetrasenie.

V prvej polovici 19. storočia sa uskutočnila ďalšia obnova, už o pár desaťročí neskôr je však objekt opäť schátraný. V tomto období už prestáva stredoveká stavba kapacitne postačovať potrebám veriacim a tak sa rozhodlo o stavbe nového chrámu. Ten pristavali z južnej strany k starému kostolíku v roku 1910 tak, že zbúrali južnú stenu jeho lode. Vysviacka novostavby v neorománskom slohu sa udiala 25. septembra 1910. Priestor starého kostolíka sa premenil na bočnú kaplnku, jeho presbytérium na sakristiu. Nové okno s lomeným oblúkom vyrazené vo východnej stene presbytéria zničilo hornú časť románskeho okna a navyše aj podstatnú časť gotických fresiek.

V roku 2006 sa uskutočnil v kostolíku podrobný výskum predchádzajúci obnove, ktorý pomohol ozrejmiť viaceré nejasnosti jeho stavebného vývoja.

Zaujímavosti

• Kostolík predstavuje zaujímavé spojenie stredovekej a novodobej architektúry a súčasne neprehliadnuteľnú dominantu obce.
• Kvadratická svätyňa je v regióne Žitného ostrova pomerne vzácna, nájdeme ju ešte v Hubiciach.
• Podľa niektorých starších autorov na mieste románskogotickej stavby stál kostol už v 11. storočí. Podľa iných zasa presbytérium pochádza z 13. storočia a až dodatočne, na prelome 13. a 14. storočia k nemu pristavali loď s vežou.
• Z prvej stavebnej etapy sa zachovali okná ešte románskeho tvaru vo východnej a južnej stene presbytéria (dotvorené podľa starej fotodokumentácie a zachovaných častí počas poslednej obnovy) a hodnotná kamenná krstiteľnica s kupou už polygonálneho tvaru.
• Do dejín umenia na Slovensku sa stavba zapísala najmä murovanými baldachýnmi po stranách víťazného oblúka, v ktorých boli umiestnené bočné oltáre. Takéto architektonické prvky sú výskumom doložené napríklad v Šamoríne, Bratislave-Rači, kostole klarisiek v Trnave a v Žípe, ale iba v Moste pri Bratislave sa zachovali.
• Okno osvetľujúce priestor pod severným baldachýnom malo nezvyčajný kosoštvorcový tvar, používaný skôr v svetskej architektúre. V snahe zachytiť čo najviac svetla na tejto strane malo okno nezvyčajne široko roztvorené špalety.
• V interiéri sú odkryté časti stredovekých nástenných malieb z konca 13.

Interiér Kostola svätého Tomáša apoštola

Staroslovanská svätyňa

Významným objavom v katastri obce bola staroslovanská svätyňa z 8. storočia. Počas archeologického výskumu sa zistilo, že ide o stopy dovtedy neznámeho slovanského sídliska. Záchranný výskum lokality, ktorá bola ohrozovaná samovoľným zosuvom štrkových stien, trval tri roky. Preskúmaných bolo 14 objektov. Nájdené črepy v tomto objekte preukázali, že tento kultový objekt pochádza z druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia.

Zaujímavosťou je, že najpresvedčivejším argumentom na toto datovanie neboli slovanské črepy, ale niekoľko zlomkov z nomádskych hlinených zvoncovitých pokrievok.

Svätyňa zanikla v polovici 9.

Vývoj počtu obyvateľov

Zaujímavý bol aj vývoj počtu obyvateľstva v obci. V roku 1896 tu žilo 823 obyvateľov a ich počet sa dlhodobo zvyšoval.

tags: #farnost #most #pri #bratislave