História a význam sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky

Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ.

Deň 8. september sa stal sviatkom narodenia presvätej Bohorodičky zrejme aj preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

V evanjeliách je zaznamenané veľmi málo skutočností zo života Panny Márie. Nič sa nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom.

V Jakubovom protoevanjeliu sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli. To sa v tej dobe považovalo za Božie prekliatie. Veľa ponižovania si museli vytrpieť od svojich blízkych a okolia. Ale aj v takej ťažkej situácii ostali verní Bohu, neprestajne sa modlili, dávali almužnu a takto sa postupne očisťovali duchom. Stále väčšmi horeli láskou k Bohu a takýmto spôsobom boli Božou Prozreteľnosťou pripravovaní na to, aby sa im narodila Presvätá Bohorodička.

Podľa tradície, chcel raz Joachim priniesť obeť Bohu v Jeruzalemskom chráme, no začul tvrdé slová. Bolo mu vytknuté, že jeho obeť Boh neprijíma kvôli jeho bezdetnosti. Vyčítali mu, že určite má nejaké tajné hriechy, ktoré sú tomu príčinou. O tomto incidente sa dozvedela aj Anna, ktorá sa začala obviňovať, že všetky živé tvory majú potomstvo, len ona nedokáže dať svojmu mužovi potomka. Tak ako sa Joachim modlil, modlila sa aj Anna. Prosila so slzami, aby jej Boh daroval dieťa. Ich modlitba bola vyslyšaná a anjel im zvestoval, že sa im narodí dcéra, ktorú bude zvelebovať celý ľudský rod. Tak sa aj stalo, bola zrušená jej neplodnosť a sv.

Tradícia lokalizuje Máriino narodenie do troch rôznych miest:

• Betlehem
• Sefor
• Jeruzalem

Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma.

Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifán. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť iné.

Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofrónia, či sv.

Je veľmi ťažké určiť presný čas, kedy sa sviatok Narodenia Bohorodičky objavil v liturgii, aj keď vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Epifán, či sv. Existujú svedectvá, že už v 4. storočí (330) dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Sviatok sa spomína v liturgickom roku už za pápeža Gelásia (492-496). Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí.

Nasledujúci deň po tomto sviatku (9. september) slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu. Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára. Už v 6. storočí sa totiž objavujú prvé chrámy, ktoré boli zasvätené úcte sv. Anny. Cisár Justinián dal v roku 550 postaviť v Carihrade chrám na počesť sv.

Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, - zvestovalo radosť celému svetu, - lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, - ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie.

„Cieľom zákona je Kristus,“ lebo nás odvádza od zeme a privádza k Duchu. V ňom je totiž naplnenie: keď sám zákonodarca všetko vykonal a dokončil, vniesol do litery ducha. On v sebe samom zhrnul všetko. Žil podľa zákona milosti; ale zákon podriadil, kým milosť harmonicky prispôsobil a pripojil. Nepomiešal a nezamotal to, čo má jedno vlastné, s tým, čo bolo vlastné druhému, ale celkom božsky premenil, čo bolo ťažké, otrocké a tyranské, na to, čo je ľahké a slobodné, aby sme už neboli „otrocky podriadení živlom sveta“, ako hovorí Apoštol, ani neboli zapriahnutí do otrockého jarma litery zákona. Lebo toto je vrchol dobrodení, ktoré sme dostali od Krista, toto je zjavenie tajomstva, vyprázdnenie prirodzenosti, Boh a človek, zbožstvenie prijatého človeka. A tak vzácny a nanajvýš významný príchod Boha k ľuďom musel mať aj nejaký radostný nástup, cez ktorý nám prišiel ten najväčší dar spásy. A to je náplň dnešnej slávnosti, ktorej počiatok je v narodení Bohorodičky, ale záver a cieľ v určenom spojení Slova s telom. A my z toho máme dvojaký úžitok: vedie nás to k pravde a odvádza od otroctva litere zákona a života podľa nej. Akým spôsobom a v akom zmysle sa to deje? Isto tak, že tieň ustupuje príchodu svetla a milosť prináša slobodu namiesto litery. Nech teda všetko stvorenie spieva a tancuje a nech prispeje niečím primeraným k radosti dňa. Nech majú dnes nebešťania a pozemšťania jednu spoločnú slávnosť. Nech všetko, čo je na svete i nad svetom, zjednotí sa v slávení sviatku.

V rámci cirkevného roka je tento sviatok predobrazom sviatku Kristovho narodenia a ako hlavnú tému rozvíja myšlienku, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale len božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich. Táto skutočnosť sa vykresľuje aj obrazne tým, že rozprávanie sviatku vychádza z apokryfného Jakubovho protoevanjelia. V ňom sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli, až sa na ich modlitby anjel zjavil Anne v záhrade a postiacemu sa Joachimovi v púšti a prisľúbil im požehnané potomstvo. Nato bol zrušená Annina neplodnosť a počala Máriu, Bohorodičku.

V spevoch tohto sviatku sú Joachim a Anna videní ako opak Adama a Evy. Toto objasňuje význam vykresleného: ľudská prirodzenosť sa cez naše hriechy stala neplodnou, takže sa už nijakým spôsobom nedokáže sama spasiť. Keď napriek tomu dostane Božie narodenie, potom len preto, lebo sám Boh sa jej ujíma cez zázrak svojej milosti a odstraňuje jej neplodnosť. To znamená, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spásenia našej skazenej prirodzenosti naším Pánom a Bohom Ježišom Kristom.

Presný čas vzniku sviatku je veľmi ťažko určiť. Zmieňujú sa o ňom už sv. Ján Zlatoústy, sv. Epifán, sv. Augustín, sv. Roman. Palestínske podanie tvrdí, že matka Konštantína Veľkého, rímskeho cisára, sv. Helena dala vybudovať chrám na česť jej narodenia v Jeruzaleme.

Na východe sa sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky dostal aj na západ. Najprv do Ríma, asi v 7. roku. Cirkev vždy oslavuje deň narodenín svätých pre nebo tento sviatok je jednov z výnimiek.

Zdroj: BOHÁČ, V.: Liturgika I. Spolok b. P.P.Gojdiča : Prešov, 1997.

Gréckokatolícke farnosti a chrámy zasvätené Narodeniu Bohorodičky

V Košickom kraji sa nachádza mnoho chrámov zasvätených Narodeniu Presvätej Bohorodičky.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Pútnické miesta gréckokatolíckej Košickej eparchie:

• Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
• Katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
• Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
• Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach
• Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách
• Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
• Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch

Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886) je národnou kultúrnou pamiatkou.

Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach

Konfesionálna štruktúra Košického kraja

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje konfesionálnu štruktúru obyvateľstva v Košickom kraji:

Medzi ďalšie chrámy zasvätené Narodeniu Presvätej Bohorodičky patria:

• Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou.
• Starý a nový gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na sídlisku Nad jazerom v Košiciach.

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach funguje už päť rokov. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Farnosť Šarišské Čierne

Šarišské Čierne leží v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti potoka Jarek, ústiaceho do Ondavy. Nadmorská výška v strede obce je 394 m n. m. a v chotári 350-676 m n. m. Mierne členitý povrch chotára s hladko modelovanými svahmi tvoria flyšové súvrstvia, štvrtohorné náplavy a svahové hliny. Prevláda les s porastom buka a brezy. Je tu minerálny prameň.

Prvá písomná zmienka o dedine Čierne pochádza z roku 1414 ako súčasť panstva Makovica. Z iných písomných prameňov je zrejmé, že dedinu Čierne založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v polovici 14. storočia. V 15. storočí bola obec Čierne stredne veľkou dedinou. Koncom storočia sa väčšia časť obyvateľstva vysťahovala. Nahradili ich noví usadlíci. Na prelome 15. a 16. storočia sa na toto územie prisťahovalo rusínske obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia bolo Čierne pomerne veľkou dedinou s chrámom, farou a mlynom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka.

Prvá zmienka o chráme je ešte z roku 1492. Drevený chrám Narodenia presvätej Bohorodičky pochádzal z roku 1592 a s najväčšou pravdepodobnosťou stál v strede dediny na pravej strane potoka Jarek /v dnešnom ponímaní oproti dnešnému chrámu z druhej strany potoka/. Tento chrám mal dva zvony a strieborný kalich. Fara sa prvýkrát spomína až v 1618 roku.

V polovici 18. storočia bol pôvodný drevený chrám v nevyhovujúcom stave, preto bolo rozhodnuté postaviť nový. Zo slov niektorých starších občanov, chrám vyhorel. Stavba sa začala realizovať v roku 1765 na existujúcom cintoríne a to tak, že svätyňa bola murovaná a loď chrámu, pritvor /babinec/ a zvonica stojaca pri chráme boli drevené. V súčasnosti sa z neho zachovala len murovaná časť, vnímaná ako kaplnka Pokrova /ochrany/ presvätej Bohorodičky. V tom čase, okolo roku 1750, v obci žilo 130 veriacich, ktorí pristupovali k sviatostiam /k spovedi/. Na začiatku 19. storočia boli dokúpené ďalšie liate zvony.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do zahraničia. Vysťahovalectvo pokračovalo aj za prvej Československej republiky. Od roku 1924 v dedine aktívne pôsobila miestna bunka komunistickej strany.

V roku 1932 sa realizovala stavba nového, murovaného chrámu na novom mieste v strede dediny. Je to jednoloďová stavba s vežou. Štvorradový ikonostas oddeľujúci svätyňu od lode chrámu bol napísaný a osadený až v roku 1997 akademickým maliarom Michalom Zdraveckým. K ikonostasu je potrebné dodať, že napriek patrocíniu chrámu, ktoré je Narodenie Bohorodičky, sa na ikonostase nachádza na mieste sviatku chrámu ikona Zosnutia presvätej Bohorodičky.

V roku 1939 bola postavená aj farská budova vďaka štátnej pomoci. V roku 1937 boli vo farnosti Ľudové misie. Vzniklo ružencové spoločenstvo a tiež spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Vojnové obdobie bolo pre obec búrlivé. V okolitých lesoch sa nachádzali partizáni. Miestny farár, o. Emil Zorvan spolu s občanmi im pomáhali čo neostalo bez povšimnutia. Po incidente partizánov s nemeckými vojakmi v Čarnom, pri ktorom bol zastrelený nemecký dôstojník, prišla do dediny nemecká jednotka. Zatkli všetkých mužov dediny vrátane kňaza. Odviezli ich do Zborova, kde mali byť popravení. Manželka o. Emila, Judita Zorvanová, telefonátom do kancelárie prezidenta Jozefa Tisa, žiadala o pomoc. Na priamu intervenciu prezidenta na nemeckom veliteľstve boli všetci muži prepustení bez následkov. O. Emil za svoju aktívnu účasť a odvahu bol vyznamenaný.

Po vojne, v roku 1950, gréckokatolícky kňaz, Aurel Mihalič, neprijal ponuku na prestup do Pravoslávnej cirkvi. Od tej doby až do roku 1968 bola farnosť v Šarišskom Čiernom spravovaná pravoslávnymi kňazmi. Chrám i fara boli v ich vlastníctve. Po pohnutom roku 1968 väčšina veriacich zostala členmi Pravoslávnej cirkvi. Od roku 1972, hoc chrám aj fara boli stále vo vlastníctve pravoslávnych, bolo dovolené sláviť v chráme gréckokatolíkom sväté liturgie. V tomto období sa kňazi susedných farností podieľali na slávení v Šarišskom Čiernom. Takto to bolo až do roku 1989, keď došlo majetkoprávnemu vysporiadaniu, k vráteniu chrámu aj farskej budovy.

Farnosť Šarišské Čierne bola od roku 1990 spravovaná kňazom zo susednej farnosti v Andrejovej. Prvým, vlastným kňazom pre farnosť, po šesťdesiatich rokoch, bol ustanovený za farára o. Alfonz Bocko v roku 2009. Ten ešte nebýval v Šarišskom Čiernom, lebo farská budova bola v schátranom stave. Do farnosti dochádzal z Andrejovej. V rokoch 2012 až 2016 bola zrekonštruovaná pôvodná farská budova. 29. apríla 2016 bola posvätená Mons. Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom.

V tom istom roku, po 76 rokoch, bol ustanovený pre farské spoločenstvo v Šarišskom Čiernom o. Martin Krajňák, kňaz bývajúci so svojou rodinou spolu so svojimi veriacimi vo farnosti na zrekonštruovanej fare.

Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Šarišskom Čiernom

Gréckokatolícka farnosť v Ľubici

Podtatranská obec Ľubica (okres Kežmarok) sa môže pýšiť viacerými zaujímavosťami. Ľubica celkom určite patrí k najstarším obciam na Spiši. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1251. Už v roku 1271 sa stala kráľovským mestom, za čo mohli občania poďakovať uhorskému kráľovi Štefanovi V. Ľubica patrila v 17. storočí k najbohatším spišským mestám. Mala právo 3 výročných trhov a v mestečku pracovalo okolo 20 cechov. Situácia sa zmenila v časoch tzv. poľského zálohu z roku 1412. Koncom 19. storočia.

V Ľubici, ktorá má dnes približne 4 200 obyvateľov, sa nachádza až päť kostolov. Jedným z nich je Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, ktorý je najväčším dvojloďovým kostolom na Spiši. Ďalším je Kostol sv. Ducha pochádzajúci zo 14. storočia, ktorého počiatky sa ale odhadujú už do 12. storočia. Z 18. storočia pochádza evanjelický kostol. Výnimočnosťou obce je tiež Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty, ktorý je jedným z najvyšších barokových stĺpov na Spiši - meria až 12,5 metra. Stĺp dal postaviť starosta Teodor Ľubomirski z Ľubovnianskeho hradu. Zreštaurované časti originálu (1726) sú uložené v lapidáriu pri rímskokatolíckom kostole.

S Ľubicou sú spojené aj zaniknuté Ľubické Kúpele. Od roku 1714 sa spomínajú liečebné sírne pramene, pri ktorých neskôr vznikli Ľubické Kúpele. V časoch budovania vojenského výcvikového priestoru Javorina v 50. rokoch 20. storočia bola malá kúpeľná obec odsúdená na zánik, a to aj s miestnymi kúpeľmi.

Gréckokatolícka farnosť v Ľubici má svoje sídlo na adrese: GKFÚ, Gen. Svobodu 121, 059 71 Ľubica. Farnosť je zasvätená Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pričom titul Narodenia Presv. Bohorodičky sa používa od roku 1930 a v Ľubici v Kežmarku od roku 2008.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici

Správcovia a Farári Farnosti

Zoznam farárov a správcov farnosti:

• Do roku 1944: filiálka Ihľan
• 1944-1948: Gejza Tressa
• 1948: Valentín Kibalčič
• 1948-1950: Ján Čisarik
• 1968-1969: Ján Čisarik
• 1969-1983: Andrej Zima
• 1983-1989: Ján Babjak, SJ (neskorší prešovský eparcha)
• 1989-1890: Milan Kuzmiak
• 1990-1999: Igor Zimovčák
• 1999-2008: Pavol Nižnik
• 2008-2019: Peter Fedor
• 2019-?: Marián Sterančák

Súčasným správcom farnosti je Marián Sterančák. Narodený: 1973 v Prešove Titul: Mgr. Ordinovaný: 29. júna 1996 Miesto ordinácie: Prešov

Pôsobiská:

• 1996 - 1997: správca farnosti Šmigovec
• 1997 - 2001: správca farnosti Lomné
• 2001 - 2007: správca farnosti Ľubovec
• 2007 - 2019: farár Torysky
• 2019 - ?: správca farnosti Ľubica

Významné Udalosti vo Farnosti:

• Vladyka Milan Lach, SJ, pomocný biskup Prešovskej archieparchie, slúžil svätú liturgiu v rodnej Ľubici.
• Dňa 6.1.2012 bola posvätená voda, ktorou následne kňaz posvätil celý chrám a vodu si do svojich príbytkov zobrali aj veriaci farnosti. Popoludní a aj nasledujúci deň vykonal správca farnosti Peter Fedor v sprievode posviacku domovov farníkov.
• Dňa 25. 7. 2010 navštívil Gréckokatolícku farnosť Ľubica Mons. Ján Babjak SJ, ktorý v nej pôsobil v rokoch 1983 až 1989.
• Podľa peknej tradície 29.5.2011 zorganizoval Gr. kat. šicerský spolok športovo relaxačný deň, kde nechýbal ani tradične výborný guláš.

Farnosť Poša

Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra. Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980. Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.

V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje. Najnovšie v roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi. Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa.

V súčasnosti, podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011, má farnosť Poša 854 gréckokatolíkov vrátane filiálnej obce Nižný Hrušov (250).

tags: #farnost #narodenia #bohorodicky