V 6. kapitole evanjelia svätého Jána sa spomína zázrak rozmnoženia chlebov, po ktorom nasleduje Ježišov veľký rozhovor, ktorého úryvok dnes počúvame. Sú tu zástupy túžiace po chlebe. Je tu celé ľudstvo bez akejkoľvek nádeje, ktoré čelí smrti a bezodnej prázdnote a zúfalo potrebuje Ježiša Krista.
Dnes počujeme, ako Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Poďme sa ponoriť do hlbšieho významu týchto slov a ich dopadu na náš život.
Eucharistia je pokrmom, z ktorého môžeme čerpať silu k obeti. Ak neverím v Kristovo Božstvo, je úplne oprávnená a logická námietka Židov: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo”? Ale kto spolu s Petrom verí v Kristovo Božstvo, ten spolu s nim vyznáva aj vieru v Eucharistiu: „Ty si Kristus, Syn Živého Boha a my sme uverili a poznali, že ty si Svätý Boží” Eucharistia je liekom, pre toho, kto verí. Tomu, kto ju s vierou prijíma, sa stáva zárukou budúceho vzkriesenia. A my všetci musíme k nej pristupovať rovnako, ako sa pristupuje k lieku.
Ježiš vybral za základ tejto úžasnej sviatosti pozemský chlieb preto, lebo najlepšie zodpovedá Jeho povahe. On je dobrý ako chlieb. Ježiš sa doslova predstavuje: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Svet žije a existuje vďaka obeti. Keby medzi nami zhasla schopnosť obetovať sa, zhasol by život. Slnko by prestalo vydávať teplo a svetlo, odmietlo by sa stravovať, človek by sa prestalo rozmnožovať, pretože každý nový človek prichádza na tento svet za cenu obeti.
Mnohí ľudia si neuvedomujú význam určitých vecí a často ich hodnotu pochopia až v starobe. Je to veľká škoda, najmä keď tak býva chápaná aj Eucharistia. Slávnostne sa vykoná vo farnosti prvé sväté prijímanie, avšak zakrátko po ňom už deti ku svätému prijímaniu nepristupujú. Chyba je v tom, že ani deti, ani ich rodičia a bohužiaľ, ani starí rodičia, nevystihli správne význam svätého prijímania. Tak sa stane, že často až v starobe človek pochopí, o aké milosti prišiel, keď neprijímal v živote eucharistického Krista a neučil k tomu tých, ktorí mu boli zverení. Preto v dnešnom evanjeliu Ježiš chce naučiť svojich učeníkov správne chápať Eucharistiu. Ježiš chce, aby ju mali radi, aby po nej túžili a aby bez nej nemohli žiť a jeho poučenie platí aj pre nás. Len si všimnime, ako nadšene hovorí Ježiš o účinku a význame Eucharistie. Akú úžasnú ponuku nám v nej dáva. Najprv vraví: Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Týmto výrokom vyhlasuje Eucharistiu za najväčší prostriedok lásky medzi nami a ním. K podstate lásky patrí, že milujúce osoby musia byť čím viac spolu. V Eucharistii je spojenie medzi nami a Ježišom také blízke, že sa úplne podobá spojeniu medzi nami a každodenným pokrmom. Jedlo je zdrojom našej fyzickej energie a stáva sa celkom našou súčasťou. Eucharistia, pretože je v podobe pokrmu, naznačuje takú blízkosť medzi nami a Ježišom, že on zostáva s nami a my v ňom. On je úplne náš a my sme úplne jeho. Či jestvuje niekde na svete užšie spojenie milujúcich sa osôb, ako v Eucharistii?
Ďalej vraví o Eucharistii: Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. To znamená, že Ježišov Otec, ktorý je princípom, počiatkom a prameňom života, dal Synovi život v tej istej pôvodnosti a plnosti. Syn, Ježiš Kristus, keď ho prijímame v Eucharistii, odovzdáva nám účasť na Božom živote. Teológ Schnackenburg vraví: „Kto prijíma Ježiša, je zahrnutý do života, ktorý vychádza z Otca.“ Svätý Ambróz k tomu pridáva: „Tento pokrm, ktorý prijímaš, zostúpil z neba a poskytuje ti podstatu večného života.“ Čiže k nášmu ľudskému, smrteľnému a pozemskému životu pridáva Ježiš cez svoj pokrm božský a nesmrteľný život.
Aby o tejto skutočnosti nenastala dajaká pochybnosť, vraví Ježiš po tretíkrát: Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. To znamená, že keď prijímame v Eucharistii Ježiša, stávame sa nesmrteľnými, nikdy neprestaneme existovať, nikdy sa neskončí náš život. Aj keď nám oči zatlačia, aj keď naše ústa onemejú, ruky znehybnejú a naše srdce ukončí svoju činnosť, naša duša bude žiť ďalej v Otcovej láske spolu s Ježišom, lebo v Ježišovi nemôže zomrieť jeho partner alebo partnerka lásky, ako sa to stane medzi zaľúbenými vo svete. Ježišovu lásku nemôže prerušiť nijaká smrť. Ježišova láska uskutočňovaná v Eucharistii nepozná koniec.
Tak to vysvetľoval svätý Augustín svojej matke, keď stáli na morskom brehu a hľadeli na nekonečnú hlbinu mora, držali sa ako milujúci za ruky a po dlhej chvíli ticha Augustín prehovoril: „Takto to asi bude v nebi. Povedzte či nám to neznie ako v rozprávke, ale Eucharistia nie je rozprávka! Ona je pravá, reálna a živá skutočnosť. Ako si teda vysvetlíme, že tak málo stojíme o takú úžasnú Ježišovu ponuku? Je pravda, že v katolíckom svete sa zväčšuje počet prijímajúcich. Ale prečo tak pomaly? Kde je príčina? Príčina je v tom, že nemáme čas a príležitosť dostatočne a hlboko sa zamyslieť nad Eucharistiou. Dni, týždne, roky utekajú a my sme stále rozptýlení v myšlienkach na všetky strany.
V istej knihe, ktorá pojednáva o prenasledovaní kresťanov v nedávnej minulosti, sa píše o človeku, ktorý sa pre vieru dostal do väzenia. Zakaždým, keď ho prišla manželka navštíviť opakoval: „Ako mi je v cele ťažko samému, tak veľmi túžim po svätom prijímaní! Prosím ťa, urob všetko preto, aby si mi urobila túto radosť!“ Manželka ale nevedela ako, pýtala sa kňazov, tí ju však odrádzali, že je to pre ňu veľmi nebezpečné. Doba bola ťažká a mohla tým ublížiť aj sebe aj manželovi. Raz stretla na autobusovej zastávke muža, ktorého z videnia poznala, ale nevedela, kam ho zaradiť. Pozdravil ju, stisol jej ruku a spýtal sa: „Pôjdete navštíviť svojho manžela? Pozdravte ho a toto mu odovzdajte. Splníte mu jeho veľkú túžbu.“ Bol to malý balíček obalený celofánom. Doma zistila, že v balíčku je Eucharistia a lístok, na ktorom sa muž priznáva, že je kňazom a dobre vie o túžbe jej manžela. Keď prišla do väznice, manžel sa ako obyčajne pýtal, či priniesla po čom túži a ona sa po troch rokoch prvý raz mohla nad touto otázku usmiať. Manžel pochopil. Väzenský strážca, iste Božím riadením, balíček neprezeral. Väzeň ho vzal, pritisol si ho k srdcu a prvýkrát sa vrátil s rozjasnenou tvárou do svojej cely.
Chápete, prečo tento väzeň tak vrúcne túžil po Ježišovi v Eucharistii? On mal čas na premýšľanie. Blaise Pascal vraví, že veľkosť človeka spočíva v myslení. Je to nezmysel dať si vieru naprogramovať alebo naordinovať. Žiadna kázeň to nedosiahne. K pravému a hlbokému presvedčeniu sa človek dostane iba sám svojím premýšľaním a milosťou Božou. Prijmime teda dnes Ježišovo nadšené rozprávanie o Eucharistii a premýšľajme o ňom. Ježiš nás chce získať pre Eucharistiu. Dokážeme to ale až potom, keď náš vlastný rozum premýšľaním spozná jej význam.
Posledná večera od Leonarda da Vinciho
Moja viera v Eucharistiu sa nezakladá na ničom ľudskom, pretože nič ľudské, nič rozumové, zmyslové my tu nepomôže. Moja viera sa zakladá výlučne na Božom Slove. Ak je Kristus pre mňa Pravý Boží Syn, potom každé jeho Slovo je slovom Pravdy a Života. Je to sám Ježiš, ktorý koná toto tajomstvo.
„Ježiš im povedal: Veru, veru hovorím vám, ak nebudete jest’ telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mat’ v sebe život.“ Hebraizmus „telo a krv“ vyjadruje celú realitu Vtelenia. Pán Ježiš hovorí na inom mieste Petrovi: „Blažený si Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv ale môj Otec, ktorý je v nebi.“ Teda v Eucharistii nejde len o mŕtve telo a vyliatu krv Ježiša Krista, ale ide o celú skutočnosť’ Vtelenia, ktorá týmto spôsobom pokračuje v nás. Požívaním eucharistie môžeme mat’ v sebe život. „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ Máme takú úžasnú Sviatosť. Ak ju prijímame, máme záruku budúceho vzkriesenia. Nebuďme vlažní a ľahostajní voči tak úžasnému Božiemu daru. „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“. Slovo „pravý“ ukazuje na rýdzosť týchto skutočnosti. Pravé je to, v čom nieje žiaden podraz. To, čo je plnohodnotné. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom” Skrze túto sviatosť’ Kristus preniká do nás a my do neho. Keď sme v ňom, tak nám už nehrozí žiadne odsúdenie. „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ Tento život vychádza z Otca. Ježiš žije z Otca a my žijeme z neho. Otec nebeský je akoby duchovným Slnkom, z ktorého Kristus ako chlieb berie životnú energiu. Skrze Eucharistiu sa priamo napájame na Otca a stávame sa jeho deťmi, pretože tým, ktorí Krista prijali, dal moc stať’ sa Božími deťmi. „Toto je chlieb, čo zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb bude žiť naveky.“ Držme sa Pánovho prisľúbenia. Tak veľké a mohutné sú účinky Eucharistie, že nebude ospravedlnený ten, kto mohol a nepristúpil.
Prvé sväté prijímanie
Tri druhy hladu a tri skúsenosti sýtosti, pre tri druhy chleba: materiálny chlieb, chlieb predstavovaný osobou Ježiša Krista a eucharistický chlieb. Vieme, že Ježiš Kristus je chlieb života. Bez neho nemôžeme žiť: „Okrem mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5). Ježiš Kristus však chcel utíšiť aj hlad zástupu a navyše z neho urobil základnú evanjeliovú povinnosť. Najistejšie si myslel, že je to dobrý spôsob, ako zjaviť a overiť spásonosnú Božiu lásku. Ale nadovšetko nám chcel ukázať, že ho máme hľadať a žiť v ňom; chcel dokázať svoju lásku tým, že nasýti hladných, že sa vytrvalo obetuje v Eucharistii: „Kto bude jesť tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6, 58). Svätý Augustín komentoval toto evanjelium plastickými a odvážnymi slovami: „Keď jete Krista, jete život (…). Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnolde, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
| Chlieb | Hlad | Sýtosť |
|---|---|---|
| Materiálny chlieb | Materiálny hlad | Fyzická sýtosť |
| Ježiš Kristus (osoba) | Duchovný hlad | Duchovná sýtosť |
| Eucharistický chlieb | Hlad po Bohu | Večný život |